piatok 24. februára 2017

Wilf, najväčší strachopud - Zachraňuje svet

Pojinko odporúča




Wilf, najväčší strachopud: Zachraňuje svet - Georgia Pritchettová


Pojinko nie je príliš fanúšikom kníh, ktoré sú v prvom rade len o zábave. Hoci má zábavu veľmi rád, vyžaduje od knižky hlavne peknú myšlienku a čaká, že v ňom zanechá silné pocity, ktoré budú doznievať ešte dlhý čas po prečítaní príbehu. Ale, keď táto volovinka je tááák milá a zábavná. A nie je to len obyčajná volovinka, je to aj kravinka, somarinka, koninka a žižiavkovinka (od slova "žižiavka"). A opakujem - nesmierne zábavná. Nakoniec som neodolal jej šarmu a musím o knihe napísať. So všetkými poctami ju teda zaraďujem do repertoáru Pojinkovej knižničky. Nakoniec aj Pojinko bol kedysi bojko. Podobne ako chlapec Wilf, náš bojazlivý hrdina, bál sa takmer všetkého. A aj keď Pojinko nezachránil svet a nestal sa napokon hrdinom najväčšieho formátu, podobne ako Wilf si uvedomil, že strachu treba čeliť. So strachom a fóbiami sa bojuje najlepšie takým spôsobom, že sa im postavíte čelom. A tak má napokon táto kniha veľmi pekné a vždy platné posolstvo. Len ho niet na prvý pohľad vidno, musíte sa jej prizrieť bližšie, aby ste ho odhalili pod vrstvou chytľavého humoru! Situačná aj slovná komika je všadeprítomná a skoro neprejde veta bez nejakej bláznivej hlášky, "praštenej" situácie či vtipu. A ak si k tomu pridáte výborné ilustrácie (skoro karikatúry) máte koktejl, ktorý neustále útočí na bránicu. Ak budete mať pocit, že puknete od smiechu, radšej si v čítaní spravte pauzu. Veru tak, na knižke by malo byť upozornenie: "pozor, obsahuje nebezpečne veľkú dávku humoru."

Chlapec Wilf vyniká v pletení a pojašenom poskakovaní... Tým sa ale asi jeho prednosti končia. Je to hlavne ustráchaný uzlíček nervov, ktorý má obavy aj s arašidového masla (že sa mu prilepí o podnebie) a plyšových zvierat (že ho v spánku zahrdúsia). No a čo si len chudák počne, keď sa do domu hneď vedľa nasťahuje zloduch najzloduchovatejší, ktorý kuje diabolský plán na zničenie sveta? Tak, veru tak, záchrana ľudstva je na Wilfovi. To znamená, že sme v riadnej šlamastyke!!! A Wilf bude na to sám. Ak samozrejme nepočítame jeho malú ufúľanú sestričku a jeho jediného kamaráta žižiavku Oskara. Vy neviete čo je to žižiavka? Nuž, to je ten malý sivý chrobáčik, ktorého možno v lete pozorovať na múroch, a keď je ohrozený, stočí sa do guličky. Áno, Oskar je hmyz... 
Ešte si myslíte, že záchrana sveta je prechádzka ružovou záhradou?


ukážka:








info:
ilustrácie: Jamie Littler
vydal: Ikar, 2016
počet strán: 192
menší formát, pevná väzba
veková hranica: 8+
pre chlapcov

štvrtok 16. februára 2017

Sisa Kyslá

Pojinko odporúča





Sisa Kyslá - Martina Drijverová


Tak táto knižočka Pojinka uchvátila - vo svojej kategórii (realistický príbeh zo života detí) je to dokonalôstka. Taká malá-veľká knižka! A môže nadmieru výborne poslúžiť ako prvé samostatné čítanie pre prvákov a druhákov. Tých bude zaručene baviť. A Pojinko je živým príkladom toho, že nie iba tých :D Tá správna dávka vtipu i poučenia, napísaná kultivovaným, pútavým jazykom. A to všetko podávané v akurátnej perfišnej porcii. Autorka má jednoducho cit pre takýto druh príbehov a vie ich napísať výborným štýlom. Prečo len nie je na Slovensku viac známa? Zaslúži si to. Ešte, že sa v rodných Čechách teší úcte a popularite. Dokladajú to aj ilustrácie nadmieru obľúbeného Adolfa Borna. Áno, áno, to je ten, ktorý dal podobu Machovi a Šebestovej
Dosť bolo ale ód, hymnov a všemožných možných i nemožných oslavných spevov. Dajte knižku do rúk druhákovi a zhltne ju. Takmer doslova :) to nech Vám je najlepším ukazateľom kvality. Poďme teraz hodiť očkom na príbeh. Janko Placka žije v tieni svojej veľkej rivalky, takmer až nepriateľky, spolužiačky Sylvie Kyslej. Je vo všetkom lepšia a okolie, najmä rodičia, mu to stále predhadzujú na oči. Janko kuje diabolský plán pomsty... Ktorá nakoniec "vypáli" celkom ináč. A možno povedie k jednému hlbokému priateľstvu. Alebo aj: za všetkým hľadaj myšku :D

Viac prezrádzať ozaj nebudem, Pojinko to vyložene naznáša. Čítajte a uvidíte.


info:
ilustrácie: Adolf Born
vydal: Albatros, 2010
počet strán: 64
pevná väzba, menší formát
veková hranica: 7+
pre chlapcov

utorok 14. februára 2017

Keď ťa zasiahne láska

Pojinkova téma




Keď ťa zasiahne láska - Bojan Ljubenović


Keď je už ten Valentýn, čosi sa pohlo v Pojinkovom červíčom srdiečku a pozrel sa okuliarmi nablízko na "zaláskované" knižky pre mladých. Rozhodol sa ale tentokrát obísť zaľúbené romány. Zaujala ho však dvojica veľmi podobných kníh, ktoré slúžia ako receptár pre mladých Rómeov a Júlie :)
Že je to s láskou ťažké? Ako to povedať, čo vtedy robiť, ako randiť, ba ako vôbec osloviť svoj milovaný objekt? Doba piesní spievaných pod balkónom svojej vyvolenej dávno pominula. Ani naparfémované ľúbostné listy drahému milému sa už nenosia. A súbojom na kordy či travičským intrigám, aby sme si odstavili sokov v láske už definitívne odzvonilo. Našťastie. :)
Dnes sa mládež potýka s inými starosťami, ktoré so sebou prináša zaľúbenie. Na prvý pohľad vyzerajú menej náročne, ale... nenechajme sa pomýliť!
Taká zaľúbenosť a láska... to je ako Monitor v 9. ročníku života :), čo Monitor, priam maturita!

Jedna z dvojice kníh je určená dievčatám a druhá chlapcom. Ale ak chcete spoznať tú správnu taktiku a stratégiu, určite hoďte očkom po oboch publikáciách :) Veď základ úspechu je pohľad do hlavy (či srdca) toho druhého. Až potom mu môžete porozumieť.
Nájdete tu milé a vtipné múdrosti a rady, čo si počať v prípade, že po Vás Amorček vystrelil šíp (a trafil :D), a celé to je previazané do súdržného celku príbehom, ktorým prechádzajú naši hrdinovia - teda dievča v jednej knižke a chlapec v knižke druhej. To všetko je okorenené roztomilými ilustráciami. A najmä humorom. Ten je skutočne všadeprítomný a nákazlivý. Takže okrem poradne bude táto knižka fungovať aj ako studnica zábavy. A poučenia. A zábavy. A... :D však viete!

A pre lepšiu predstavu je tu
ukážka:  






info: 
ilustrácie: Tihomir Čelanović 
vydal: Ottovo nakladateľstvo, 2016
počet strán: obidve knihy majú 120 strán
pevná väzba, takmer štvorcový formát
veková hranica: 11+
jedna kniha je pre zaľúbené dievčatá a tá druhá zas pre zaľúbených chlapcov :)

pondelok 6. februára 2017

Mamička

Pojinkove poetické poklady





Mamička - Jaroslav Seifert


Jeden z najväčších českých básnikov, inak nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, Jaroslav Seifert, napísal prekrásnu (mnohí hovoria, že je to jeho najkrajšie dielo) zbierku poézie, ktorú venoval svojej mame (ale tak trochu aj všetkým dobrým mamám na svete) a nazval ju jednoducho Maminka. A v tom slove sa zračí nekonečná láska a úcta.
Prednedávnom vyšla vo výbornom preklade a prebásnení Ľubomíra Feldeka. Pri vysokej - seifertovskej Seifertovej poézii, je táto básnická zbierka vhodná aj pre staršie deti a mládež.
Dospeláci si prídu na svoje, ale Pojinkovi záleží predovšetkým na "omladine" :) a myslí si, že táto knižka je výborným štartom pre toho, kto má záujem sa oboznámiť s veľkou a ušľachtilou poéziou. A v neposlednom rade, je tu Hviezdoslavov Kubín :) a vhodných básní pre druhý stupeň zš je vždy málo!
A už len podotknem, že kniha má nádherný dizajn!


ukážka:

PRVÝ LIST MAMIČKE

Už viem, ten list dám na zrkadlo
či do košíčka k bavlnkám,
žiaľ, doteraz mi nenapadlo,
čo napísať, čím začať mám.

Mamička moja milovaná -
zatínam zuby do rúčky
a čaká strana rozpísaná,
papier je stále bielučký.

Želám Ti dnes, keď je Tvoj sviatok -
Ti a Tvoj píšem s veľkým Té
a, hurá, už mám prvý riadok
a pokračujem vo vete -

šťastie - ten papier trošku vpíja -
a zdravie - a tu zlyháva
celkom tá moja fantázia,
je prízemná, je dengľavá.

A krčím papier, pokým ona
vaľká na table kuchynskej
cesto, čo vždy tak pekne vonia.
Zúfalo rozbehnem sa k nej,

nežne ma ukryje jej sukňa,
jej oči stihnú uhádnuť
všetko - pár zamúčených rúk ma
privinie potom na jej hruď.






Na záver ďakujem psíkom Placúšikovi a Placinkovi, veľkým milovníkom poézie, za to, že Pojinkovi pridržali stránky na knižke,  keď ju fotil :)


info:
ilustrácie: Jana Kiselová-Siteková (pôvabné, nežné ilustrácie)
vydal: Buvik, 2016
počet strán: 80
trochu väčší formát, pevná väzba
vek: 12+
pre každé dieťa, ktoré má rado svoju mamu :)

štvrtok 2. februára 2017

Rozhovor s Boženou Lenčovou

Pojinkovo supišné interjvúúú

s Boženou Lenčovou




Pojinkov dobrý ľudský kamarát (ale nie najlepší, najlepšími sú psíkovia Placúšik a Placinko) Goran Lenčo spravil rozhovor so svojou babkou, spisovateľkou a herečkou Boženou Lenčovou, a poprosil ma, či by som mohol toto interview uverejniť na svojom blogu. No samozrejme, že by som mohol. A tak ho teda uverejňujem v plnom znení. Je síce dlhšie, ale myslím si, že Vás zaujme. Táto autorka, Goranova babka, len nedávno oslávila pekne okrúhle životné jubileum a hoci jej už dlhšie nevyšla žiadna knižka (musíte sa obrátiť na knižnice a antikvariáty, ak ich chcete čítať) určite si zaslúži priestor v Pojinkovej knižničke. A bude to čestné miesto, veď jeden čas boli jej knižky celkom populárne!

Babka moja! Prednedávnom si oslávila osemdesiatku! A to už je veru nejaká tá chvíľka, čo si na tomto svete strávila. Kto lepšie než ja - tvoj vnuk, by vedel, že si nikdy neprestala vnímať svet detskými očami? Ale niečo predsa neviem. Ako sa ti to podarilo? Prezraď mi recept, ako dosiahnuť, aby človek pod vplyvom životných skúseností, a to neraz bolestných, neopustil nadobro ten detský svet, neprišiel o to dieťa v sebe, aj keď dospeje a zostarne?

Nepoznám na to nijaký recept. Myslím, že som túto schopnosť dostala ako dar už pri narodení. Som za ňu veľmi vďačná. Máš pravdu, v mnohých ťažkých a bolestných situáciách mi pomáhala žiť. Napríklad som si pripomínala, ako som ako malé dievčatko ležala v tráve a so zaujatím sledovala mravca, ktorý sa škriabal na zelenú byľ. Padal z nej, ale vždy znovu a znovu sa na ňu škriabal, až sa mu napokon podarilo dostať sa do kalicha kvetu. Veľakrát som si odvtedy povedala: a či som ja menej ako mravec? Asi si musíme častejšie spomínať na konkrétne chvíle detstva. Keď sa budeme snažiť žiť čisto, radostne a nekomplikovane ako to celkom prirodzene len deti vedia, objavíme, že to detstvo je stále v nás a pomáha nám riešiť aj zdanlivo neriešiteľné problémy. Alebo – že by to bol ten recept?

Takže bábkové divadlo a literatúra pre deti, to bola tvoja doména. Tvoje dve veľké lásky a dva životné koníčky. A prezradíme čitateľom, že jedna záľuba, herectvo, bolo aj tvojou profesiou. Ako súvisí javiskový svet so svetom kníh? Prelínal sa u teba? A aké nároky treba splniť, aby bol detský divák či detský čitateľ spokojný? Tebe sa to podarilo naplniť, ale mnohí iní neuspejú, veď dieťa je možno vďačným, no určite aj náročným adresátom a veľa umelcov na to zabúda...

Mnohí ľudia sa cez tvorbu deťom snažia hlavne zviditeľniť. No všetci, ktorí píšu, maľujú, režírujú, hrajú pre deti, mali by ich predovšetkým chápať a ľúbiť. Nie ľúbiť umenie pre umenie alebo seba v umení. Múdrosť, iluzórnosť, nápaditosť divadelného predstavenia pôsobí na dieťa veľmi silne citovo i rozumovo, pomáha mu zorientovať sa v hierarchii hodnôt a pahodnôt, vytvára nádej, že aj v živote ten odvážny, statočný a šľachetný vyhráva. Dieťa sa s kladnou postavou na javisku – jemu niečím blízkou – tak stotožní, že sa hneď chce s ňou skamarátiť. A zároveň jej pomôcť s tým „záporákom“ si to vybaviť. Tak sa nám raz stalo na jednom zahraničnom predstavení, že deti z prvého radu sa spontánne vyhrnuli na javisko a vrhli sa na „zlé“  zviera – inak kolegu v celostnej maske zvieraťa, ktorý sa nijako nemohol brániť – a len spoločným úsilím ostatných hercov a učiteľov sa podarilo zabrániť, aby toho „záporáka“ nezmlátili a neušliapali. A napríklad aj toto je dôkazom akou silou vie predstavenie na diváka zapôsobiť. Či už knihou či divadelným predstavením môžu tvorcovia dieťaťu priblížiť akúkoľvek veľkú myšlienku alebo filozofiu, ak je podaná preň vhodnou a najlepšie hravou a zábavnou formou.

Dobre viem, že viaceré tvoje knižky slúžili pôvodne ako rozprávky pre tvoje dcéry a vnukov. Veď jednu si mi dokonca venovala! Čo si nesmierne vážim. A spomínam si, že si nás, deti,  používala aj ako akýsi barometer kvality tvojich rozprávok, boli sme v tom správnom veku malých čitateľov, pre ktorých sú tie príbehy určené a na našich reakciách si zisťovala, nakoľko sa nám to páči. Bol to úmysel, alebo to vyplynulo z toho, že jednoducho máš rada deti a rada pre ne píšeš? A vznikli by tieto príbehy aj keby nebolo nás - tvojich detí či vnúčat?

Barometer. To je výstižné slovo. Naozaj som si často pri svojich deťoch a vnúčatách overovala, či moje chápanie detských hrdinov a ich konania je im blízke, či sa s ním stotožňujú. A keď som im rozprávky čítala a pri niektorých sa priam „zachádzali“ od smiechu, to bola moja veľká odmena. Áno, písala som i hrala som pre deti preto, že ich mám rada. Tie moje, aj naše, aj všetky ostatné. Pre mňa sú deti doslova očarujúcimi osobnosťami, najväčšími zázrakmi tohto sveta. Možno ich svojou tvorbou obohacujem, ale zároveň obohacujú oni mňa. Samozrejme im rozumiem, kontakt s deťmi je pre mňa vždy veľkou radosťou. A či by som pre ne písala aj keby nebolo mojich detí a vnúčat? Určite áno. Ale môj svet by bol bez nich nesmierne smutný a prázdny.

Príhody tigríka Prúžika a leopardíka Škvrnku, Aladínova čarovná lampa, Branko a Žltochvost, Jaskyňa dávnych predkov, Miško a jeho kamaráti -  nezabudol som na niektorú? Sú to knižky ako pre najmenšieho čitateľa, tak aj pre mládež. Nájdeme medzi nimi upravené, prerozprávané verzie národných rozprávok či na druhej strane modernú autorskú rozprávku, alebo umelú povesť. Zdá sa, že v rámci žánru si vyskúšala takmer všetko. No predsa len: dávaš niečomu prednosť? A potom klasická otázka, na ktorú autori neradi odpovedajú: máš niektorú zo svojich knižiek najradšej alebo aspoň; je niektorá z nich tvojou obľúbenou?

Istý recenzent raz napísal, že sa rada „prechádzam“ po literárnych žánroch a že je ťažké ma „zaškatuľkovať“. Asi je to pravda. Písanie je úžasné dobrodružstvo. Tak, ako cestovatelia objavujú nepoznané krajiny a nadchýňajú sa ich krásami, aj ja objavujem literárne témy a snažím sa z nich ako z rozprávkového orieška vylúpnuť ich čaro, múdrosť, poučenie a krásu. A čím viac literárnych žánrov vyskúšaš, tým viac úžasných tém a ich tajomstiev objavíš. Nuž, a na klasickú otázku dám aj klasickú odpoveď: keby mala matka aj dvadsať detí, všetky by mala rovnako rada.

Ale nielen knižkám si venovala svoju pozornosť. Veď si aj autorkou divadelných hier či rozhlasových a televíznych scenárov. A po mnohých útrapách a peripetiách bol dokonca podľa tvojej knižky nakrútený večerníček! Vždy to boli ale len také „bokovky“. Čo spôsobilo, že si ostala verná knihám a k iným médiám si si len odskočila?

Po deťoch, rodine, sú a zostanú knihy najväčšou radosťou môjho života. Napokon, mnohé prekračujú médium, v ktorom sú vytvorené a stávajú sa zaujímavými filmami alebo divadelnými inscenáciami. Spomínaš seriál večerníčkov, nakrútený podľa jednej mojej knižky. Inú som zase upravila na bábkovú hru, zrežírovala som ju a keď mi kolegyňa-herečka odišla na materskú dovolenku, tak som si jednu z dvoch hlavných postáv aj zahrala. Bola som bábkoherečkou 35 rokov a hranie i spontánny ohlas a potlesk detí mi boli vždy veľkým potešením. Že som si od hrania v divadle a písania knižiek len nakrátko odskakovala k tvorbe bábkových a rozhlasových hier a televíznych scenárov spôsobovalo iba to, že som ako matka rodiny a zamestnaná žena nemala dosť voľného času pre všetky svoje záujmy a záľuby. A k starnúcemu človeku sa vždy pridružia aj rôzne ochorenia. Prijala som skutočnosť, že knihy už písať nemôžem. Ale dôležité je to, že stále sú, a že ich vládzem čítať!

Zaujímavé pritom je, že si pôvodne začínala s tvorbou pre dospelých, ktorá bola uverejňovaná v časopisoch či zborníkoch. Čo spôsobilo fakt, že si ťa dnes čitateľ spája s detskou literatúrou? Kedy u teba nastal ten obrat?

Ako mnohé „obraty“, aj tento bol v podstate nečakaný. Keď mojim dcérkam a neskôr aj vnukom už nestačilo čítanie rozprávok, začala som si ich vymýšľať. A po rozprávočkách typu „ako išla varecha na módnu prehliadku a chcela sa stať kráľovnou krásy“ alebo „ako kredenc povyhadzoval zo seba riad a žiadal, aby ho naplnili knihami, lebo sa chcel stať intelektuálom“ som si začala vymýšľať príbehy z džungle o tigríkovi Prúžikovi a leopardíkovi Škvrnkovi. Neskôr som ich zapísala a poslala do vydavateľstva Mladé letá, páčili sa im a vydali ich. A svojou prvou knižkou som sa upísala literatúre pre deti.

Tých knižiek, čo si stihla napísať a podarilo sa vydať nie je málo, najmä keď si uvedomíme, že si nikdy nebola profesionálnou spisovateľkou na plný úväzok. No aj tak, viem, že máš toho po zásuvkách ešte viac! Existuje niečo, čo by si, ak by sa vyskytli vhodné podmienky, ešte rada dokončila? Máš niečo rozpracované?

Žiaľ, nič nemám až tak rozpracované, aby sa to dalo po malých úpravách vydať. Témy sú v „šuflíkoch“ nahromadené, ďalšie už nepribudnú. Keby som mala zopár rôčkov menej a zdravia zase viac, určite by som z mnohých urobila knihy rozprávok alebo hry. Takto si ich občas iba v duchu rozpracúvam a hrám sa s nimi ako s nezbednými deťmi.

V tvojich knihách nejde zďaleka len o dobre napísaný príbeh, plný dobrodružstva či humoru. Každý obsahuje silné a ľudské posolstvo a v každom je zdôraznené víťazstvo dobra. Prezraď nám, ako si dokázala takmer nemožné? Teda čitateľa takto duchovne obohatiť a pritom ho ani nepoúčaš, ani nekarháš?

Karhanie a poúčanie odradí od akejkoľvek veci aj dospelých a deti tým viac. Dieťa najviac zaujme nezvyčajná téma alebo príťažlivo, humorne až satiricky absurdne spracovaná téma známa a obyčajná. Humor v literatúre pre deti chápem ako zábavnú cestu za poznaním, v ktorej sa celkom prirodzene prejaví dobro, láska, súcit a priateľstvo. Dieťa si tieto vlastnosti prisvojuje, samo sa vidí v postave neohrozeného hrdinu, ktorý prekonáva všetky prekážky a vždy víťazí nad zlom. Dúfam, že aj moje rozprávky sú takouto zábavnou cestou za poznaním a že aj ony pomáhajú deťom byť citovo zdravšie, menej zraniteľné, ľudskejšie a veselšie.

Ďakujem za rozhovor. A keďže tvoje knižky už nie sú dostupné na pultoch kníhkupectiev, snáď to inšpiruje mladých čitateľov, aby sa po nich poobzerali v knižniciach.