piatok 13. júla 2018

Veľká kniha strachu

Pojinkova téma na upršané letné večery:


Príjemné zimomriavky





Veľká kniha strachu (21 príbehov, z ktorých v žilách tuhne krv)


Motto:

Najstaršou a najsilnejšou emóciou ľudstva je strach, najstarším a najsilnejším strachom je strach z neznáma.
H. P. Lovecraft

Pojinko je veľkým, preveľkým, ba najväčšejším milovníkom detskej a mládežníckej literatúry, ale prizná sa Vám, že je tiež skalným fanúšikom strašidelných príbehov. Občas si totiž musí všetky tie smiešnôstky, veselôstky a roztomilučkosti vyvážiť niečím tajuplným, záhadným, či dokonca až hrôzostrašným! To aby som sa potom zas mohol vrhnúť v plnej sile na to najlepšie na svete: knihy pre deti a mládež. No ale čo tak spojiť to?! Jestvujú nejaké dobré horory pre mladých? Existujú, nebojte sa. Teda vlastne: bojte sa, lebo existujú!

Nie je ich veľa, popravde, ako šafranu, a to si pritom decká v istom veku vyložene pýtajú niečo, z čoho im budú vlasy dupkom vstávať a mráz po chrbte behať. Ale autori na nich príliš nemyslia a rodičia im také čítanie zakazujú. A vieme, že zapovedané ovocie chutí najlepšie... Čo teda v prípade, že Vaše dietko sa dožaduje takýchto príbehov? Zakazovať mu ich čítať? A čakať, že si niečo potajomky prečíta samé? A niečo, čo je zlé, ako v literárnej, tak aj a hlavne, v obsahovo-morálnej rovine? Prečo im radšej neponúknuť, či nebodaj aj neprečítať niečo, čo za to stojí? Niečo, pri čom sa príjemne a celkom bezpečne dá báť? Najlepšie večer, keď je búrka, prší a blýska sa, trámy v podkroví praskajú a vánok povieva záclonami, aj keď sú zavreté okná... Lebo dobrý strašidelný príbeh ťaží predovšetkým z atmosféry. A spoločné chvíle strávené so zatajeným dychom a pootvorenými ústami a rozšírenými očami pri čítaní príbehov, z ktorých, ako podnázov avizuje, tuhne v žilách krv, sú nezabudnuteľné. Pojinko sám číta deťom, ktoré navštevujú pobočku knižnice, na pokračovanie z tejto knihy a mimoriadne sa to osvedčilo! Už teraz zháňam vhodnú náhradu na dobu, keď knižka „padne“ a veru neviem či nájdem...

Nie, nie, milí priatelia-čitatelia, s takýmto druhom literatúry naozaj netreba začínať priskoro, veď v horore ako literárnom žánri nájdete snáď ešte viac nekvality, či, pekne po slovensky povedané, vyložených blbostí, a to až toľko, že si mierou brakovosti v ničom nezadajú s tými najsladšími romancami. Tie ale aspoň na svojho prijímateľa nepôsobia negatívne. Predsa však aj v tejto prehliadanej a zatracovanej ríši strachu nájdete skutočné literárne klenoty.
Napríklad... Ťuk, ťuk, kto to tu klope? Ách, to je Havran Edgara Allana Poea. A príbehy písané perom tohto majstra tvoria asi tretinu všetkých príspevkov v našej knihe. Nechýbajú ale ani mená ako Guy de Maupassant alebo Charles Dickens. Áno, aj títo velikáni svetovej literatúry, ktorých si pamätá každý, kto kedy dral školské lavice, no veru len málokto by si ich spájal s hororom, písali excelentnú strašidelnú prózu. A nehanbili sa za to. Kedysi, v 19. storočí, bolo práveže dobrým zvykom odskočiť si od sociálne kritických a psychologizujúcich románov k „duchárskym“ poviedkam. Bola to vtedy skoro móda, hoci takéto niečo sa žiak a študent v tých predratých laviciach sotva dozvie. Škoda... možno by ho literatúra viac priťahovala.

A z tohto obdobia, teda 19. a začiatku 20. storočia pochádza 21 príbehov obsiahnutých v našej antológii. Možno o nich právom hovoriť ako o klasike, pričom je úplne jedno či ich napísal niekto zvučného mena, niekto koho vnímate ako stelesnenie veľkej literatúry a povinného čítania, niekto kto sa strašidelným príbehom venoval len okrajovo, alebo naopak potom menej známy, no kultový autor, ktorý sa na takéto príbehy priamo špecializoval, a hoci sa o ňom neučí, má dodnes zástupy obdivovateľov, ako napríklad H. P. Lovecraft. Lebo všetky príbehy vo Veľkej knihe strachu sú dobré. Starostlivo vybrané a starostlivo roztriedené do štyroch tematických okruhov. A tak si postupne prečítame príbehy o duchoch či príšerách, ale aj trebárs také, kde je najväčším prízrakom ľudská predstavivosť a šialenstvo. Od racionálnych až po nadprirodzené javy. A všetky tradičné motívy sú samozrejme k dispozícii: počnúc duchom, ktorý sa mstí za svoju smrť, cez návštevu po strašidelného domu či neblahé stretnutie s upírom.
Netreba ale zabúdať, že táto kniha je určená starším deťom / mládeži, a tak je každý jeden príbeh skrátený a prerozprávaný, pričom zvlášť naturalistické pasáže sú vynechané. Strašidelnosť ale neutrpí. Toto všetko je spravené s citom, tak, aby sa originál nemusel pred touto modifikáciou hanbiť. Príťažlivou robia knihu aj expresívne, na počítači vyhotovené ilustrácie, ktoré sú svojím komiksovým štýlom ako stvorené pre mladého čitateľa. Nechýbajú ani medailóniky jednotlivých autorov a tak tínedžersky „husté“ a zároveň milo čiernohumorné noticky a anotácie, ktoré Vás navnadia na jednotlivé príbehy. Oko znalca poteší aj prihláška do „Klubu nebojácnych“ s podpisom prezidenta klubu. Je to (akože) samotný E. A. Poe. A všimli ste si citát, ktorý knihu otvára? Že aký citát? Pozrite sa na motto tejto recenzie. Tak to sú presne tie slová, čo mám na mysli.
Pri čítaní prajem pocit príjemného mravčenia v zátylku a odporúčam Vám; pre istotu si kúpte malú lampičku, ktorá môže byť rozsvietená aj počas spánku. To aby sa k Vám počas noci nevkradol upírsky červík, čo vysáva písmenká z knižiek -  obávaný Vampirojinko J

P.S. Knižku už zoženiete len v bazáre alebo v knižnici, no oplatí sa popátrať.


ukážka:









info:
ilustrácie: Pedro Rodríguez (nemám rád takýto štýl, ale tu sa tieto ilustrácie perfektne hodia)
vydal: Belimex, 2006
počet strán: 112
trochu väčší formát, tvrdá väzba
odporúčaný vek: 10+
pre nebojsov a nebojsajky :)

sobota 30. júna 2018

Detektívna kancelária č.2

Pojinko predstavuje:





Detektívna kancelária č.2 - Jørn Lier Horst


Ako by môj kamarát povedal: "Dobrá detektívka nie je vôbec zlá!" A ako Pojinko hovorí: "Dobrých detektívok nie je nikdy dosť!"

Svet detektívok/kriminálok ovládli už pred nejakým tým rokom severskí autori. A zdá sa, že to neplatí len pre literatúru pre dospelých. Pamätáte si na skvelú, senzačnú, bombastickú sériu Detektívna kancelária LasseMaja? Nuž, vyzerá to tak, že má vážneho konkurenta! 
Aj tu na nás čaká dvojčlenný mini tím detských vyšetrovateľov. Akčná Tiril a hĺbavý Oliver. Počkať, v duchu príbehov Enid Blytonovej tu nechýba ani tretí člen, tak trochu maskot, ale popritom právoplatný člen partie. Je to psík-stopár a volá sa Osmo.
I tu máme malú obec, ktorá je bohatá na záhady a zločiny toho najrozmanitejšieho druhu. Aj tu sa každý príbeh začína mapou mestečka a predstavíme si postavy, s ktorými sa v príbehu stretneme. Rovnako ako Detektívna kancelária LasseMaja je aj Detektívna kancelária č.2 (č. 2 preto, lebo strýko Fred, ich kamarát, si už jednu založil, a zdá sa, že v mestečku s presne 937 obyvateľmi sa uživia rovno aj kancelárie dve :D) vhodným, pche, "vhodný" je slabé slovo, nie, je vyložene skvostným vstupom / bránou, ktorou môže detský čitateľ vstúpiť do príťažlivej a lákavej ríše detektívneho žánru. Kniha je ale tiež veľmi dobrou voľbou pre každého začínajúceho čitateľa, pretože text je pútavo napísaný a nie je ho veľa, samotný font písma je väčší a samozrejme, natrafíme tu, podobne ako v už spomínanej konkurenčnej sérii, na špecifické ilustrácie, ktoré funkčne dokresľujú naše dobrodružstvo. Veru, aj nezameniteľnosť ilustrácií je to, čo majú naše dve série podobné. LasseMaja má čiernobiele kresby, ktoré pripomínajú karikatúry, tu sú zas kresby farebné a vyznačujú sa komiksovým štýlom. Vyhotovil ich Hans Jørgen Sandnes.
Niekto by namietal, že tieto dve série sú identické a jediným rozdielom je to, že jedna má švédsky pôvod a druhá pochádza z Nórska, a mal by vlastne pravdu :) Ďalší by oprávnene poznamenal, že Horst vykráda Widmarka, lebo LasseMaja bola skôr, ale Pojinko Vám zas povie, aby ste si s týmto hlavu nelámali, buďme radi, že máme zas ďalšiu várku príbehov! A to je pre milovníkov poctivo odvedenej detektívnej práce prvoradé. Nebudem už ďalej tieto dve série porovnávať, lebo kvalitné sú zhruba rovnako, veď obe sa v krajine svojho vzniku aj stali bezkonkurenčnými detskými bestsellermi, spomeniem už iba jednu vec, ktorú majú tiež spoločnú, ech, ako inak :D, je to detektívka v pravom zmysle slova, so všetkým, čo k tomu patrí, takže náš malý čitateľ si skutočne potrápi mozgovnicu a bude mať pocit, že pomohol pri riešení naozajstného prípadu. Tu už len posledná poznámka - autor bol skutočne vyšetrovateľom a kriminalistom, a je to poznať!

Lasse a Maja sa zatiaľ slovenskému čitateľovi predstavili v ôsmych knižkách a pripravované sú ďalšie. Dokopy figurujú v 21 prípadoch, takže sa máme na čo tešiť! Dobrodružstvá Tiril a Olivera boli zatiaľ preložené dve, v prvej deti riešia zdanlivo nesúviace krádeže, v druhej sa pátranie začne odvíjať po tom, čo Oliver pri bicyklovaní zapadne do záhadnej jamy... a tie vznikajú ako huby po daždi... čo je za tým? vlastne, kto je za tým? Dúfajme, že vydavateľstvo neustane vo svojom úsilí, lebo séria sa stále dopisuje a Pojinko vypátral (zatiaľ) 17 kníh. Držme teda palce!


ukážka:










Knižky vydáva vydavateľstvo Premedia, majú okolo 80 strán, mäkkú väzbu a sú vhodné pre čitateľov od osem rokov.

utorok 26. júna 2018

Počuješ rozprávať stromy?

Pojinko upozorňuje na knižku:






Počuješ rozprávať stromy? - Peter Wohlleben


Peťo W., ako lesník, ekológ, milovník prírody a jej neúnavný popularizátor medzi širočiznou verejnosťou si Pojinka získal už svojimi nevšednými knižkami pre dospelákov. V niečom mi pripomína svetoznámeho kamaráta zvierat K. Lorenza alebo nášho skvelého Miroslava Sanigu (spomínate si, že som kedysi písal o jednej jeho knihe? TU), ale je natoľko svojský, a teda jeho knihy nesúce pečať svojho stvoriteľa sú tiež natoľko svojské, že si zasluhujú špeciálnu pozornosť. Ja osobne si ich mimoriadne cením aj pre to, že sa pri nich vždy veľa nového dozviem. Sú písané dostatočne pútavým štýlom, aby zaujali aj niekoho, kto sa necíti byť vlčím dieťaťom, rusalkou či trebárs zálesákom, ale len rád načúva tichu prírody - aby zistil, že všetko živé v nej sa mu prihovára! Príroda veru nie je mlčiaca! Večne spieva. Len jej treba načúvať, a to pozorne, aby sme tým tajuplným slovám porozumeli. Tým naším sprievodcom, prekladateľom a tlmočníkom bude práve náš autor Peťo Wohlleben!
No a akonáhle vyšla od neho kniha určená deťom, bol som nastúpený a v pozore! No dobre, asi by som sa o nej dozvedel podstatne neskôr, keby to bolo iba na mne... ale vďačný Pojinko dostal od svojej dobrej priateľky skvelý darček - túto knihu. Bol nadšený. Je nadšený. A ešte dlho nadšený bude! Prečítal ju ako by to bola beletria. Na jedno (dlhé) posedenie. No len si to predstavte: zdalo sa mi, že čítam napínavú dobrodružnú detektívku, tak ma to pohltilo!
Po jej prečítaní určite aj Vy budete rozpoznávať rečou stromov! Ale kniha nie je iba o stromoch, týchto vznešených a pokojných bytostiach, pozrite sa na podnázov "Malá objaviteľská cesta lesom" a už máte aspoň hrubú predstavu, o tom, že sa oboznámime so všetkým, čo v lese žije. Čo sa tam ukrýva, naháňa, dýcha, spieva, loví a stavia si obydlia a... kvitne! Len si dovolím autora trochu poopraviť, pretože nás - Vás nečaká malá, ale vskutku veľká a fascinujúca cesta lesom.
Ak do prírody nechodíte, na prechádzky či výlety, tak začnete.
A ak už aj takéto návštevy podnikáte, zmení sa Váš prístup. Uši aj oči aj nosy, budete mať odteraz otvorené dokorán!

V knihe nájdete krásne fotografie, milé až roztomilé kresby, minikvízy a aj rôzne návody. Neodolajte vábeniu prírody a ani tejto knižky!


ukážka:














info:
ilustrácie: Stefanie Reich, Dagmar Herrmann
vydavateľ: Tatran, 2017
počet strán: 128
väčší formát, pevná väzba
vek: 8+
pre chlapcov a dievčatá

streda 20. júna 2018

Ruby Redfortová

Pojinko predstavuje:

 



 

Ruby Redfortová - Lauren Child

 

Ako Pojinko zvykne hovorievať - už je to nejaký ten piatok - čo som recenzoval prvý diel (urobte kuk) dobrodružstiev skoro (a možno úplne) geniálnej a úplne (to už celkom určite) strelenej baby, dievčaťa, ktorú si zamilujú aj chlapci, ba tí sa do nej priam zamilujú, ale malé slečny sa do nej celkom určo vžijú a tým je táto séria kníh aj určená. Ale nebol to len nejaký ten piatok, od slovenského vydania uplynulo už takmer päť rokov! a druhá časť stále nikde... Pojinko bol zúfalý! Nielen, že ho pubertiačky neustále bombardovali otázkami, kedy sa vydavateľstvu uráči dovydávať zvyšok série, ale sám mal obrovskú chuť na pokračovanie! Dokonca písal vydavateľovi, ktorý ho chlácholil, aby bol trpezlivý, že sa už prekladá, že sa už na tom pracuje... No a keď pohár trpezlivosti takmer pretiekol, prevydali prvý diel (už beznádejne vypredaný) a v rýchlej následnosti sa objavili ďalšie dva! Juch, tak to má byť! A séria dostala aj modernú, parádniacku obálku s kúl (nie akože kôl po česky, ale "cool" - teda čosi supišné a trendiacke) dizajnom! Teda, ešte raz: Juchú! (čítajte ako "jučú" :D) 
Na Ruby Redfortovej je všetko cool. Alebo aj: je úplne všetko cool na Ruby Redfortovej. Akokoľvek si poprehadzujete v tejto vete slovosled, bude totiž znieť vždy rovnako cool. 
Trinásťročná Ruby je tá správna pubertiačka so všetkým, čo k tomu patrí; strelená, pobláznená, šikovná, múdra, inteligentná, pekná, vtipná... a áno, poriadne sarkastická. A oproti bežnému tínedžerovi nie je ani trochu otravná :D, naopak, presne naopak! Kniha je pútavá, čítavá, napínavá a humorná. Je to rovnako výborný a vhodný tip pre tie dievčatá, ktoré príliš nečítajú a hľadajú niečo, čo by ich konečne zaujalo, ako pre knihomoľky, ktoré zhltnú čokoľvek, čo im príde do ruky a pred oko. A ani jedna ani druhá skupina čitateliek na Ruby tak skoro nezabudne. Hlavná hrdinka je naozaj výrazná a nadovšetko (alebo napriek všetkému? :)) sympatická postava.
A to som sa nezmienil o jej najväčšej prednosti, jej veľkom dare, či talente, ak chcete: je maniačka do šifier, hlavolamov a rébusov každého druhu. Práve pre to po tejto knižke kedysi Pojinko siahol. Nuž, niežeby som bol aspoň z desatiny taký expert ako Ruby, pravdu povediac, som na takéto veci úplne tupý, ale veľmi ma jej schopnosti tajnej agentky fascinujú a závidím jej.

Toto si zapíšte za uši, decká: knižky o Ruby Redfortovej sú z určitej časti možno dievčenským románom, sú ale hlavne špionážnym príbehom!!! Ak sa chcete ocitnúť vo svete tajných agentúr a supertajných zločineckých organizácií, ultra mega supiš kladných špiónov, čo zachraňujú svet a extra výnimočne záporných zloduchov, ktorí sa ho usilujú zničiť, nech sa páči, pristúpte bližšie a... čítajte už! Na čo ešte čakáte?! :D

Pre Pojinka je podmanivé aj to, že príbehy o Ruby Redfortovej sú rovnakou mierou poctivým žánrovým špionážnym thrillerom pre mladého čitateľa a zároveň paródiou na tento žáner.

A čo je ešte podmanivejšie, je fakt, že v príbehoch nájdete aj samotné šifry a niečo sa o nich dozviete!

tu sú diely preložené do slovenčiny (dúfam, že sériu dovydávajú postupne celú):

1. Pozri sa mi do očí
2. Naposledy zadrž dych
3. Ovoňaj fialky odspodu

Takže, keď sa pozriete na knižky Ruby Redfortovej, prečítate ich na jeden dych a dozviete sa tajomstvá, ktoré si zoberiete do hrobu a zveríte sa s nimi jedine korienkom fialiek :)


vydáva: Slovart, 2018 
knihy majú okolo 350 strán a trošinku menší formát
pevná väzba so štýlovou ilustráciou na prebale
ideálny vek: 11 - 14 rokov
pre dievčatá

nedeľa 17. júna 2018

Dvaja ľudia

Pojinko odporúča:




Dvaja ľudia

text a kresby:

Iwona Chmielewska



Literatúra je umením. Maliarstvo tiež. Ale zďaleka nie každá kniha či každá maľba je umeleckým dielom.
Táto obrázková kniha je veľkolepým a úžasným umeleckým dielom. Spája dva umelecké prístupy do jediného harmonického celku. Pojinkovi vyrazila dych. A hneď potom, ako sa stihol nadýchnuť, ho očarila. Alebo skôr - počarovala mu.

Text aj kresby sú geniálne. Nepreháňam! Ani trochu. A dokonale k sebe ladia. Jednoduchý, minimalistický, rýmovaný text nesúci v sebe veľké tajomstvo spolužitia dvoch ľudí a rôznych podôb ich vzťahu. Láska! Koľko len má tvárí! A do toho tie prenádherné kresby, ktoré čerpajú zo surrealizmu a metafyzického umenia... Toto spolu vytvára celok, ktorý je doslova a dokresby :) zhmotnením dokonalosti. Ľudskou rukou vytvorené Božie dielo.
Iste, malé deti to ešte nepochopia a mnohé, i tie staršie, neocenia. Alebo práve nie? Práveže naopak? Musím to s nimi vyskúšať, lebo to dieťa v Pojinkovi ostalo veru užasnuté. Veď to, čomu deti neporozumejú, čo neobsiahnu rozumom, objímu srdcom. A tak mal už malinký Pojinko veľmi rád Malého princa. A z vlastných skúseností vie, že nie je jediný! 
Ak teda chcete svojim deťom sprostredkovať naozaj hodnotný umelecký zážitok, skúste začať práve touto knihou. A ak chcete potešiť svojho dospelého partnera / partnerku, momentálne si nespomeniem na krajší darček. 
Áno, toto je veľká vec!


ukážka:

















info:
vydal: Slniečkovo, 2017
počet strán: 32
väčší formát (A4), pevná väzba
odporúčaný čitateľský vek: v tomto špeciálnom prípade nešpecifikovaný :)
pre deti i dospelých, chlapcov a dievčatá, mužov aj ženy, pre každého s veľkým srdcom

streda 30. mája 2018

Vrabčekovo víťazstvo

Pojinko upozorňuje na knižku:






Vrabčekovo víťazstvo alebo ako sa vrabček prestal báť 

napísala: Mary Doneyová

nakreslila: Gaby Hansenová


Tak, s obrázkovými knihami sa už aj u nás roztrhlo vrece a ponuka sa neustále rozširuje, naozaj si je z čoho vybrať. Pojinko má tieto knižky veľmi rád. Sú ideálne pre (ešte) nečitateľov alebo prvočitateľov a garantujem Vám, že očaria aj rodiča. Väčšina z nich je krásna, dojímavá a hodnotná. Niktoré sú ale len zaujímavé z umeleckého hľadiska, no ocení ich najmä výtvarník a iba sem-tam aj dieťa s neštandardným vkusom :) Potom sú ešte také, ktoré sú kvalitatívne nevyrovnané, a textová stránka veci zaostáva za krásnymi ilustráciami, a ešte poniektoré to majú opačne, teda výborný text, no výtvarné spracovanie je prinajmenšom rozpačité. 
Toto nie je taký prípad.
Táto knižka, ktorá je trošku staršia a možno ste ju v záplave súčasných titulov prehliadli, má čo ponúknuť ako na literárnej, tak i na výtvarnej úrovni. Teda je skutočne na úrovni :)
Je kresťansky orientovaná a vychádza z myšlienky, že sa nemáme orientovať iba, a ani predovšetkým, na večné zaisťovanie a uspokojovanie tých základných potrieb a nemáme sa pre ne znepokojovať a večne sa trápiť nad tým - čo do úst a čo na seba - že pri troche snahy a s Božou pomocou sa všetko vyrieši. Chápem, že takáto téza nemusí sadnúť každému, lebo niekto v tom uvidí akýsi príklon k pasivite, a k tomu, že sa môžeme na všetko vykašľať, veď sa o všetko aj tak postará Boh. Takto by to ale bolo nesprávne vnímať. Spomenul som si na porekadlo: človeče, pomôž si, aj Pán Boh ti pomôže. A ešte na to, že viera dokáže zázraky a dodá človeku nádej, silu a odvahu.
Je pravdou, že sa často bojíme a vynakladáme prílišné úsilie a venujeme priveľa času, snáh a myšlienok veciam, ktoré sa vyriešia samé (alebo poviem, že s Božou pomocou, ak ste veriaci). Niektorí ľudia tak žijú v neustálom strachu a obavách. A je to zbytočné.

Táto knižka tak môže pomôcť deťom prekonať mnohé strachy a obavy, či už opodstatnené, alebo úplne iracionálne.


Knihe udeľujem tiež Pojinkovu medailu za rozmilosť a pufňatosť :) (Ilustrácie sú naozaj neodolateľné)


ukážka:








keďže Pojinkovi blbne foťák, niektoré fotky si "požičal" z portálu https://www.cbuch.de/


info:
vydal: Lúč, 2018
počet strán: 28
tvrdá väzba, trochu väčší formát
vek: 3+
vhodné... pre každého!

nedeľa 20. mája 2018

Nevšedná Kate DiCamillo

Pojinkova téma:

Kate Dicamillo a jej nevšedné príbehy


Americká autorka Kate DiCamillová je jednou z najúspešnejších súčasných spisovateľov pre deti a mládež. A jednou z najvýraznejších. Jej štýl je skrátka nezameniteľný. Prednedávnom od nej v pomerne tesnom závese vyšli v slovenčine dva tituly, tak sa na ne postupne mrkneme. 
Na niektoré už urobil Pojinko bližší kuk v minulosti, konkrétne na peknú, veľmi nápaditú a originálnu knižku Flora a Odyseus a potom na knižku, ktorá patrí medzi Pojinkove najobľúbenejšie vôbec, a považujem ju za vrchol tvorby tejto skvelej autorky. Volá sa Eduard a jeho zázračná cesta. A ak ste ju ešte nečítali, tak by ste to mali urýchlene napraviť. Patrí totiž medzi tie diela, ktoré doslova vplývajú na život. A ako inak, v pozitívnom zmysle, to je hádam jasné! :)
No ale čo ostatné knižky od tejto dvojnásobnej nositeľky prestížnej literárnej ceny zvanej Newberyho medaila? Teraz si na ne pekne posvietime:

Príbeh o Zúfalčekovi




Je to už dávnejšia knižka, ktorá je vypredaná, tak budete musieť pátrať v kníhkupectvách. No, pátranie to zas nebude, sama Vám skočí do ruky :) je totiž veľmi obľúbená a stále veľmi požičiavaná. Možno si ešte spomeniete na film, zase tak dávno to nebolo, len pár rokov dozadu, a dobrá knižka... tá je predsa večná! Tento príbeh určite večný je. Už len preto, že vychádza z tradičných rozprávok, no používa aj moderné témy a postupy. Je to ten typ knihy, ktorý chce detského čitateľa nie iba zabaviť, ale aj, a hlavne, obohatiť. Oboje sa mu darí vrchovatou mierou. Nejeden čitateľ sa stotožní s malou myškou, ktorá je iná než jej ostatní súkmeňovci, je odstrkovaná a vôbec, má to ťažké. Autorka pracuje s potrebnými a vhodne rozpracovanými tematickými okruhmi, ako sú outsiderstvo či odlišnosť od kolektívu. Tiež ale s tým, že kto si vytrvalo ide za svojimi snami, je dobrý, čestný a neúnavný, často naozaj dosiahne svoj cieľ. A to aj v realite, nielen v rozprávke. Ušľachtilé ľudské vlastnosti, ako je súcit, odpúšťanie a statočnosť tvarujú tento príbeh o malom hrdinovi s veľkým srdcom do mimoriadne hodnotného príbehu, ktorý poteší hádam všetky vekové kategórie.


info:
vydal: Ikar, 2009
počet strán: 209
klasický formát, pevná väzba s prebalom
vek: 8+
pre chlapcov aj dievčatá


Kúzelníkov slon




Naozaj zvláštna kniha, ktorá je trochu bizarná a poriadne absurdná a... veľmi kúzelná. A aj dosť slonia :D Je to sčasti literatúra nonsensu, sčasti magický realizmus, sčasti rozprávka pre väčších, hlavne ale ľudsky teplý príbeh o hľadaní. A nachádzaní? Iste, aj to, ale nebudem nič prezrádzať, skúste sa do nej začítať a detaily zistíte sami. Či nájde chlapec, hlavný hrdina knižky svoju stratenú sestričku, a čo sa stane s pričarovaným slonom, a či sa bude dať aj odčarovať...
Napriek tomu, a možno je chyba v Pojinkovi, mi neprišla knižka pútavo spracovaná, ale naopak, brzdila ma istou ťažkopádnosťou, bohužiaľ musím konštatovať, že nielen nosná myšlienka a budovanie atmosféry stačia na to, aby Vás kniha zaujala, keď autorka zanedbá na ten najklasickejší a nevyhnutný prvok - staré dobré rozprávačstvo... Ale neodrádzam Vás od knižky, to nie, naopak, pozývam Vás, aby ste sa do nej začítali a spravili si názor sami. Pretože jednoznačne má táto knižka niečo do seba. A možno nie iba tak "niečo" ;)
Osobitne vyzdvihujem sugestívne čiernobiele kresby.


info:
vydal: Slovart, 2017
ilustrácie: Yoko Tanaka (pôsobivé kresby)
počet strán:160
klasický formát, pevná väzba
vek: 9/10+
pre chlapcov aj dievčatá


Raymie Nightingalová




Vkusná a štýlová obálka ma zaujala na prvý pohľad. A také je aj vnútro knihy. Nekričí, ničím nasilu nepúta pozornosť, pekne a pokojne plynie, ale je ojedinelené, je jedinečné, a prúd vie nabrať silu a strhnúť vás! Toto nie je v nijakom prípade ten typický dievčenský román. Hoci áno, je to román pre dievčatá. Tým nechcem povedať, že by knihu neocenil aj niekto mimo cieľovej čitateľskej skupiny. Je to opäť jemný, pôvabný, skrátka taký ľudský príbeh. Ľudský o to viac, že hlavnými postavami sú v tomto prípade už iba výlučne ľudia :) Naša hrdinka Raymie, desaťročné dievča, ktoré sa túži stať mažoretkou, ale ešte viac túži po tom, aby sa jej otec vrátil k rodine, a potom jej ďalšie dve kamarátky. Každá s unikátnou povahou. Každá z nich je - ako sa hovorieva - svoja. Tri mušketierky si ale k sebe najprv musia nájsť cestu... A ak si myslíte, že naša trojica je trochu čudácka, pritom je vlastne úplne normálna, veď k začínajúcemu tínedžerovi už akosi patrí tá výstrednosť, takto si mladý človek len potvrdzuje vlastnú identitu v spoločnosti, tak to je nič, celkom nič oproti skutočne podivným podivínom, ktorými sa táto knižka len hemží. Ale odhoďte predsudky, autorka nám ukazuje, že zvláštnosť, či už skutočná alebo len zdanlivá nemusí byť prekážkou.
Je to veľmi pekný príbeh o priateľstve a prekonávaní už takých prvých "dospeláckych" problémov v živote dieťaťa.


info:
vydal: Albatros, 2017
počet strán: 200
klasický formát, pevná väzba
vek: 10/11+
pre dievčatá


Tak ako? Zaujal Vás Pojinko? To ste ešte ale ani poriadne nenazreli do týchto knižiek, to tie Vás potom skutočne zaujmú! A ak sa tak už stalo, dám Vám podobné tipy na čítanie:

Sú tu napríklad tieto dva veľmi pekné tituly od Johna Boynea - Noe na úteku + Úžasná cesta Barnabyho Brocketa okolo sveta, ďalej magické príbehy Davida Almonda Skellig + Nebeské oči + O chlapcovi, ktorý plával s piraňami. Nedávno vydaný Príbeh Angelina Browna o prdiacom anjelíkovi :D mi prišiel... už zbytočne uletený, ale ak máte radi spisovateľov štýl, nemal by Vás ani tento titul sklamať. No a ešte tu je láskavá a láskyplná, čarovná kniha Chlapec a červený dom od Angeliky Zöllnerovej. Och, a skoro by som hriešne opomenul jednu za najšarmantnejších a najcitlivejších kníh, aké som kedy mal tú česť čítať: Rojko z pera Iana McEwana a nemenej pôvabný Chlapec, vtáčik a truhlár Matildy Woodsovej.



štvrtok 10. mája 2018

Čarodej Zememorí

Pojinko predstavuje:






Čarodej Zememorí - Ursula K. Le Guinová


Klasická fantasy, kde je azda prvý raz v histórii žánru použitý motív čarodejného učňa, je prirovnávaná k veľdielam ako je Pán Prsteňov. A nie je to prirovnanie nadsadené. Ale ak si odmyslíme to, že obe ságy mali veľký vplyv na formovanie žánru a nesú tú tradičnú podobu fantazijnej literatúry, kde sa dej kníh odohráva v imaginárnom svete - v tomto konkrétnom prípade je to svet tvorený mnohými ostrovmi a súostroviami obklopenými oceánom, ktorý sa volá Zememorie - teda kompletne a do detailu vymyslenom "umelom" svete, ktorý sa zrodil v hlave spisovateľa/spisovateľky, sú písané poetickým, vznešeným jazykom a majú veľkú myšlienkovú hĺbku, tak príbehom i vyznením sú tieto dva knižné cykly navzájom úplne odlišné. Za všetko hovorí fakt, že Tolkien ideovo vychádza z kresťanstva a je v ňom eticky ukotvený, zatiaľ čo Le Guinová z orientálneho taoizmu.

V úvodnej časti sa stretávame s chlapcom Gedom, ktorý má talent a predpoklady na to, aby sa stal čarodejníkom. A nie iba obyčajným. Postupne, po malých krôčikoch a veľkej drine sa z neho napokon stane arcimág. Najprv je žiakom u šikovnej dedinskej vedmy, neskôr sa stane učňom mocného čarodeja, napokon ho prijmú za študenta školy mágov. Ale to sa jeho osud sotva začal. Neskôr zažije dobrdružstvá, o ktorých sa budú skladať piesne. A z malého chlapca sa nakoniec stane slávny drakopán. 
Tieto knihy, zaznamenávajú jeho príbeh a príbeh jeho priateľov. Sú to príbehy, ktoré vojdu do legiend.

Hneď v prvej knihe nazvanej jednoducho Čarodej Zememorí sa Gedovi nechtiac podarí vyvolať nebezpečného tieňového démona, ktorému bude musieť čeliť. A rozuzlenie iste prekvapí nejedného čitateľa...




















V pokračovaní s názvom Hrobky Atuanu sa zoznámime aj s dievčaťom, kňažkou zasvätenou temnému božstvu a navštívime tajuplné katakomby. Bude sa riešiť aj otázka slobody a slobodnej voľby. Každá jedna kniha totiž obsahuje hlboké posolstvo, ktoré je podané tak nevtieravo a normálne, a pritom tak zaujímavo, že sa do Vás navždy zapíše. Knihy zo Zememoria sú do veľkej miery aj filozofickým a psychologickým čítaním, nielen dobrodružným, ale vďaka tomu ako sú napísané - autorkin krásny sloh pripomína až báseň, a vie svojím rozprávačstvom vtiahnuť do príbehu - by nemali nudiť ani čitateľa, ktorý je zvyknutý na priamočiaru akciu, ba možno mu práve rozšíri obzory.

Tretí diel má titul Najvzdialenejšie pobrežie a my sa s čarodejom Gedom a jeho priateľom a spoločníkom vypravíme... až do zeme mŕtvych. Pretože vzdialenejšia ríša už neexistuje. A... stretneme sa vo veľkom aj s drakmi!
Prečo sa hlavní hrdinovia vydávajú na takúto pochmúrnu púť s neistým koncom? Niečo nevídané sa deje v Zememorí. Prestáva fungovať mágia!

Tak, a končí sa pôvodná trilógia. Každý príbeh je vždy uzavretý a jednotlivé knihy sú len voľne prepojené, teda to nie je tak ako v Pánovi Prsteňov, kde s trochou nadsádzky prvá veta ďalšej knihy nadväzuje na poslednú vetu knihy predchádzajúcej. Neskôr autorka, ktorá bola počas života považovaná za prvú dámu fantastiky a jedného z najvýznamnejších autorov na tomto poli, doplnila postupne ságu o ďalšie tri knihy. Dva romány a jednu zbierku poviedok, ktoré sa odohrávajú vo svete Zememoria.
Podotýkam ale, že tie sú už skôr zacielené na trochu staršieho čitateľa...




















V štvrtom pokračovaní pod názvom Tehanu sa Ged opäť stretáva s dievčaťom - bývalou kňažkou z druhej knihy. Odvtedy však uplynulo veľa rokov a mnohé sa zmenilo. Je tu téma lásky, straty, smútku, ale i nádeje. Oproti niektorým epickým pasážam z minulých kníh pôsobí tento diel bežnejšie a civilnejšie, autorka hovorí, že aj menej pompézne činy môžu byť naozaj veľkolepé a zdanlivo nenápadní ľudia sú často hrdinami bez toho, že by ich za takých niekto pokladal. Ale žiadne obavy, na fanúšikov fantázie samozrejme čakajú opäť aj draky, aj mágia!

Piaty diel sa pyšní vzletným názvom Na krídlach vetra. Hranica medzi ľuďmi a drakmi, medzi živými a mŕtvymi dostáva trhliny...
Hrdinovia sa musia ešte raz a naposledy postarať o to, aby svet neupadol v chaos a jemná rovnováha nebola narušená. Je to dôstojné zavŕšenie fascinujúcej série.




Päť poviedok, z ktorých každá má iný charakter, obsiahnutých v knihe Príbehy Zememorí, krásne doplní biele miesta, osvetlí temné zákutia a ozrejmí, čo nebolo vysvetlené v predchádzajúcich knihách. Ale nie je to len akýsi doplnok pre fanúšikov tejto ojedinelej, naozaj originálnej a prelomovej fantasy série. Jednotlivé poviedky zaujmú a ešte viac problížia fascinujúci svet Zememoria, pričom dejovo akoby predchádzali poslednému románu. Na konci nás ešte čakajú dodatky, kde je opisovaná história, mytológia či kúzlenie v tomto vysnívanom "druhotnom" svete. Kúzla a čary hrajú v tejto fantasy ságe veľkú úlohu a systém mágie, tak ako ho vymyslela autorka je nesmierne zaujímavý. Nebudem Vám nič odhaľovať, prezradím iba toľko, že je postavený na znalosti pravých mien všetkého, čo bolo stvorené a na pomenovávaní. Znalosťou pravého mena, totiž získava mág moc nad predmetom svojho očarovávania.

Tu je zoznam dielov série:

1. Čarodej Zememorí
2. Hrobky Atuanu
3. Najvzdialenejšie pobrežie
4. Tehanu
5. Na krídlach vetra
+
6. Príbehy Zememorí


Zvlášť musím vyzdvihnúť slovenskú verziu tejto legendárnej fantasy série. Je to hádam jediný raz, kedy vo všetkých smeroch prekonáva svoj náprotivok v podobe českého vydania. Je tu výborný preklad, dobrá redakčná práca, skvelý dizajn, veľmi zaujímavé, výrazné a osobité obálky a na predsádke každej knihy je výtvarne veľmi pekne spracovaná mapa Zememoria...

Knihy síce môžu odradiť toho, kto čaká akciu a dynamické striedanie scén, toho, kto má rád knihy rozprávajúce skoro vizuálnym štýlom a používajúce akoby filmovú techniku strihu, lebo namiesto toho dostane pokojnú, pomalšie plynúcu, miestami komornú drámu, ale môžu ho aj veľmi obohatiť, ak preukáže aspoň trochu trpezlivosti. Je to lyrické, s dôrazom na krásu slova a silu myšlienky. Iste, nechýba ani dobrodružstvo, ale ťažisko kníh je v atmosfére. Myslím, že mnohým čitateľom otvorí Le Guinová nový knižný rozmer.


vydal: Slovart (2004 - 2009)
pre chlapcov a dievčatá od 12/13+

piatok 4. mája 2018

Rozhovor s Katarínou Mikolášovou

Pojinkovo ďalšie zaujímavostnové intervjú :)


V najnovšom čísle detského časopisu ZIPS (špeciálnom tom detskom časáku špeciálne zameranom na knižky a literatúru) sa objavil rozhovor so žilinskou autorkou kníh pre deti a poetkou Katarínou Mikolášovou. V prípade, že dávate prednosť virtuálnemu priestoru alebo je tento časopis pre Vás veľkou neznámou (rozhodne odporúčam a nie preto, že tam prispievam :D) a zaujíma Vás rozhovor s touto mimoriadne šarmantnou a charizmatickou spisovateľkou, prinášam Vám jeho prepis. Veď napokon, hádam neporušujem žiadne práva, aj tak som jeho autorom :)
Pojinkovi okrem toho veľmi lichotí, že pani spisovateľka sa venuje mojim dvom najväčším literárnym láskam - a to detskej literatúre a poézii.
Vychutnajte si tento krátky rozhovor tak, ako si ho vychutnal Pojinko. A hoci som dosiaľ nepriniesol žiadnu recenziu na autorkinu knižku, tu máte jednu veľmi peknú zo spriateleného blogu: https://mimimalaknihomilka.blogspot.sk/2018/01/mikolasova-katarina-bojnicki-bubeli.html (O tejto knižke aj tejto recenzii sa dočítate dokonca v rozhovore!)

Samozrejme, Katka má tých pekných knižiek na konte viac!





Milá Katka, toto číslo Zipsu sme sa rozhodli zasvätiť dedine a životu na vidieku.  Prezraď nám, keďže sa Tvoje príbehy často odohrávajú v takom prostredí, aké výhody má bývanie na dedine oproti bývaniu v meste? Nemenila by si niekedy?

Dedinské prostredie je oveľa viac späté s prírodou, ako to mestské. Dnes sa však rozdiely medzi životom v meste a životom na dedine postupne strácajú – je to vidieť tým viac, čím bližšie je dedina k väčšiemu mestu. Ľudia si na vidieku stavajú moderné vilky so starostlivo upravenými záhradami, kde je len trávnik a okrasné rastliny. Pestovanie zeleniny, zemiakov a chov domácich zvierat je čoraz zriedkavejším javom. Vidiecka „pokojná idyla“ v nedeľu potom vyzerá tak, že z každého dvora počuť rachot motorovej kosačky namiesto štebotu vtákov či veselého kotkodákania sliepok.
My máme veľkú záhradu, kde sú aj staré stromy. Preto sa u nás zdržiavajú rôzne vtáky – okrem sýkoriek, hýľov a drozdov aj ďateľ, krutihlav a občas príde aj orešnica. Sadíme zeleninu, zemiaky, chováme sliepky, zajace a kozu. To by asi naozaj v meste nešlo.
Vidiecke prostredie je zdravé a podnetné aj pre deti, skôr tu uvidia a pochopia zákony prírody, ako v meste medzi panelákmi. Zistia napríklad, že jablká nepochádzajú z Kauflandu, ale rastú na stromoch J.

Tvoja kniha Frčka Huláková z Vyšných Krkahájov je plná vtipných momentov. Naozaj je život na dedine taký zábavný? A čo Tvoj vlastný najveselší zážitok? Máš nejaký, ktorý vyčnieva nad ostatné?

Frčka Huláková je postavička, ktorá stelesňuje mnohé zlé vlastnosti ľudí a nešváry dnešnej spoločnosti, ktoré sa však netýkajú len vidieka. V príbehoch je humor, ale tiež veľa nadsádzky. Skutočný život na vidieku je určite menej „bláznivý“, aj keď prináša dosť veselých príhod. Napríklad so zvieratami. Keď sme mali novú mladú kozu, ktorá bola u nás len druhý deň a ešte si nezvykla na nové prostredie, sama si dokázala otvoriť chlievik a začala splašene behať po záhrade. Snažila som sa ju nalákať na ovos, ale nadala sa. Potom som sa ju pokúsila zahnať metlou, ona sa zľakla, ladne ako kamzík preskočila plot a trielila dole cestou až na koniec dediny. Lenže nezastavila sa ani tam, syn ju napokon dohonil až ďaleko za dedinou, na sídlisku vzdialenom päť kilometrov. Doteraz sám nechápe, ako sa mu to podarilo.

Viem, že sa venuješ aj poézii. Čomu dávaš prednosť ako spisovateľka? Básňam alebo príbehom?

Nemôžem povedať, že niečomu dávam prednosť. Básne vznikajú spontánne, hocikedy, keď je vhodná chvíľa, keď vznikne nejaký dosť silný podnet. Nepíšem ich s cieľom, že budú mať čitateľa. O tom rozmýšľam až neskôr, keď ich je viac pohromade a skúšam z nich zostaviť zbierku. Naopak, keď píšem príbehy či rozprávky, viem, že píšem pre deti. Tvorba pre deti nesie v sebe veľa zodpovednosti, pretože deti sú veľmi vnímavé. Musím si určiť, pre akú vekovú kategóriu píšem. To je niekedy ťažké.

Tvoja prvá kniha bola určená pre dospelých. Čo Ťa priviedlo k tomu, aby si sa potom zamerala na to najlepšie; detskú literatúru?

V tom čase, keď som už písala poéziu, ale ešte som nemala žiadnu vydanú knižku, napísala som aj niekoľko jednoduchých rýmovaných veršíkov o jarných kvietkoch. Potom som ich poslala do literárnej súťaže, v ktorej jednou z kategórií bola aj tvorba pre deti. No a získali ocenenie. To ma povzbudilo, napísala som ďalšie básničky a nakoniec vznikla moja prvá knižka pre deti Veselé básničky pre múdre detičky alebo Knižka pre prváka Miška. Ale to už boli na svete dve zbierky pre dospelých.
Veselé básničky potom odporúčalo Ministerstvo školstva a používali ju prváci na hodinách slovenského jazyka a prvouky.

Ako je známe, deti nielenže vedia byť vďačnými čitateľmi, ale aj tvrdými kritikmi. Prezradíš nám jednu najprísnejšiu kritiku a jednu najväčšiu pochvalu, akej si sa od nich dočkali?

Príhody Frčky Hulákovej som niekoľkým deťom dala čítať ešte predtým, ako vyšla knižka. Mnohé mi svoj názor napísali a niektoré ich kritiky sú v knižke aj uvedené. Najprísnejšia z nich je tá, v ktorej mi trinásťročný chlapec dal známku 2/3. Aby to však pre mňa nebolo také kruté, nezabudol podotknúť, že „mladšiemu dieťaťu by sa mohla páčiť viac, možno aj na jednotku“ :).
Najväčšia pochvala je úplne čerstvá a našla som ju na jednom blogu venovanom detským knihám. Píše sa v ňom, ako dievčatko prišlo domov so škrupinkou od vlašského orecha a želalo si, aby si doma s mamou vyrobili aspoň jednu škrupinohu. Škrupinoha je bytosť z mojej knižky Bojnickí búbeli, ktorá vyzerá ako škrupina od orecha so žabími nohami a slúži búbeľom namiesto koní. Búbeli sú tiež bytosti z tej knižky.
Dievčatko si obľúbilo postavičku z môjho príbehu a vnieslo si ju do svojho sveta hier. To je pre mňa pochvala, ktorú si vážim najviac.

Krásna pochvala a aj tá „pohana“ je roztomilá J
Katka, Pojinko a deti Ti prajú veľa, veľa, veľa veselých chvíľ, aby inšpirovali podobne veselé knižky!

pondelok 23. apríla 2018

Malý muž

Pojinko odporúča:




Malý muž - Erich Kästner


Pojinko Vám pekne postupne prinesie všetkých Kästnerov :) tak ako aj Spolok slovenských spisovateľov pekne postupne vydal všetky autorove knihy, a to aj tie, ktoré u nás dosiaľ neboli známe, a teda vychádzajú v slovenčine prvý raz. Napríklad táto! Záslužný počin a šľachetný skutok! Až tak? Nepreháňam trošku? Ani trošku!
Keď prečítate nejakú autorovu knižku, potvrdíte moje slová. A ak ste už podaktoré čítali, určite ste mi už stihli dať za pravdu. Čo dielo, to skvost. A v tomto:

sa skamarátime a budeme rásť s Maximkom, no vlastne príliš neporastieme, tak by som mal radšej povedať, že dospievať? No... ani to nie je správne, lebo Maximko je ešte iba chlapec, ktorý si v sebe uchováva kus toho poriadne huncúta. Hoci je veľmi, veľmi maličký. A či Vy ste už vzrastom veličizní alebo pranepatrní ako on, podľa jeho vzoru; tiež si v sebe zachovajte velikánsky kusisko huncútstva. Nech s Vami nie je nuda. Pretože s naším miniatúrnym chlapcom sa nudiť nebudete. Veru nie. Porastiete a dospejete. Ale skôr tak vnútorne...

Sformulujem to teda celé ešte raz a takto: budeme pozorne sledovať veľké osudy drobného muža.
Ale čože muža! Maximko je naozaj ešte len chalan. Hoci všetci dobre vieme, že muža mužom nerobia roky. Ba ani veľkosť! Je jedno či máte dva metre päťdesiat, alebo iba päť centimetrov. Tak, tak. Maximko Kremienok, chcel som povedať, že Max, veď chalani nemajú radi také zdrobneliny, ale no, nuž... Max je naozaj maličký, takže predsa len ostaneme pri tom Maximkovi, spáva v krabičke od zápaliek a kúpe sa v škatuľke od mydla, číta mikro knižky a vystupuje v cirkuse. To je jeho angažmá. No keďže nechce svoju kariéru postaviť len na svojej veľkosti, vlastne malosti, pomáha pri vystúpeniach svojmu skvelému priateľovi, ktorý je zároveň skvelým kúzelníkom. Je to jedinečné duo. A čitateľ si pri opise Maximkovho života a rôznych autorových, prepáčte, Maximkových výmyslov užije nemálo bujarej zábavy, presne podľa nášho gusta, až do chvíle, kedy malého muža neunesú! Potom prichádza na rad i napätie. Vtipom ani napätím spisovateľ nikdy nešetril, rozdával ich priehršťami a nebol skúpy ani na skvelé nápady. Ja osobne veľmi oceňujem pekné rozvité vety, rôzne slovné hračky, kultivovaný jazyk a množstvo výrazov, ktorými autor nešetrí svojho čitateľa. Nemazná sa s ním v takom zmysle, že by mu všetko "predžul", len nech prepánapojinka nebodaj nezapojí mozgové závity. Až príliš veľa detských kníh je v súčasnosti, ako to len povedať - jednoduchých? No dobre, prihlúplych, poviem to rovno. V tom lepšom prípade sa pri nich aspoň dosýta nasmejete, ale sú prázdne, za päť minút na zabudnete, nič Vám nedajú. To Kästner... ten nepoužíva humor samoúčelný.
Takže nielenže bude detského čitateľa (a nie iba toho) baviť, ale nenásilne ho aj vzdeláva a ten si s pocitom úplnosti a úplnej spokojnosti, po tom, čo zavrie knižku, uvedomí, alebo možno ani neuvedomí (ale to nie je potrebné, lebo to bude v ňom a bude to prežívať), že je obohatený o nefalšovaný ľudský rozmer a morálno-etické posolstvo. Učiť, ale tak umelo nepoúčať, to je veľmi ťažké a je v tom kusisko majstrovstva. Kästner bol akýmsi učiteľom života... Mimoriadne dobrým, zábavným, chápavým a teda obľúbeným učiteľom. Že nemôžu byť učitelia najlepšími kamarátmi detí? Ha! Tak to poznáte iba tie staré despotické a k uzúfaniu nudné "učky". 

Vážme si ho a tešme sa z jeho kníh. Dajú sa považovať za kultúrne dedičstvo ľudstva.


P.S. ohromne sa mi páči, že živou súčasťou príbehu sú listy, telegramy, texty reklám, novinové úryvky a pod. a to všetko graficky veľmi pekne spracované. Výborný nápad, ktorý zaujímavú knižku ešte ozvláštňuje.

P.P.S. ja osobne oceňujem, že nijako text knižky vydavatelia nemenili a neaktualizovali. Čoraz častejšie sa stáva normou, že sa staršie knihy modernizujú. A nie vždy, ak vôbec niekedy, je to dobre. Chápem, že vydavateľ sa chce dieťaťu prihovárať súčasným jazykom, chce, aby ich aj dávnejší knižný titul oslovil a v konečnom dôsledku, aby sa to aj dobre predávalo, ale ja osobne si myslím, že sa to dá vyriešiť slovníčkom cudzích či zastaralých výrazov na konci knihy, alebo vysvetlivkami pod čiarou - presne tak, ako v tejto knihe, že netreba deti podceňovať a všetko im "učesať", teda zjednodušovať, dokonca ani taký gramofón nemusíme nahrádzať cd prehrávačom či klasický staromódny telefón s číselníkom zameniť za mobil, aby sa to priblížilo, aby sa to za každú cenu páčilo, páčiť sa bude aj tak, ak je to dobre napísané, a to mi verte; ak to vhodne podáte aj doby minulé dokážu dieťaťu učarovať.  


info:
ilustrácie: Horst Lemke (bravúrne zhotovené veselé čiernobiele ilustrácie, ktoré zaručene vykúzlia úsmev)
vydal: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017
počet strán: 227
trošičku tučnejší formát :), pevná väzba
ideálny čitateľský vek: 9/10 rokov
pre chlapcov aj dievčatá