streda 30. novembra 2016

Osmijanko rozpráva 8x8 = 64 nových rozprávok

Pojinkove prehorúce novinky





Osmijanko rozpráva 8x8 = 64 nových rozprávok - Krista Bendová


Sú knihy, ktoré nestarnú. A toto je ten prípad. Krista Bendová je jednou z našich dlhodobo najpopulárnejších detských autoriek a touto knižkou nadviazala na obľúbeného Osmijanka. Jeho pokračovanie je možno menej známe, ale je rovnako dobré. A to sa veru pri pokračovaniach nie vždy podarí! Presne ako v pôvodnom Osmijankovi aj tu nás čaká osem tém (ako napr. rozprávky o drakoch či rozprávky o prasiatkach, atď, atď), pričom každá téma obsahuje osem kapitol. Teda dohromady nás čaká... koľko? prepánajána, Pojinko si musí vypomôcť kalkulačkou... ahá, ja trubiroh, veď sám názov mi napovedal - presne šesťdesiatštyri nových rozprávok! A hoci nie sú dlhé, nie je to malý počet! Takáto knižka chvíľku vydrží!
Zaujímavé je, že Pojinko sa práve išiel s deťmi zapojiť do celoslovenskej súťaže "Čítame s Osmijankom" http://www.osmijanko-ba.sk/page/index.php?action=cat&id=35 , keď sa na knižnom trhu objavila táto knižka. Je to (takmer horúca-prehorúca) novinka. A povedzte, nie je to milá náhoda? A tiež jedinečná šanca ako sa opäť dostať k tejto, inak beznádejne vypredanej, klasike najklasickejšej?
Síce dnes počúvame CD-čká a nie platne (narážam na jednu z rozprávok), ale humor Kristy Bendovej nezostarol ani trošku.

Jediné k čomu mám výhrady sú ilustrácie. Ilustrátor sa síce volá Svetozár Mydlo, ale ani to mu nepomôže... Pojinkovi nevadí, že sú "retro". Práveže má takéto starinky v obľube. Ide o to, že hoci určite zaujímavé, jednoducho sa nedá povedať, že sú aj pekné... Ale to nech Vás neodradí ani v najmenšom!


info:
ilustrácie: Svetozár Mydlo
vydal: Buvik, 2016
počet strán: 219
väčší formát, pevná väzba
veková hranica: 6+
pre chlapcov i dievčatá

piatok 25. novembra 2016

Rozhovor s Martou Hlušíkovou

Pojinkovo supišné intervjúúú


s Martou Hlušíkovou 



Pani Marta je nielen skvelá autorka, je to aj veľmi milý človek. Pojinko si nesmierne váži, že mu tak vecne a zároveň humorne odpovedala na všetky jeho otázky. Na chvíľu som si pripadal ako v jej knižke! Ako by som sa tam skutočne ocitol. Dúfam, že sa aj Vám bude náš rozhovor páčiť.

Marta, ahoj! Pojinko bol veľmi poctený, keď si s Tebou mohol potykať. A s takou spisovateľskou veličinou!!! Veru, veru, teším sa na každú Tvoju knižku skoro tak, ako by som bol Tebou J. Ale ešte neviem ako Ťa mám osloviť, keď Ti chcem povedať nejako milo. Martuška? Martička? Prezraď, nevadí Ti také zdrobňovanie? Pojinko miluje zdrobneliny. Viem, že by sa to s nimi nemalo preháňať, ale ja si skrátka nemôžem pomôcť! Povedz nám teda ešte na úvod; aký máš vzťah k zdrobnelinám, ako ich využívaš vo svojich knižkách a čomu by sa mal autor v ich prípade vyvarovať.

Pojinko, veď ja ani nebudem spať, keď Ty takto pekne okolo mňa... Raz za čas zdrobneniny dobre padnú, takže pokojne ma oslovuj takým menom, aké ti príde na jazyk (ozaj, majú červíčky jazyk?). Pokiaľ však ide o zdrobneniny v mojich textoch, príliš nimi neplytvám, lebo to je lacná pozlátka. Autor sa ňou často líška čitateľovi a nadbieha mu, ale dieťa ho odhalí. Nepáči sa mi žiadne ťuťuli-muťuli. Pre mňa ako autorku kníh pre deti je dieťa rovnocenný partner. Idem až tak ďaleko, že ja sama som pri písaní dieťaťom. Keby si vedel, Pojinko, koľko detstiev som ja už takto prežiláááá!

To verím! Veď možno aj toto je jeden z dôvodov, prečo mám tak rád knihy pre deti.
Dlhšie som už na svojom blogu neuverejnil rozhovor so spisovateľom detskej literatúry. Minulý rok to bolo s Peťom (Karpinským) a Vašom (Šuplatom). Ak ale nepočítam prevzaté interview so zahraničnou autorkou Michelle Paverovou, budeš Pojinkovou prvou dámou. Pritom ženy ako autorky v rámci detskej literatúry dominujú... V tejto oblasti počtom prevažujú nad mužmi a ich tvorba je minimálne rovnako kvalitná.  Pojinko už dlho dumá čím je táto prevaha žien spôsobená. Pomôžeš mi odhaliť túto záhadu?
(A červíčky veru jazyk nemajú, zato Pojinko má žiarivý úsmev J)

Prvá Pojinkova dáma! To znie tak vznešene. Asi by som Ti za to mala kúpiť syr, aby si sa mal ako červík v syre. Vedel si, že sa to takto hovorí, však? So ženami – autorkami pre deti to možno bude tým, že v rodinách otcovia väčšinou pracujú a mamy sú s deťmi. Majú viac času na to, aby spoznávali ich detskú dušičku, priania a sny. A pretože mnohé mamy sú kreatívne, hádžu to rovno do počítača a potom sa nestačíme čudovať. Ale ja poznám aj veľa výborných mužov, ktorí píšu pre deti: Roald Dahl, Jo Nesbo, Daniel Hevier, Ľubomír Feldek, Peter Karpinský, Ján Milčák a... héj! Pojinko! Vylez z toho syra! Chcem Ti ešte povedať, že aj Roman Brat a Valentín Šefčík sú výborní! A mnohí ďalší.

A veru som ten slovný obrat nepoznal. Ale mimoriadne sa mi páči. Budem ho s Tvojím dovolením používať, veď v tomto syre sa mám tak báječne! A musím uznať, že máš pravdu, tí autori, ktorých si menovala sú stobodoví. Ale teraz sa idem prehrýzť k ďalšej otázke.
Náš národ sa môže hrdiť, ba priam pýšiť celou plejádou autoriek svetovej úrovne. Krista Bendová, Mária Ďuríčková, Jaroslava Blažková. Čítala si v detstve ich knihy? , Ktorá je Tvoja najobľúbenejšia? A povedz, kto z tejto Veľkej trojky Ti najviac „sadne“?

Zo slávnej trojky ma asi najviac oslovila Jaroslava Blažková, hoci všetky autorky, ktoré si spomenul, sú vynikajúce. Z Blažkovej knižiek ma vtedy zaujali dve: Tóno, ja a mravce a Ohňostroj pre deduška. Hoci boli napísané pre vtedajšie deti – a to sú dnešní dôchodcovia! – sú také nadčasové, že sa v nich nájde aj dnešné dieťa a ten časový rozdiel mu neprekáža. Som rada, že Vydavateľstvo Q111 vydalo Blažkovú v modernej úprave s výbornými ilustráciami. Tie texty nešuštia papierom, ako sa to stáva aj dnes niektorým knihám. Ale to je už iný problém.

Téééda, pojinko má práve rozčítanú knižku Tóno, ja a mravce! Nie si ty náhodou telepat?
Myslíš, že teraz nám vyrastá podobne silná generácia autoriek? Andrea Gregušová, Gabriela Futová, Mária Lazárová, a... Marta Hlušíková? Čítaš aj knižky od svojich konkurentiek? Alebo ich považuješ skôr za kolegyne? A prezraď našim čitateľom, kamarátiš sa s nejakou z nich?

Máme dobrú a silnú generáciu autoriek pre deti. Ešte by som pridala Toňu Revajovú, rysuje sa aj Zuzana Štelbaská. Jasné, že čítam knižky aj týchto autoriek, je to pre mňa česť zoznámiť sa s ich svetom. Sú to kolegyne, určite nie súperky. Osobne sa poznám s Gabikou Futovou, Toňou Revajovou, s Martou Šurinovou, Katkou Mikolášovou, Hanou Koškovou a mnohými ďalšími.

Ako si správne poznamenala, tých kvalitných autoriek je veru omnoho viac. Máš zo súčasných spisovateliek, ktoré sa angažujú v tvorbe pre deti, niekoho obľúbeného? A nech sme demokratickí, kľudne prihoď aj autora. Aspoň budú mať naši čitatelia nové tipy.

V posledných dňoch som objavila Zuzku Štelbaskú a jej príbehy, ktoré deťom približujú nádherný svet prírody vtipným a hravým spôsobom. Dobre sa mi číta Gabika Futová, deti určite poznajú väčšinu jej knižiek. Mne sa však najviac páčila jej poviedka Trapoška. Je v zborníku (podľa tejto poviedky mu aj dali názov), ktorý vyšiel v roku 2008 vo vydavateľstve Perfekt. Ale zdá sa, že ho možno už objaviť iba v knižniciach.

Nevadí, aspoň to bude pre nás dobrodružstvo, keď budeme snoriť a pátrať po tom zborníku.
Teraz trošku odbočím od témy, ale zaujíma ma, čo si myslíš o spisovateľských dvojiciach? Išla by si do takej spolupráce? Dokázala by si tvoriť tímovo?

Gabika Futová a Roman Brat sú takouto dvojicou. Určite je to napínavá situácia pracovať takýmto spôsobom. Áno, rada by som si vyskúšala tento zaujímavý spôsob tvorivej spolupráce.

Určite vzniká aj špecifický vzťah medzi autorom a ilustrátorom. Pri detskej literatúre to platí dvojnásobne. Azda aj v takomto prípade sa dá hovoriť o tímovej práci. Všimol som si, že ilustrácie v Tvojich knižkách krásne dopĺňajú text a sú funkčné. Máš nejakého dvorného ilustrátora? S kým sa Ti najlepšie spolupracuje a do akej miery máš kontrolu nad vznikajúcimi kresbami? Či si zástancom umeleckej voľnosti a tvorivej slobody?

Ilustrácia je pre detského čitateľa veľmi dôležitá. Pamätám si, ako pozorne som skúmala Benkove ilustrácie v Dobšinského rozprávkach. Ako ma nadchýnali tie obrázky plné farieb, smútku aj radosti! Moje knižky mali rôznych ilustrátorov: Tomáša Klepocha, Tatianu Žitňanovú, Martina Kellenbergera, Katarínu Ilkovičovú, Evu Švrčkovú, Veroniku Klímovú, no hlavne Alenku Wagnerovú, ktorá mi ilustrovala štyri knihy, tri z nich boli za ilustráciu ocenené. Cenu získala aj Eva Švrčková, zásluhou ktorej sa moja knižka Môj dedko Rýchly šíp stala Najkrajšou knihou Slovenska 2013 a medzinárodná porota v Mníchove ju vybrala do svetového katalógu kníh pre deti The White Ravens za rok 2015. Takže sa mi podarilo stať sa bielou vranou J Všetkých mojich ilustrátorov vyberali väčšinou editori jednotlivých vydavateľstiev, akurát Martina Kellenbergera som si vyboxovala sama (ach, prepáč, nemáš ruky, Pojinko, nedokážeš to tak precítiť). Jednu z mojich kníh som si ilustrovala sama, lebo vydavateľ zneužil moju slabú chvíľku a dotlačil ma k múru. Som, samozrejme, vyznávačkou tvorivej slobody a umeleckej voľnosti.

Ci prďo!!! Pojinko tú knižku pozná, čítal ju a mimoriadne sa mu páčila, ale akosi mu uniklo jej ocenenie. Musím povedať, že kniha si veru tú cenu zaslúžila.
Pojinkovi to nedá, ale musí sa spýtať aj takú zákernú otázku, ako je: ktorú vlastnú knižku máš najradšej? Alebo ako dobrý rodič naozaj žiadne svoje dietko neuprednostňuješ a máš ich rada všetky rovnako?

Jasné, že mám rada všetky svoje knižky takou tou materskou láskou a sledujem ich prvé kroky k čitateľom. Tí ma volávajú na besedy a ja tieto detičky uvádzam do života s pýchou hrdej matere. Uf! To je ale archaizmus. Teraz čakám na trináste dieťatko, onedlho mi zaplače v rukách a ja sa naň teším, ako na svoju úplne prvú knižku. Takže vybrať jednu je paromsky ťažká otázka. Ako vôbec môže takú ťažkú otázku vymyslieť červíček? No ak by som mala predsa len vybrať, tak potom tieto svoje detičky: Neznášam, keď ma hladkajú po hlave, Čo baby nedokážu, Môj dedko Rýchly šípAž raz budem kapitánom. Nech mi to ostatné knižky prepáčia.

To preto, že som červíček sčítaný, všeličo som z múdrych kníh pochytil. Ale čo na to čitatelia? Vedela by si Pojinkovi nejako štatisticky zhodnotiť (najlepšie percentuálne a s presnosťou na štyri desatinné miesta), ktorá knižočka mala najlepší ohlas?

Ty si ale matematik, Pojinko! Ak sa orientujem predajnosťou, tak knižka Neznášam, keď ma hladkajú po hlave sa dožila druhého vydania, knižke Čo baby nedokážu sa robila dotlač a niektoré moje tituly sú už vypredané: Kde pavúky tkajú cukrovú vatu, Písmenkovo, Bublinkové rozprávky a dopredávajú sa Strelené rozprávky. No – a buď z toho múdry, červíček môj. Ale teraz som si spomenula: v Revúcej si žiaci jednej základnej školy postavili hlavu a škola musela do školského klubu nakúpiť dvadsať kusov knižky Neznášam, keď ma hladkajú po hlave. Tak možno táto knižka je tá, na ktorú sa pýtaš. Ešte Ti prezradím, že na jar vyjde jej pokračovanie. Hlavná hrdinka Petra bude už prváčkou na gympli. To je všetko, viac nepoviem.

Presnejšiu odpoveď si mi ani dať nemohla. A krajšie uznanie je sotva možné získať... Na pokračovanie som veľmi zvedavý. Teda, poviem ti, takto napínať červíčka...
Ešte sa musím spýtať, ako to robíš, že stihneš (a s prehľadom) dve knižky za rok a vôbec im to neuberá na kvalite? Prinášajú Ti múzy inšpirácie na povel alebo naopak vysedávaš každý deň dlho do noci za klávesnicou? Veľmi sa mi to páči a veľmi Ti fandím, len nerozumiem ako to dokážeš... Skús sa s nami podeliť o svoj spisovateľský recept, o ten povestný mňau–hav či know-how? Teraz neviem ako sa to píše...

Som človek, ktorý nedokáže nič nerobiť. Povedzme sedieť a hľadieť na stenu, alebo ležať na pláži bez pohybu. Ale predsa len, okrem dvoch dní, keď učím a trápim maturantov, okrem nahrávania pre našu televíziu (čítam deťom svoje rozprávky a ony ma nabíjajú energiou – možno tu je ten zdroj) a nejakých tých domácich prác, ktoré sa zasa nemusia preháňať, ja nič nemusím. Dokonca môj muž rád varí a pečie! Chápeš, Pojinko? Nič. A to je to, čo mi dovoľuje sadnúť si za počítač práve vtedy, keď mám chuť a dobrú myšlienku. A keď sa chce, vtedy to je iná pesnička, ako keď sa musí. Dobre sa mi píše hocikedy, ak mám o čom písať.

V takom prostredí, to je potom radosť tvoriť.
Ak sa niekto pozrie na Tvoju bibliografiu, nemôže si nevšimnúť, že si sa akoby doslova zo dňa na deň preorientovala z dospeláckej literatúry na detskú. Teda podľa Pojinka si našla tú správnu cestu a smer J Ale, aký bol impulz? Čo Ťa k tomu viedlo a čože tak odrazu?

Nie tak úplne, Pojinko. Pre dospelých som napísala sedem kníh a píšem pre nich aj dnes -väčšinou poviedky v literárnych časopisoch. Okrem toho sa im prihováram už štyri roky každý týždeň na Rádiu Regina v raňajšej glose. Nezabudla som na nich. Ale viac času venujem tvorbe pre deti – asi to súvisí s tým, že mám dvoch vnukov a dve vnučky J

Fíha, Ty toho naozaj stihneš!
No a ja zas zisťujem, že neviem kedy prestať a preháňam to, nebudem Ťa už teda dlhšie spovedať, lebo sa to odo mňa mení na výsluch, ale keď Pojinko je tak zvedavýýý. Musím však na záver konštatovať, že Vy – spisovatelia detskej literatúry ste tak milí a dobrí ľudia! A zatiaľ každý, koho som oslovil, tak Pojinkovi ochotne odpovedal. Tak sa, decká, nehanbite a napíšte na facebooku svojmu obľúbenému autorovi. Čo by si na to povedala, Martička?

Zatiaľ som každému, kto sa pýtal, odpovedala. Ja som slušný človek.

Pojinko ďakuje za rozhovor a praje veľa tvorivej sily a veľa úspechov!

J

štvrtok 24. novembra 2016

Až raz budem kapitánom

Pojinko odporúča




Až raz budem kapitánom - Marta Hlušíková


Marta Hlušíková je tiež vychádzajúcou hviezdou slovenskej detskej literatúry. Ale, čo to táram, je to hviezda, ktorá už vyšla a pomerne jasne žiari :) Pojinko má jej knižky veľmi rád. A za celkom krátku dobu (v horizonte pár rokov) sa jej podarilo napísať, a čo je dôležité, tak aj vydať, hneď niekoľko titulov. Čo sa ale určite neodrazilo na kvalite, pretože niekto zvládne aj dve knižky ročne a sú dobré, no a iný sa zas môže tešiť, ak sa mu dve knihy podarí zmajstrovať za celý život... Marta je našťastie, a na šťastie čitateľov, tým prvým prípadom. Všetky jej knižky stoja za prečítanie a veru aj za zakúpenie!

Pamätáte si ešte na jej knižku Môj dedko Rýchly šíp? Prepána, musím si povzdychnúť ako Vaši starí rodičia, no ako ten čas letí... Už to je rok, čo som o tej podarenej knižke písal. A keďže má Pojinko na muške viacero autorkiných knižiek, rozhodol sa najskôr venovať takej, kde opäť v hlavných úlohách vystupujú starí rodičia a ich vnúčatá. Či opačne? Vnúčatá a ich starí rodičia? Teraz to je chlapec a stará mama. Babka a jej Samko. Samko a jeho babka. No a pretože je Samkova mama v nemocnici (nebojte, všetko dobre dopadne a záver skutočne pohladká po hlave, vlastne po duši :)), býva Samko u svojej starej mamy. I keď mu nedovolí, aby jeho milovaný psík Maco spával s ním v jednej posteli a jeho babka je tak trochu "suchárka", majú spolu krásny vzťah. Napokon sa aj ten psík dostane do postele a ukáže sa, že vnúčik bol na veľkom omyle, keď mal svoju babku za "suchára". Ale nič prezrádzať nebudem! Aby ste sa dozvedeli viac, nato si musíte tento citlivo a zručne napísaný príbeh prečítať sami. 
Mne osobne sa veľmi páčil aj jemný a skutočne vydarený druh humoru, aký autorka používa. A tiež oceňujem to, ako sa pokúsila priblížiť modernej rodine, ktorá je dnes realitou mnohých detí bez toho, že by bola nevýchovná či moderná až príliš; v tom nedobrom slova zmysle. Napríklad otvorený a kamarátsky vzťah Samka a priateľa jeho mamy - Romana. A v neposlednom rade je to práca s detskou fantáziou... Veď aj malý Samko chce byť námorníkom. Čo na tom, že v bytových podmienkach sa bude plaviť po suchu? :)


info:
ilustrácie: Veronika Klimová (ilustrácie, z ktorých niektoré majú skoro komiksový charakter, nedá sa povedať, že by boli vyložene pekné, ale to je úmysel - pôsobia milo a vtipne)
vydal: Slovart, 2015
počet strán: 96
trošku väčší formát, pevná väzba
ideálny vek pre čitateľa: okolo 7 rokov
pre chlapcov 

nedeľa 20. novembra 2016

Tri mačiatka tety Mily

Pojinko odporúča




Tri mačiatka tety Mily - Mária Lazárová


Máriu Lazárovú, na poli detskej literatúry pomerne nový zjav, možno považovať aj za skutočný objav. V Pojinkovej knižničke si veselo trónia všetky jej predošlé knižky. Lebo všetky boli výborné. A tak sa Pojinko s chuťou zahryzol do jej novinky! Hneď Vám môže prezradiť, že kvalitou nadviazala na tie minulé. Aj táto je krásne napísaná a veľmi pekne ilustrovaná. A hoci o putovaní zvieratiek, aj konkrétne mačičiek, ktoré hľadajú cestu domov a pritom pozažívajú tie najrozmanitejšie dobrodružstvá, bola napísaná už nejedna knižočka, snáď ešte žiadna nebola tak roztomilá.
Po tom, ako je mačiatko unesené zlým jastrabom, sa na záchrannú akciu vydávajú jej ďalší dvaja súrodenci-kocúrikovia. A aj keď ju oslobodia, návrat domov bude dlhý. Čaká ich putovanie, pri ktorom sa stretnú s nejedným zvieracím či ľudským kamarátom. Naprieč celým rozprávaním sa ako niť vinie potreba kamarátstva a vzájomnej pomoci. Priam kráľovskou čerešničkou na knižnej torte sú osobité, no doslova rozkošné ilustrácie.

Knižka si vyslúžila Pojinkovu medailu za rozmilosť a pufňatosť!


info:
ilustrácie: Simona čechová
vydal: Slovart, 2016
počet strán: 136
väčší formát, pevná väzba
veková hranica: 5+
pre dievčatá aj chlapcov

pondelok 14. novembra 2016

Adela, ani to neskúšaj!

Pojinko odporúča





Adela, ani to neskúšaj! - Peter Karpinský


Ahojteeee, milí čitatelia! Peťo (Karpinský) má vonku novú knižku! To Pojinka mimoriadne potešilo a veru vôbec nie preto, že si trúfa hrdiť sa tým, že je autorov kamarát, ale preto, lebo Peťo píše ozaj perfektne. Síce mu každá knižka dĺĺĺĺho, predlho trvá (kým ju napíše), no Vy máte aspoň istotu, že bude stáť za to. S každou vetičkou sa vyhrá a vyšperkuje ju. Nenadarmo, je to pán jazykovedec! Takže jeho štýl, jeho sloh, je perfišný. A dokáže sa priblížiť modernému čitateľovi, nebojte, nebudete mať pocit, že čítate Hviezdoslava :) Nebudete mať vlastne nijaký iný nadbytočný pocit, len ten, ktorý súvisí s dejom, pretože táto knižka Vás vtiahne a zaujme natoľko, že ju odložíte do poličky až po tom, čo bude prečítaná. Ha! Teraz si isto myslíte, že Pojinko tu robí skrytú reklamu. Ale verte, nie je to tak. Nikdy by som nepísal o knižočke, ktorá by ma úprimne nedostala a ja by som ju nepovažoval za dobrú. Teda dobre napísanú a obsahujúcu pekné posolstvo. Pretože moje heslo znie: baviť nestačí! Treba človeka obohatiť pozitívnymi hodnotami. Skutočnými hodnotami. A to sa tejto knihe darí.

Adela vyrastá so svojimi dvoma súrodencami, Mirom a Miškom, v detskom domove. Nie, nie, nebude to smutné čítanie! Skôr veselé, keď už tak. Napokon, humor, ktorý tu je použitý - skutočne funkčný a vôbec nie silený, si Vás získa. Aj keď to nemajú ružové (och, Adela ružovú farbu skutočne neznáša), vychovávajú ich s láskou rádové sestry (hoci sestra Tereza vie byť prísnym  generálom, keď je treba) a majú všetko, čo deti k dobrému životu potrebujú. A to vrátane nádeje, že sa ich mamička vylieči a budú sa môcť vrátiť domov. Veď, keď padá hviezda, treba si niečo želať, a to želanie sa väčšinou splní...
V knižke ale ide o niečo celkom iné. Jej ústredným bodom, okolo ktorej vzniká všetko dobrodružstvo i humor, je hlavná hrdinka Adela. A Adela je skutočne osobnosť, ktorá si nájde miestečko vo Vašom srdci. Nie je veru veľmi dievčenská, je to skôr chalan v koži dievčaťa. Vždy je za každú neplechu a za každé dobrodružstvo. A zvyčajne ju aj za každým dobrodružstvom a neplechou napokon nájdete. A to nehovorím o tom, že miluje Real Madrid a je najlepším hráčom futbalu široko-ďaleko. A prebije aj toho najsilnejšieho chalana v okolí. To samé o sebe by nestačilo, lenže Adela, i keď to nerobí s jemnocitom a nehou, je tá správna hrdinka. Má rada svojich súrodencov, ktorým sa snaží nahradiť mamu. Hoci nemusí ufňukancov a sama nikdy neplače, snaží sa napokon utešiť malého chlapca, ktorému chýbajú rodičia. Skamaráti sa s ujom údržbárom a preukazuje mu úctu, zatiaľčo pre iných je len starým podivínom. Nového chlapca, ktorý je jej presným opakom a má skôr dievčenské záujmy, ochraňuje pred druhými, keď mu chcú robiť zle... Adela skrátka v každom vidí predovšetkým človeka a hoci si to možno ani sama neuvedomuje, kade vkročí, tam koná dobro, presne ako jej milovaní filmoví hrdinovia...

Je to útla knižka s mohutnou "náplňou". :)


info:
ilustrácie: Ľuboslav Paľo (stále dokola ako verklík opakujem, že Ľubo je znamenitý ilustrátor!)
vydal: Perfekt, 2016
počet strán: 88
trošičičku štvorcový formát :), pevná väzba
veková hranica: 9+
hoci je Adela dievča, svojou chlapčenskou povahou osloví aj chlapcov, takže kniha je vhodná pre každého, kto má rád akciu a vtip :)

piatok 11. novembra 2016

Knižky pre premýšľavých od Josteina Gaardera

Pojinkova téma:


Knižky pre premýšľavých od Josteina Gaardera


Nórsky spisovateľ Jostein Gaarder sa medzi čitateľmi preslávil ako autor, ktorý dokáže mladého čitateľa postaviť voči veľkým témam a myšlienkam. Autor, ktorý pokladá závažné otázky, no odpovede ponechá už na Vás. Ale nenechá Vás v tom samých, žiaden strach, ukáže Vám smer. Zvyšok je však na Vás. Nevedie Vás za ruku. Kráčať už musíte sami. A tak je to správne.
Je známy ako popularizátor filozofie medzi mladými ľuďmi. A robí tak prostredníctvom svojich knižiek. Tie sú však určené čitateľom bez ohľadu na vek. V jeho tvorbe si nájde niečo pre seba každý. A to "niečo" je vždy obohacujúce. Má jedinú podmienku, dostatočne vnímavého a trpezlivého čitateľa, nech to je už ktokoľvek. A že si žiada veľa? A možno ani nie, lebo napriek tomu, že jeho knižky sú skôr úvahové ako dejové, tešia sa veľkej obľube. Možno si na niektoré spomeniete aj Vy. Napríklad Knižka otázok či Anton a Jonatán. Ale predsa len, boli to skôr obrázkové knihy určené menším čitateľom (i keď nielen im!). Teraz si predstavme dve, ktoré sú ako stvorené pre mládež. A nemusí po nich siahnuť len násťročný filozof snažiaci sa pohrúžiť do tajomstiev vesmíru, času či života a smrti. Ako Pojinko hovorí, treba k tomu len chuť premýšľať. Ale pozor! Nielen rozumom, ale i srdcom...

Pomarančové dievča





Dospievajúci chlapec nájde dlhý list od svojho otca, ktorý zomrel, keď bol náš hlavný hrdina ešte celkom malý. Jeho otec vedel, že umiera a mrzelo ho, že nebude synovi nablízku v období jeho dospievania, aby sa mohli spolu viesť dlhé otcovsko-synovské debaty na vážne i nevážne témy. A preto mu zanechá list, ktorým sa pokúsi o nemožné. Nemožné? Ale kdeže ;) Celým listom sa ako niť vinie príbeh o láske k "Pomarančovému dievčaťu".
Nebudem nič prezrádzať, poviem len toľko, že táto útla knižka zanechala Pojinka v slzách. A pojinko bol za to vďačný!


info:
vydal: Verbarium, 2014
počet strán: 144
klasický formát, pevná väzba
veková hranica: 15+
hoci je hlavný hrdina chlapec, tou správnou cieľovou skupinou budú dievčatá


Anna - Príbeh o klíme a životnom prostredí





Existuje nejaká tajomná súvislosť medzi Annou, dievčaťom zo súčasnosti a Novou, ktorá žije o desiatky rokov neskôr vo svete, ktorý je zdevastovaný tak, že musí opeľovať stromy, pretože včely vyhynuli a kde sa kvôli podnebiu sťahujú celé národy? Je ten svet len temnou víziou? A dá sa takej neradostnej budúcnosti zabrániť?
Čo môžme spraviť pre záchranu planéty?

Upozorňujem, že toto nie je sci-fi. Veď napokon znie to až príliš reálne... A ako i pri predošlej knižke, dej je silne v úzadí. Prevládajú úvahy a pocity... A to pomerne silné a znepokojivé.
Ale ešte nie je neskoro!


info:
vydal: Albatros, 2014
počet strán: 188
knižka je trošku užšia a má pevnú väzbu
ideálny vek pre čitateľa: okolo 15 rokov
pre chlapcov aj dievčatá


Tak moji milení, máte chuť na niečo silné, na niečo po čom budete potrebovať oddychové čítanie, aby ste sa zregenerovali? :) Áno? Nie? Tak či onak, toto čítanie Vám dá veľa a život nie je len o zábave. A to isté platí o čítaní :D Napriek tomu, alebo práve preto, odporúčam!

utorok 8. novembra 2016

Chlapec a červený dom

Pojinko upozorňuje na knižku:





Chlapec a červený dom - Angelika Zöllnerová


Hoci táto knižka nie je pre každého, Pojinka očarovala. Snový, poetický príbeh, kde sa prelína rozprávka s realitou (a nie je vlastne realita tak trochu rozprávkou - a zas naopak?) je určený mladým čitateľom, ktorí sú neustále akoby jednou nohou mimo náš všedný svet. Veď aj hlavný hrdina, chlapec Martin, je večne zasnívaný. A preto mu aj nejde škola. Nebaví ho a nudí sa. Ale odpovedzte si úprimne, Vás by dokázalo zaujať nejaké písanie a čítanie (pozor, pozor, nepozerajte sa na to očami kniho-moľka / kniho-moličky :)) keď ste cez prázdniny vo Švédsku stretli skutočného škriatka?
Avšak na ďalšie prázdniny, zas o rok sa Martin stretáva so starým pastierom a skamarátia sa. Pastier je možno len obyčajný človek, no Martin vďaka nemu zisťuje, že aj tí najobyčajnejší ľudia dokážu byť "kúzelnými" a tiež si uvedomí, že čítanie či písanie príbehov ho môže kedykoľvek preniesť do čarokrásnych svetov. A získa toho ešte oveľa viac... Pretože je dobré a krásne byť hlavou v oblakoch, ale pre tento svet sme sa narodili a musíme stáť nohami pevne na zemi... 

Knižku dopĺňajú jednoduché, no veľmi milé čiernobiele kresby.


info: 
ilustrácie: Juraj Martiška
vydal: Perfekt, 2016
počet strán: 152 
klasický formát, pevná väzba
veková hranica: 9+
pre chlapcov aj dievčatá

streda 2. novembra 2016

Pojinkova strašidelná noc 2

Pojinkova téma


Strašne strašidelná noc 






Stretol sa rok s rokom :) A Pojinkovi sa veru zdá, že od minulej Strašidelnej noci uplynulo len pár týždňov... a hľa, je tu zas ďalšia! Neviem aký máte názor na Halloween. Ale to je vlastne jedno, nemusíte ho mať radi, môžte ho milovať, dôležité je to, či Vás bavia hrôzostrašné príbehy a či sa radi bojíte! Lebo Pojinko veľmi. Veľmi, veľmi rád.
A chce sa s Vami podeliť o tú jedinečnú tajuplnú atmosféru. Povievajúce záclony, vrźganie schodov, tajomné tiene, horiace sviečky...
... a milý dúšik, ktorý sa bojí seba samého :D

Bojazlivé strašidielko - Zuzana Boďová




Strašenie je veru ťažkým chlebíkom! O tom sa presvedčíme v tejto milej a veselej knižke, ktorá (napriek názvu titulného príbehu) nie je ani trochu strašidelná, ako v prvom rade a to celkom jednoznačne - milá a veselá. Obsahuje niekoľko nápaditých rozprávok, ktoré na seba nenadväzujú, ktoré so sebou nesúvisia, z ktorých ale každá je pekne napísaná a obsahuje pekné poučenie. Dajú sa teda čítať nezávisle na sebe. Trebárs na každú noc jednu kapitolu. Ako príbehy pred spaním. O bojazlivom dúšikovi je len ten prvý a úvodný. V ostatných sa zoznámime s ďalšími netradičnými hrdinami. Napríklad s dobromyseľným obláčikom ;)


info:
ilustrácie: Jarmila Šaušová (milé a pomerne ojedinelé ilustrácie - sú podarené)
vydal: Erad, 2013
počet strán: 96
trošku väčší formát, pevná väzba
veková hranica: 5+
pre chlapcov a dievčatá


Fantómová Ada a hrôzostrašná oslava 

napísal a nakreslil: Chris Riddell




Určite si pamätáte na prvý diel mimoriadne štýlovej, zimomriavky vyvolávajúcej (to však hlavne od smiechu :D), najmä ale vtipnej a nápaditej série o dievčati vyrastajúcej na strašidelnom zámku: Fantómová Ada a myší duch. Trvalo to niečo vyše roka, no dočkali sme sa! Máme tu pokračovanie. Rovnako štýlové, rovnako zimomriavky vyvolávajúce (hlavne však bránicu štekliace) a rovnako nápadité, ako bol jej predchodca. Pripravte sa na nefalšovanú atmosféru viktoriánskeho Anglicka. Samozrejme poriadne štylizovanú a poriadne sparodovanú. Dočkáme sa v nej napríklad strelenej súťaže šéfkuchárov!!!
A veľkým lákadlom sú aj ilustrácie autora, bez ktorých by sa kniha nezaobišla! Sú minimálne rovnako dôležité ako text. Nesmieme zabúdať ani na zvieratko vo vedľajšej úlohe, tento raz to bude medvedica. A na konci nás čaká... nespomínate si už na prvú časť? No predsa komiks!


info:
vydal: Ikar, 2016
počet strán: 240
menší formát, pevná väzba
veková hranica: 9+
skôr pre dievčatá


Demonata - Darren Shan


1. Lord Zarmut                                        2. Zlodej z temnoty



A teraz už niečo skutočne hrôzostrašné! Hoci predošlé dve knižky, o ktorých Pojinko písal, využívali kulisy strašidelného príbehu, neboli to strašidelné príbehy v pravom zmysle slova. Odvíjal sa nich o pekný dej, čakalo nás ponaučenie a predovšetkým vtip. Na to bol v nich kladený dôraz. A v tom nemali jedinú chybičku. A čo je dôležité, boli určené menším čitateľom, mladším deťom v prvom prípade a starším deťom v prípade druhom. Prvé dva príbehy z cyklu Demonata sú ale z celkom iného súdku. Sú písané pre násťročného čitateľa a nižšie vekové kategórie by po nich siahať nemali. Pojinko síce nerád niečo zakazuje, ale určité veci by mali byť prístupné až od istého veku. To veru nie je rozmar, to je snaha neuškodiť, ale práve obohatiť toho ktorého čitateľa a jeho vnútorný svet, jeho dušu. 
Toto je totiž čistokrvný horor. Ako hlavný hrdina je tu možno mládenec a drsné scény nie sú opisované nijako prehnane detailne, no knihy sú naozaj vnímané ako horory pre mladých a garantujem Vám, že pri čítaní Vám budú stáť vlasy dupkom na hlave. A tie zimomriavky sa naozaj dostavia, to Vám tiež sľubujem. Autor je dobrý rozprávač, a tak sa rýchlo ponoríte do príbehu, kde sa prelína svet démonov a ľudí. A naši chlapci sa budú musieť fakt činiť, pretože v týchto príbehoch po nich pôjdu skutočné príšery...

info:
vydaval: Slovart, 2012 a 2013
počet strán: obe niečo málo pod tristo strán
klasický formát, pevná väzba s prebalom
veková hranica: 14+
pre chlapcov