pondelok, 16. októbra 2017

Děvčátko Momo a ukradený čas

Pojinko odporúča




Děvčátko Momo a ukradený čas - Michael Ende


Úžasná kniha od vynikajúceho spisovateľa! Áno, od toho, ktorý napísal Pojinkovu najobľúbenejšiu knihu vôbec - Nekonečný príbeh. 

Aj v tomto prípade pôjde o poetickú, prekrásnu, múdru, filozofickú, no i strhujúcu knihu. Nie, nezosadila Pojinkovu najobľúbenejšiu knižku z tróna, ale nebezpečne sa k tomu priblížila :)
Nebudem už spievať chvály, napokon, môj chválospev dospievate Vy sami, až si knižku prečítate. Poviem Vám iba toľko, že Vás čaká veľmi silný zážitok a pravdepodobne sa Vám niektoré pasáže navždy vryjú do pamäti. Možno si aj uvedomíte niekoľko nepríjemných skutočností o dnešnom svete...
A o čo vlastne v príbehu ide?

Čitateľ bude mať možnosť zoznámiť sa s malou tuláčkou Momou, ktorá býva pri starobylom amfiteátri. Moma je dobrá poslucháčka, skrátka bútľavá vŕba a má nesmierne dobrotivé srdce. Ľudia z celého okolia si na nej najviac vážia to, že pri nej sa vie každý uvoľniť, cíti sa príjemne a môže byť sám sebou. A tak ju aj často a radi navštevujú. Zoznámime sa aj s jej dvoma najlepšími priateľmi Girom sprievodcom, ktorý je výnimočný rozprávač a Beppom zametačom, ktorý má zas cennú zásobu životných rád a postrehov. Všetci ju majú radi a všetko je takmer idylické, lenže v meste sa zjavia tajomní páni, ktorí... kradú ľuďom čas!
Dokáže ich malá Moma zastaviť?

Iste ste si všimli, že v Pojinkovej knižničke sa ocitla knižka v českom jazyku. Vyšla síce aj v slovenčine ako Hodinový kvet, ale  bolo to už dávno-pradávno. Bola by nesmierna škoda, keby Vás tieto dve skutočnosti odradili od prečítania knihy.

Pojinko si kedysi dal dve pravidlá:
1. Písať iba o takých knižkách, ktoré sú ešte dostupné a môžete si ich kúpiť
2. Písať iba o takých knižkách, ktoré sú v slovenčine. To preto, lebo vidí, že väčšina detí nerado číta v češtine.

ALE!:
a) má Pojinko obísť staršie tituly? A aj tie, ktoré sú tak dobré, že stoja za to, aby ste po nich zapátrali v knižnici či antikvariáte?
b) sú knihy, ktoré nevyšli v slovenčine a možno ani nevyjdú a sú vskutku úžasné. Prečo sa trochu nepotrápiť s češtinou? Knižka sa Vám za vynaloženú námaho bohato odmení.

A tak bude robiť Pojinko výnimky z pravidla. Sem-tam. Občas. To preto, aby výnimky ostali výnimkami :)


info:
ilustrácie: František Skála
vydal: Albatros, 2013
počet strán: 224
klasický formát, pevná väzba
vek: 10+
pre dievčatá i chlapcov


utorok, 10. októbra 2017

Môj prvý atlas Európy

Pojinko upozorňuje na knižku:





Môj prvý atlas Európy - Vít Štěpánek


Väčšinou Pojinko píše o beletrii. O čooom? No predsa o krásnej literatúre. Počkať, to je jasné, že o krásnej, nebude predsa písať o škaredej... ale tá "beletria" to Vám je, prosím pekne, práve označenie krásnej literatúry. Počkať, počkať, stále to nie je jasné? Ide predsa o príbehy! A tie máme najradšej. Taký dobrý príbeh, si predsa právoplatne zaslúži označenie "krásny". I keď... nie všetko dobré musí byť zároveň aj krásne, že? Nuž, ja som to nevymyslel, nedívajte sa tak na mňa! Chcel som tým ale povedať, že hoci sa vyžívam v príbehoch, rád si vezmem do rúk, pardon, na bruško, aj nejakú tú zaujímavú náučnú knižku. Takú, čo ma naučí aj poučí. No a dnes to bude... atlas! Teda kniha, ktorá obsahuje mapy! 

Pojinko mimoriadne rád snorí a sliedi po odľahlých končinách našej planéty, hoci len prstom, pardon, bruškom, po mape. Táto kniha Vám nepovie síce o ďalekých krajoch, je o našom kontinente, ale zato o Európe sa dozviete veľmi veľa.
Kniha neobsahuje len veľmi pekne a precízne spracované mapy jednotlivých štátov, ale o tej ktorej krajine Vám podá aj mnoho užitočných informácií, no i nejednu zvláštnôstku, tak nielenže sa mnohé dozviete, ale čo je najdôležitejšie, nebudete sa pri tom nudiť. Oproti bežnému, klasickému atlasu je tu teda aj viac čítania.
Pri putovaní naprieč každým kútom Európy Vás budú sprevádzať deti Tomáš a Katka. 
Upozorňujem ešte na to, že kniha je kreslená, nie sú tam fotky a čuduj sa svete, vlastne čuduj sa Európe, páči sa mi to viac, ako keby tam boli fotky od fotografov z presláveného Našnl Džeografik... či ako sa ten časák vlastne správne píše...

Knižku určite využijete aj v škole na hodinách zemepisu.

ukážka:







info:
vydal: Slovart, 2016
počet strán: 80
atypický obdĺžnikový formát, pevná väzba
ideálna je pre školákov, taký 4. až 8. ročník
pre každého, kto rád "čumí" na mapy a zaujíma ho, čo leží za hranicami jeho mesta :D

utorok, 3. októbra 2017

Kde je tá pravá lopta?

Pojinko odporúča






Kde je tá pravá lopta? 

napísala a nakreslila: Katarína Macurová

Pamätáte si ešte na krásne a úžasne vtipnú obrázkovú knižku Prečo nekvitneš? 

http://pojinko.blogspot.sk/2016/10/preco-nekvitnes.html


Tak do slovenčiny v nedávnej dobe preložili hneď niekoľko kníh tejto nápaditej a talentovanej spisovateľky/ilustrátorky. Poďme sa pozrieť na jednu z nich.

ukážka:







Ako vidíte, aj v tomto prípade pôjde hlavne o milé obrázky, vtip a pointu. Textu je tu máličko, a tak ocenia tento druh knihy hlavne deti, ktoré vyrástli z leporel, ale ešte by neudržali pozornosť pri "klasickom" texte. 
Spolu s mackom budeme hľadať loptu, ktorá je vhodná na tú správnu hru. Macko nie a nie nájsť poriadnu loptu! Jedna je ťažká, iná zas príliš ľahká... alebo je len macko trochu náročný? :)
Uvidíte sami! 

info:
vydal: Albatros, 2017
počet strán: 32
atypický obdĺžnikový formát, pevná väzba
ideálny vek čitateľa: okolo troch (3+) rokov
pre chlapcov aj dievčatá

piatok, 29. septembra 2017

dielo Marty Hlušíkovej


Pojinko predstavuje:




dielo Marty Hlušíkovej



                                           


 

               
       




To je ale knižiek, čo? Presne 14. Slovom: štrnásť! O niektorých sme si aj bližšie hovorili, pamätáte? Ako prvú Pojinko čítal Môj dedko Rýchy šíp http://pojinko.blogspot.sk/2015/08/moj-dedko-rychly-sip.html, potom ho zaujala kniha Až raz budem kapitánom http://pojinko.blogspot.sk/2016/11/az-raz-budem-kapitanom.html a napokon naďabil na ďalšiu, ktorá sa volá Anabelka sa smeje dvojhlasne http://pojinko.blogspot.sk/2017/01/anabelka-sa-smeje-dvojhlasne.html, ale čo zvyšných 11 titulov? Na niektoré narazíte už iba v knižniciach, lebo sú vypredané, ale väčšinu z nich si ešte stále môžte kúpiť aj v kníhkupectve. A veru, smelo tak môžte učiniť! :) Tá pani, čo ich napísala, tá šikovná a milá pani spisovateľka, nielenže patrí medzi mojich obľúbených autorov, ale Pojinko si ju dovolí označiť aj ako kamarátku. No povedzte, nechal by sa vami niekto oslovovať tak domácky ako Martička, keby vás nemal rád? A oslovovali by ste tak vy niekoho, keby ste ho nemali radi? Ale teraz kamarátstvo bokom! :O Pozrime sa na vec čisto profesionálne! Takže áno! Je to skvelá autorka!

A Pojinko si dal za domácu úlohu "dobrať" si jej ostatné knižky.

Najskôr sa poďme pozrieť na dve špeciálne: Malú encyklopédiu antickej kultúry a Zázračné topánky a iné rozprávky. Tá prvá, to Vám je, decká, náramne poučná knižka! Je to abecedne radený zoznam všakovakých múdrych-premúdrych vecičiek z antiky. Z čoho? No predsa zo starého Grécka a starovekého Ríma. Zaujímavá aj aj tá druhá menovaná knižka. Ide o dvojjazyčné slovensko-anglické rozprávky. Ešte ste sa s takou knihou nestretli? Je veľmi dobrá na učenie sa cudzieho jazyka. Z jednej strany máte totiž text napísaný po slovensky a z opačnej zas ten istý v angličtine!
Ale pomerne špecifický exemplár z knižnej ríše je aj Písmenkovo alebo tam, kde pršia výkričníky. V tejto zvláštnej, no podarenej knižke sa deti cez príbehy oboznamujú s abecedou.

No a teraz hor sa, hej sa na také knižky od Martičky, ktoré nie sú už ničím iným, len čisktokrvným príbehom! Veď čo je viac než dobrý príbeh? No... už viac sú len dobré príbehy! :D teda množné číslo!

Kde pavúky tkajú cukrovú vatu je príbehom o slamenej bábke-hračke malej a dobrej bosorečky, čo lieta na metle. A čo ten názov? Nuž, naša bosorečka sa zoznámi s pavúkom, ktorý sa do muchy, namiesto toho, aby ju zjedol, zaľúbil a začne vyrábať cukrovú vatu. Mňam! Dali by ste si? Pojinko má veru mlsný jazýček.

Vežovníček je zas príbehom malého škriatka, ktorý sa usalašil na ručičke vežových hodín, odkiaľ pozoruje deje v meste a príležitostne do nich aj zasiahne.

Bublinkové rozprávky sú venované bežným, často každodenným predmetom a javom, s ktorými sa stretávame, ale až fantázia spisovateľa (a dieťaťa) z nich vie vykúzliť niečo nevšedné a čarovné.

Čo baby nedokážu je o novom prírastku do rodiny :) Dvaja bratia nie sú príliš nadšení, že ich trojicu bude dotvárať dievčatko. Veď s dievčatami je predsa nudaaa! Ale kdeže! A určite nie v prípade, keď je to taká malá bojovníčka!

Strelené rozprávky a Mlynčeky tety Hrozienky na seba voľne naväzujú. Obe knihy sú zbierkou krátkych, veselých, ba až "strelených" príbehov. Ak sa chcete zoznámiť so psíkom, ktorý narástol metle (áno, dobre počujete :D) a klebetnými mlynčekmi, stačí sa začítať.

Aj romány pre mládež Neznášam, keď ma hladkajú po hlave a Žiaden káčer navyše sú voľne prepojené. Spája ich osoba sympatického dievčaťa, ktorá sa volá Petra. V prvej knihe je siedmačkou na základnej škole, v tej ďalšej už navštevuje gymnázium.
Obe knihy spája aj autorkin ľahký, pútavý štýl písania, ktorá je hovorový, no i kultivovaný a pre mladého čitateľa tak autentický a príťažlivý. No nielen to, autorka nám v milých, miestami vtipných, miestami vážnych zážitkoch videných očami dospievajúceho dievčaťa, sprostredkúva aj trvalé hodnoty. A také niečo sa jej darí dosiahnuť niečím civilným, nemusí sa uchyľovať k prehnaným, nepravdepodobným a "lacným" zápletkám, ktoré poznáme z mnohých zahraničných kníh pre tínedžerov...

Zaujal som Vás? To je dobre :)

Dovidenia, pardon - Dočítania nabudúce!




utorok, 26. septembra 2017

Roverandom

Pojinko odporúča




Roverandom - J. R. R. Tolkien


Celý svet pozná profesora Tolkiena a jeho veľdielo Pán prsteňov. A určite aj Hobita, výbornú knižku, ktorá je určená aj mladšiemu čitateľovi a Pojinko o nej už v minulosti písal:

Ale zas až tak veľa ľudí nevie, že tento svetoznámy autor fantasy kníh napísal aj krásnu rozprávku. Áno, je tam použitých veľa fantazijných prvkov a tušiť v nich zárodok jeho neskorších slávnych diel, ale predsa je iná a... výrazne rozprávková. K jej vzniku sa viaže aj jedna smutná príhoda, ktorú dokázal Tolkien, ako milujúci otec, premeniť na niečo pozitívne a hodnotné. Jeho synčekovi sa pri prechádzke po pláži stratila obľúbená hračka psíka. Veľmi za ňou žialil, a aby nebol tak nešťastný, rozhodol sa (Tolkien), že vymyslí a napíše rozprávku, ktorá bude vysvetľovať kam sa psík zatúlal a opisovať, čo počas svojich potuliek zažil. No nie je to nádherné? Pojinko bol veľmi dojatý.
A tu sa začína príbeh nášho psíka Rovera (teda tuláka), ktorý nahneval jedného čarodejníka a ten ho za trest premenil na hračku. Počas cesty k svojmu chlapcovi a za získaním svojej stratenej psej podoby zažije, už ako Roverandom, nespočetné dobrodružstvá. Napríklad sa dostane na Mesiac či navštívi podmorský svet. Ukazuje sa tu iná, menej známa, hravá a vtipná stránka veľkého spisovateľa. Pritom nám opäť odovzdáva vstupenku do veľkolepých imaginárnych svetov.
Napriek tomu však má kniha svoje muchy. Bola určená primárne pre Tolkienových synov, a tak sú tam viaceré narážky, takrečeno pre zasvätených. Iné miesta v texte zas vyžadujú znalosť mytológie a zase ďalšie sa odvolávajú na vtedajšie obľúbené anglické knižky pre deti, ktoré však dnešnému slovenskému čitateľovi veľa nepovedia. našťastie sú na konci vysvetlivky. Kniha vyšla až po Tolkienovej smrti a sám veru nepredpokladal, že bude niekedy publikovaná. Ak by ju pripravoval na vydanie, určite by niektoré pasáže upravil, niečo pridal, čosi zas vynechal... Ako áno, ako nie, nechýbalo veľa a z tejto knižky sa mohla stať detská klasika. Pojinko odporúča!


info:
vydal: Mladé letá, 2002
počet strán: 111
klasický formát, pevná väzba
ideálny vek čitateľa: 8/9 rokov
pre chlapcov i dievčatá

nedeľa, 17. septembra 2017

Nie, nie, nie, veruveru nie

Pojinkove poetické poklady



Nie, nie, nie veruveru nie 

text: Dániel Varró

ilustrácie: Írisz Agócs


To, že Pojinko obľubuje básničky, je stará známa vec, a nejeden čitateľ jeho knižničky si uvedomil, že má v láske aj tzv. tie "picture books", teda obrázkové knižky, kde je príbeh spoluvytváraný a rozprávaný práve cez ilustrácie. No a keď sa vyskytne kombinácia týchto dvoch prístupov k najmenšiemu čitateľovi, Pojinko je spokojný, prespokojný. Hneď nad takouto knižočkou žasne a rozplýva sa a zisťuje, že autori a ilustrátori určite netvoria len pre malé deti, ale musia dobre rozumieť aj čítajúcim červíkom!
I dostala sa Pojinkovi pod okuliarky jedna prenesmierne roztomilá knižočka, pri ktorej sa veľa nasmial. Má pôvabný a vtipný text, krásne zrýmovaný, dokonca s výchovným dôrazom a k tomu oplýva veľmi peknými a zároveň smiešnymi kresbami. Malý chlapec, hrdina tejto knižky sa dostáva do rôznych každodenných patálií a zázračná formulka, ktorá je názvom tejto knižky mu na konci každého minidobrodružstva ukáže správny smer. Ak sa pre túto knižku rozhodnete, určite s ňou strávite milé chvíle so svojimi malými (ne)čitateľmi a budete sa k nej vracať stále znovu a znovu.

Aj preto, aj pre všadeprítomnú mačičku (chlapcovu kamarátku, ktorá ho sprevádza) udeľujem tejto knižočke Pojinkovu medailu za rozmilosť a pufňatosť.

vysvetlivky: rozmilosť je väčšie štádium toztomilosti a pufňatosť zas neodolateľná milá tučnučkosť :D

ale už je načase malá ukážka (čítajú Pojinkovi kamaráti, plyšové psíky Placúšik & Placinko):

Čo urobiť s kvetmi,
ktoré zvädli?

Navariť im 
plný tanier knedlí?

Treba na ne v jednom kuse volať:
"Vstávať kvety! Holá-holá-holá?"

Nie, nie, nie,
veruveru nie.

Preberú sa,
len ich musíš poliať.








info:
vydal: Verbarium, 2017
počet strán: 47
atypický obdĺžnikový formát, pevná väzba
vekové odporúčanie: 3+
pre chlapcov aj pre dievčatá (aj pre mačičky :D)

streda, 30. augusta 2017

Toto sme sa v červičej škole neučili!

Pojinko upozorňuje na knižku:




Toto sme sa v červičej škole neučili! - Simone Lia


Akonáhle Pojinko zavetrí knižku, kde vystupuje nejaký jeho príbuzný, ihneď sa do nej zahryzne a zavŕta! Samozrejme to myslím len obrazne :) Ale keďže je takých kníh, v ktorých je hlavná postava červík, máličko, poteším sa každej ďalšej. A najmä, keď je to príbeh milý a vtipný. No a presne takýto je! Jasné, na Červíka Ervína http://pojinko.blogspot.sk/2017/03/cervik-ervin.html nemá nič, ale poriadne sa nasmejete, do veľkej miery na ilustráciách, ktorých je ozaj požehnane, a ktoré kreslila sama autorka. Verte mi, pučil som sa a krútil nad nimi od smiechu! Aj samotný text, ktorého tu nie je zas až tak veľa, je veselý, ale tie kresby! :D No čo dodať, prelistujte si knižku v kníhkupectve alebo knižnici a uvidíte sami, budete sa váľať, rolovať a vyskakovať, čo dostanete taký záchvat smiechowy :)
Ale ako podtitul knižky nasvedčuje (Boj o prežitie), budete prežívať aj chvíľky napätia!
Poďme si povedať niečo k príbehu.
Červík Cyril je šťastným červíkom, hĺbi si chodbičky v blate a nič viac mu ku šťastiu netreba. Až sa raz jedného pekného dňa ocitne na tanieri! Namiesto toho, aby si ho holub Hugo zďobol na večeru, skamarátia sa. Hugo trpí utkvelou myšlienkou, že je v skutočnosti plameniak, hoci vyzerá skôr ako tučné kurča. Dvaja kamaráti sa teda spolu vydajú na dobrodružnú cestu do Afriky, do domova plameniakov...

Nečakajte od knižky nič svetoborné, žiadne hlboké posolstvo, ale ak sa chcete zabaviť, je pre Vás ako stvorená.

ukážka:











info:
ilustrácie: Simone Lia (no nie sú bombové? :))
vydal: Albatros, 2017
počet strán: 197
mneší formát, pevná väzba
ideálny vek čitateľa: okolo 8-9 rokov
pre chlapcov i dievčatá



nedeľa, 20. augusta 2017

Rozhovor s Miroslavom Nemcom

Výlet do minulosti





Pravda by ste, moji rozmilí čitatelia, nepovedali, že historik môže vyzerať tak zlato, huncútsky a šibalsky. A hlavne tak mlado! A predsa je to pravda. Tento milý mladý pánko je historik naslovovzatý! K dokonalosti mu chýba už len to, že nie je červíkom ako ja, ale obyčajným človekom. No čo, každý má nejaký ten kríž, čo si nesie počas života... Ale k veci! Pojinko, ešte pod silným dojmom z minulej recenzie Detektívov v čase, sa rozhodol spraviť interview s niekým, kto sa do toho vyzná a tejto problematike skutočne rozumie. Síce nepíše detské knižky, ale ako uvidíte v detstve ich rád čítal a láska k dobrodružným románom u neho pretrvala do dnešných čias, no je to tá najpovolanejšia osôbka, ktorá nás môže vziať na výlet do minulosti. Tak sa pohodlne usaďte a pevne sa pripútajte! Začíname:


Pojinko mal tú česť robiť rozhovor s mnohými spisovateľmi, ale dosiaľ ešte nie s historikom! Dúfam, že naši čitatelia sú z toho rovnako nadšení ako ja. Najprv nás ale, prosím Ťa, oboznám, v čom spočíva práca historika. Čo je historikovou úlohou, aké je jeho poslanie?

Bude to znieť možno trochu nudne, ale väčšinu práce historika tvorí čítanie. Čítanie odbornej literatúry, spomienok pamätníkov, ale hlavne čítanie archívnych dokumentov. V nich totiž historici nachádzajú, často len krátke, zmienky a informácie, ktoré sú pre nich zaujímavé a vďaka ktorým môžu prinášať nové a niekedy aj objavné zistenia.

To je práveže zaujímavé, ale iste aj nesmierne náročné. Povedz, čo musí spraviť taký chlapec či dievča, ktorých baví dejepis a radi si vo voľnom čase čítajú knižky o histórii, aby sa mohli aj historikmi naozaj stať? A prezraď nám, ako si sa Ty k tomuto povolaniu dostal? Prejavilo sa to u Teba neskoršie alebo si tiež patril k takým deťom, ktoré sú fascinované starovekými civilizáciami a dávnou minulosťou?

História ma zaujímala už na základnej škole, avšak nie až tak veľmi. Neprihlásil som sa, dokonca, ani do dejepisného krúžku, ktorý sme tam mali. Až neskôr sa u mňa prihlásil o slovo väčší záujem o dejiny a na konci strednej školy som už vedel, že sa chcem vybrať týmto smerom. Rozhodoval som sa medzi archeológiou a históriou, ktorá nakoniec zvíťazila.
Pravdepodobne každý historik Vám povie, že aby mohol človek v plnej miere pracovať s historickými dokumentmi, musí poznať cudzie jazyky. Pri skúmaní slovenských dejín sú to najmä latinčina, maďarčina a nemčina, ktoré boli úradnými jazykmi na našom území. Zároveň sa mnoho kvalitnej literatúry, viažucej sa aj k našim dejinám píše v cudzích jazykoch. Takže jedným z hlavných predpokladov pre prácu v tomto odbore je znalosť cudzích jazykov.

Keby bol Pojinko historikom, mňa by určite poháňala dopredu túžba hľadať pravdu a odkrývať tajomstvá. Dokážeš sa zmieriť s tým, že na niektoré záhady minulosti zrejme nikdy nebudeme poznať odpoveď?

Áno, dokážem. Pretože na mnohé ďalšie tú odpoveď nájsť môžeme. Aj keď to často nie sú, na prvý pohľad, až tak zaujímavé záhady. Pre mňa je napríklad záhadou taký bežný život obyčajného človeka v minulosti. Ako jedol, spal, pracoval, zabával sa, chodil na záchod a podobne. Archívne dokumenty nám často na tieto otázky dávajú odpoveď. Aj keď mnoho krát len medzi riadkami, a tak ju musíme naozaj pozorne hľadať.

A jedna podstatná otázka: akú časť práce strávi historik v tajuplných archívoch zapadnutých prachom a pavučinami v porovnaní s tou, kedy ide do terénu a musí prekonať najrôznejšie nástrahy a dobrodružstvá v tých najodľahlejších džungľách? Alebo je ten obraz, ktorý máme z filmov, skreslený?

Terénom historika je práve ten archív. A vôbec nie je zapadnutý prachom a pavučinami. Mnohé archívy sú veľmi živé miesta a často musím zazrieť na vedľa sediaceho človeka, aby bol trochu tichšie.
Ale je pravdou, že občas sa oplatí vyjsť aj do toho skutočného terénu a overiť si niektoré fakty na vlastné oči. Ak sa napríklad niekde píše, že sa v nejakom dome schádzalo sto ľudí a v skutočnosti je v ňom miesto ledva pre dvadsať, tak potom asi bude niekde niečo nesprávne.  

Každý historik sa na niečo špecializuje. Dejiny sú nesmierne rozľahlým oceánom času a nie je možné byť odborníkom na všetko. Čím sa najviac zaoberáš ty? Ktoré obdobie a ktorá téma Ti je najbližšia?

Tak začnem najskôr chronologicky. Venujem sa dejinám raného novoveku, čo je 16. až 18. storočie. Ale najviac článkov som napísal o 18. storočí. Tematicky sa zameriavam predovšetkým na dejiny kriminality a súdnictva a geograficky na región Liptov. Ak to zhrniem, tak hlavnou témou môjho záujmu je kriminalita a súdnictvo na Liptove v ranom novoveku.

Keď sme už pri tej kriminalite, preskočím rovno na obľúbenú zbojnícku tému. V čom sa odlišovali skutoční zbojníci od tých bájnych, ktorí vystupujú v dobrodružných príbehoch, kde sú vykreslení ako ľudia, čo bojovali proti útlaku a nespravodlivosti?

Legendárni zbojníci sa väčšinou snažia pomstiť nejakú krivdu, nespravodlivosť. Tí skutoční boli však obyčajnými zločincami. Na zboj sa dávali, pretože si chceli rýchlo a ľahko privyrobiť. Navyše, slobodný život zbojníka, voľne sa potulujúceho po okolitých lesoch, musel byť iste pre nejedného sedliaka, pripútaného k svojmu poľu, nesmierne lákavý. Iní ľudia sa k zbojníkom pridávali, pretože nemali iné východisko. Mohli to byť hľadaní zločinci, či vojenskí zbehovia a dezertéri, ktorých by po chytení čakal tvrdý trest.

Robin Hood mal luk, Wilhelm Tell kušu a náš Jánošík valašku. Ostatné mali ale všetko spoločné, a to bola odvaha, česť, zmysel pre spravodlivosť a potreba chrániť slabších. Prečo povesti tak skresľujú skutočnosť? A vedel by si povedať, približne kedy sa u nás objavujú prvé romantické predstavy o Jánošíkovi? A zo všetkých kníh a filmov, ktoré sa zaoberajú jeho osudom, máš nejakú obľúbenú?

Aj ľudia v minulosti potrebovali vidinu nejakého superhrdinu, rovnako ako my dnes. Niekoho, kto je skoro nepremožiteľný a postaví sa na stranu ľudu. Zbojníci, pochádzajúci práve z radov obyčajných ľudí, boli preto celkom prirodzenou voľbou. Prvá známa báseň o Jánošíkovi je z konca 18. storočia, avšak najväčší jánošíkovský boom nastal až v storočí 19., a to najmä pod vplyvom štúrovských spisovateľov a básnikov.
Mám vlastne obľúbené dva filmy o Jánošíkovi. Prvým je dvojdielny film režiséra Paľa Bielika z roku 1963. Pri poslednej scéne ma doteraz zakaždým mrazí na chrbte. Druhým je posledný film natočený v roku 2009, a to hlavne z toho dôvodu, pretože sa zo všetkých filmov najviac pridŕža historických dokumentov.

Pojinko sa dozvedel, že rád čítaš aj beletriu, nielen odbornú literatúru. Vraj máš dokonca rád dobrodružné romány! Prezraď nám, ktoré sú Tvoje najobľúbenejšie? A ešte nám povedz, čo si rád čítal v detskom veku? Poskytneš našim malým čitateľom nejaké zaujímavé tipy?

Správne. Na dobrodružných románoch som vyrastal. Piráti, námorníci, indiáni, stopári... to bolo moje. Veľmi mám rád Pentalógiu o Koženej pančuche, čiže príbehy stopára Nathaniela Bumppoa. Jej autorom je James Fenimore Cooper a najznámejšou knihou z tejto série je príbeh Posledný Mohykán. Avšak romány Lovec jeleňov, Stopár, Priekopníci a Préria sú nemenej zaujímavé. Jednou z mojich najobľúbenejších kníh je cestopis Sám na plachetnici okolo sveta od moreplavca Joshuu Slocuma. Skvelá knižka, z ktorej doslova srší atmosféra šíreho mora a ďalekých krajín. Čítal som ju už niekoľko krát, rovnako ako aj známy príbeh Stratený svet od Arthura Conana Doylea. Z trošku iného súdka boli detektívne príbehy Troch pátračov, ktoré som tiež hltal vo veľkom.

Téééda! Ďakujeme za odporúčania. O jednej knižke už Pojinko písal: http://pojinko.blogspot.sk/2016/05/strateny-svet.html, ale o iných nie, takže chlapci, ale aj dievčatá, ak sú z takého cesta, že radi lezú po stromoch a ich najväčšou túžbou je naučiť sa strieľať z luku, majú vďaka Tebe supišné tipy. Och, vidím, že si už nasadzuješ klobúk a za opasok si strkáš nabitý revolver a kožený bič! Predpokladám teda, že hoci archív nie je obrastený pavučinami, isto tam striehnu na nepozorného historika všakovaké pasce a nástrahy a divoké šelmy a rozzúrení domorodci! Pojinko teda praje zdravé oko a istú ruku! ;) 
Ahóóój!!!


Miroslav Nemec o sebe: 
"Narodil som sa v krásnom regióne Liptov v roku 1988. Históriu som začal študovať v roku 2007 na univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 2013 pokračujem v doktorandskom štúdiu na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde sa venujem téme stoličného súdnictva na Liptove v 18. storočí. Od roku 2017 zároveň pracujem ako historik v mestskom Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Okrem histórie sa rád zabavím pri dobrej knižke, filme, v horách na turistike alebo na punkovom koncerte." 

štvrtok, 10. augusta 2017

Detektívi v čase

Pojinko predstavuje (a odporúča!):

Supišnú a perfišnú sériu kníh, ktorá zaujme chlapcov aj dievčatá, bude ich náramne prenáramne baviť a naučia sa pri nej veľmi veľa vecí. Sú to

Detektívi v čase - Fabian Lenk


Bodaj by mal Pojinko, keď bol menší, naporúdzi takéto knižky! Sadli by mu ako uliate... Ešteže si vo svojom červíčkovskom tele uchoval chlapčenskú dobrodružnú dušičku a páčia sa mu teraz rovnako ako keby ich čítal v dobe, keď mal desať rokov. Detektívi v čase sú výborne napísanou, napínavou, pútavou a poučnou sériou. Presne podľa vzoru Slávnej päťky či Veľkých dobrodružstiev. Takže ak máte radi podobný druh príbehov, kde sa mieša dokopy detektívny a dobrodružný román a hlavnými hrdinami tu je partia detí, ktorá sa vždy priplichtí k nejakému zamotanému a tajuplnému prípadu, určite siahnite aj po týchto knižkách. Sú totiž niečím viac, než iba ďalším klonom populárnych Troch pátračov. Každý diel sa odohráva v inej historickej epoche, ktorá je vykreslená veľmi príťažlivo a verne. Dejepis ešte nikdy nebol tak zábavný! Mladý čitateľ sa napokon z histórie dozvie možno ešte viac než v škole, a pokiaľ nemá zvlášť schopného a dobrého učiteľa, akým sa môžu pýšiť naši hrdinovia z tejto série, bude im to podané aj oveľa zaujímavejšou formou. Takže, decká, ak Vás zaujíma minulosť a dejiny, Detektívi v čase sú pre Vás jasnou voľbou! A pre tých, ktorým história akosi nič nevraví, skúste si prečítať aspoň jeden diel. Garantujem Vám, že budete nadšení. A možno sa stanete aj nadšencami do dejepisu, ktovie?
Ale teraz, ešte než si povieme niečo o základnej zápletke príbehov, poďme sa pozrieť na jednotlivé časti, ktoré nájdete v kníhkupectvách a knižniciach. U nás ich zatiaľ vyšlo osem, ale autor ich má napísaných viac!

1. Sprisahanie v meste mŕtvych



V prvej, úvodnej časti zavítame do starovekého Egypta, do obdobia vlády faraónky Hatšepsut. Niekto sa proti nej snaží zosnovať sprisahanie...


2. Podvod na olympiáde



Ocitáme sa v starom Grécku. Zdá sa ale, že na Olympijských hrách došlo k podvodu...


3. Červený pomstiteľ 


Nachádzame sa v dávnom Ríme. A uprostred intríg okolo gladiátorských hier...


4. Alexander Veľký v podozrení


Staroveké Macedónsko. Kto má na svedomí vraždu kráľa Filipa?


5. Hannibal, pán slonov


Spolu s kartáginským vojvodcom prokročíme Alpy!


6. Zázračný meč Vikingov


Navštívime obávaných moreplavcov, objaviteľov a dobyvateľov Vikingov!


7. Richard Levie srdce


Udatný kráľ je uväznený. Dorazí výkupné včas?


8. Marco Polo a tajný spolok


Nepreháňal Marco Polo vo svojich cestopisoch? To sa uvidí pri výprave do stredovekého Mongolska.



Tak to sú zaťiaľ všetky časti. Ale iba zatiaľ! ;) No čo? Ste navnadení? Ešte váhate?! Povedzme si teda konečne niečo k príbehu.

Chlapci Julián a Leon a dievča Kim, spolužiaci a dobrí kamaráti, sú veľkými milovníkmi histórie. Dostane sa im výnimočnej príležitosti overiť si svoje znalosti naživo, keď objavia tajomnú komnatu, z ktorej sa dá cestovať do minulosti! 
Každý z našich hrdinov má špecifické vlastnosti a prednosti, ktoré im pomôžu v tých najneuveriteľnejších dobrodružstvách. A hneď v prvej časti sa ich rady rozšíria o štvrtého člena, zo starobylého Egypta si so sebou prinesú spoločníka, ktorý ich bude sprevádzať na ďalších výpravách... hádajte koho? :) Neprezradím! :D Začítajte sa do série a uvidíte.

Veľkým bonusom je aj slovníček pojmov a malé historické okienko, vždy pojednávajúce o tej ktorej téme... Jednoducho paráda!


info:
ilustrácie: Almud Kunert (vkusné čiernobiele ilustrácie)
vydáva: Verbarium
klasický formát, pevná väzba
ideálny vek čitateľa je okolo 10 rokov
pre chlapcov aj dievčatá

pondelok, 31. júla 2017

Malý biely koník

Pojinko odporúča




Malý biely koník - Elizabeth Goudgeová


Tak! Teraz Vám Pojinko predstaví jednu klasiku, ktorú majú deti v Anglicku veľmi rady, no u nás je máliličko známa. Trošku to napravil film (nie zlý, no nič extra, škoda...), ale naše deti majú ešte čo doháňať, aj keď niektoré možno poznajú príbeh pod starším vydaním, ktoré u nás nieslo názov Princezná z Mesačného údolia
Tento nový preklad s krásnou obálkou a jednoduchými, no peknými ilustráciami, ktoré sú netradične umiestnené na pozadí textu, si Vás získa. Pojinkovi je jasné, prečo bola (a stále je) táto knižka tak obľúbenou, veď ju v detstve zbožňovala aj pani Rowlingová, autorka Harryho Pottera a hrdo sa k tomu hlási, dokonca priznáva, že ju tak trošku príbeh inšpiroval. Je to totiž prekrásny príbeh o čistote, láske, nevinnosti a, ako inak, boji dobra so zlom. To všetko podané poetickým, kvetnatým jazykom. Celá knižka je ako sen, ktorý sa Vám zdá počas nádherných mesačných nocí. Deň vie byť nádherný, ale aj noc je krásna, na to nezabudnite! V knihe naozaj nájdete veľa zaujímavých symbolov vychádzajúcich z protikladov slnka a mesiaca, dňa a noci. Je to pre deti akási vstupenka do romantickej doby 19. storočia, a ešte romantickejšieho sveta Mesačného údolia a Mesačného zámku, kde sa odohráva dej. Pretože sa z viktoriánskeho Anglicka hneď v úvode knihy prenesieme do tajuplnej a kúzelnej ríše. Nenadarmo je táto kniha, spolu napríklad s Kronikami Narnie, vnímaná ako jeden z pilierov rozprávkovej fantasy. Bola napísaná v dobe, kedy sa ešte kládol veľký dôraz na krásu a na morálne posolstvo. Je to teda taká kniha, ktorá Vás vie zmeniť k lepšiemu. Ale žiadne kázanie nasilu nebude, nebojte sa. Dočkáme sa pútavého a dobre vystavaného príbehu, ktoré v niečom pripomína gotický román.
Že neviete, čo to je ten gotický román? Pojinko vysvetlí: je to dnes už takmer zaniknutý žáner, ktorého prvkov sa ale občas autori radi chopia aj dnes. Väčšinou v takomto druhu literatúry nájdete dospievajúcu osirelú hrdinku, tajuplný hrad, v ktorom sa ocitá, k tomu si pridajte kvapôčku romantiky, kvapku dobrodružstva a kvapisko tajomna. Nie je tu zriedkavé nadprirodzeno a často sa tu vyskytuje téma dedičstva a rodinnej kliatby, ktorú nie je ľahké zlomiť a sňať. Dievčatá, ktoré v týchto príbehoch vystupujú, sú akýmsi vzorom pravej dámy. Teda dievčaťa milého, dobrého, obetavého, ale aj statočného!

Táto pôvabná knižka má čo ponúknuť aj dnes. Práve dnes!


info:
vydal: CPress, 2016
počet strán: 272
klasický formát, tvrdá väzba
ideálny čitatľský vek: okolo 11 rokov
pre dievčatá