nedeľa 28. januára 2018

Kráľ s gitarou

Pojinko odporúča




Kráľ s gitarou - Ján Navrátil


Ach, kto by nemal rád rozprávky? A nejeden čitateľ sa k nim rád vráti, aj keď trochu odrastie. Niekto sa to možno hanbí priznať, ďalší je na to hrdý, ale pravda je jednoducho taká, že rozprávky máme radi a potrebujeme ich. Predsa len ale, raz sa dostane čitateľ do takého veku a do takej nálady, že síce túži po dobrej rozprávke, ale buď už všetky pozná, alebo ho tá klasická schéma začínajúca sa "kde bolo tam bolo" a končiaca sa "a žili šťastne, až kým nepomreli", už trochu nudí. Ale skúšali ste už moderné rozprávky?
Čo si pod tým Pojinko predstavuje? No, Vy si predstavte klasické rozprávky vyrozprávané súčasným jazykom, obrátené trošku naruby, a veľmi, veľmi, veľmi humorné. Veď na takéto čosi nás už pripravuje samotný názov knihy. A chcete vedieť čo konkrétne nás na stránkach knihy čaká? Tak napríklad rozprávka o zhavranelých bratoch. Tú určite poznáte, pravda? Ale v tejto verzii bude trochu iná :) Tu sa vo vtáčej podobe dostanú naši nešťastní bratia do pazúrov peňazí chtivého majiteľa cirkusu, ktorý ich núti, aby pre obveselenie divákov predvádzali všelijaké kúsky. Ej, bude to mať ťažké ich sestrička, keď ich bude chcieť vyslobodiť! Dozvieme sa aj, ako to skutočne bolo s Dlhým, Širokým a Bystrozrakým, alebo prečo sa vlastne vydalo vajce na vandrovku...
Autor nám prerozpráva rozprávky tak, ako sa nestali, ale ako by sa spokojne stať mohli. Ak ešte väčšmi popustíte tú uvoľnenú uzdu fantázie. A Pojinko Vám garantuje, že sa nasmejete do popuku.
Na takýto husársky kúsok ale treba šikovného spisovateľa. Ján Navrátil je ten najšikovnejší! A tu aj vidno skutočný rozdiel medzi majstrom rozprávačom a rozprávkarom a nedomrlenou sťaby spisovateľkou Adelou Banášovou, ktorá sa pokúsila o niečo podobné... ibaže s nevalným úspechom.

Kráľ s gitarou je moderná klasika, ktorá by Vám nemala ujsť.


ukážka:







info:
ilustrácie: ako vždy skvelý Juraj Martiška (čiernobiele aj farebné ilustrácie)
vydal: Regent, 2015
počet strán: 136
trošku väčší formát, pevná väzba
ideálny čitateľský vek: 7+
pre chlapcov aj dievčatá

nedeľa 21. januára 2018

Môj brat nemá brata

Pojinko odporúča




Môj brat nemá brata - Elena Eleková


Sympatická knižka s týmto čudným názvom je výborným dôkazom, že aj na Slovensku máme v súčasnosti dobrú príbehovú prózu zo života detí. Nečakajte ale klasický príbeh, je to skôr také veselé a pútavé rozprávanie. Vlastne sled jednotlivých rozprávaní uzavretých v kapitolách a navzájom voľne prepojených. Sujet je jednoduchý. Čooo? Sujet? No predsa príbeh/dej - ja viem, Pojinko to niekedy preháňa s cudzími slovíčkami a chce zafrajeriť, nuž, len aby sa mu raz nestalo, že ich nesprávne použije! - je jednoduchý. Je to v základe obyčajno-neobyčajné "klebetenie",ale aj postrehy, dojmy a historky zo života istej príjemne "trafenej" rodiny videné očami a tlmočené ústami jednej z dcér. Miestami budete mať naozaj pocit, že knihu písalo dieťa. A to myslím v dobrom a za to veru knižku chválim. Autorke sa podarilo výborne sa vcítiť do dieťaťa, knižka teda pôsobí verne, niekdy nie tak nasilu, tak ako keď sa dospelák snaží vpolohovať do dieťaťa, ale zúfalo mu to nejde. Kdeže! Autorka má na to nos! 
A základný námet je ten, že brat hlavnej hrdinky sa stále sťažuje a ponosuje na to, že miesta všetkých jeho súrodencov sú už obsadené dievčatami. Tááák, a my už vieme, že ten zvláštny názov má svoje opodstatnenie. Veru, jednému chlapcovi samému medzi babami môže byť občas ťažko.
Ale čo to? Rodina sa skamaráti s jedných chlapcom, ktorý vyrastá iba so svojou babkou.
Nepoviem Vám ako sa to stane, ale zdá sa, že rodina sa neoficiálne rozšíri o ďalšieho člena! Tak jest, nie vždy záleží na pokrvnom zväzku, ale na tom, ako dobre si ľudia navzájom porozumejú a či sa majú radi.

Útla knižka rieši aj vážne témy, ale je písaná ľahko, priam odľahčeno-nadľahčene a neraz Vám vyčarí úsmev na tvári. To Vám Pojinko garantuje.


info:
ilustrácie: Martina Matlovičová (kostrbaté, úmyselne hranaté a roztodivné ilustrácie, ktoré sa akýmsi zvláštnym riadením osudu ku knižke skvelo hodia)
vydal: Q111, 2017
počet strán: 64
trošku menší formát, pevná väzba
idelálny čitateľský vek: 1. stupeň ZŠ
pre chlapcov aj dievčatá

pondelok 15. januára 2018

Lienka a Anton

Pojinko odporúča





Lienka a Anton - Erich Kästner


Lienka, pravým menom Lujza, je nezbedné a veselé dievča z dobrej a veľmi bohatej rodiny. Má všetko, chýba jej ale skutočná rodičovská neha a záujem.
Anton je zas vážnym a premýšľavým chlapcom. Vyrastá len pri svojej chorej mame, s ktorou má krásny vzťah, trápi ich však chudoba, v ktorej žijú.
Medzi týmito dvoma, na prvý pohľad tak odlišnými deťmi, vznikne krásne priateľstvo.

Na rovinu a bez okolkov: úžasná kniha. A mohlo to byť aj ináč? Veď Kästner je držiteľ ceny Hansa Christiana Andersena, toho najvyššieho ocenenia, akého sa môže dostať spisovateľovi pre deti a mládež. Nehovoriac o inom a dôležitejšom ocenení, o tom skutočne dôležitom uznaní - milióny spokojných čitateľov na celom svete. Jeho knihy, to je aj učebnica toho, ako správne písať pre detského čitateľa. Obsahujú všetko, čo majú obsahovať tie správne, správne nápadité, správne pútavé a predovšetkým správne hodnotné príbehy. Ak hľadáte kvalitné príbehy zo života detí, tak voľba Kästnera je tá najlepšia. Neveríte? O jednej už Pojinko písal, pamätáte? Tu je 
A o ostatných bude písať postupne, lebo určite patria do toho NAJ v detskej literatúre.

Myslíte si, že si Pojinka zaplatil zo záhrobia, aby mu robil reklamu? ;) Začítajte sa a zistíte sami, aké sú skvelé. Ale pozor, ak ste citliví, možno si aj od dojatia trošku poplačete. Také krásne, také ľudské sú tie príbehy. Ale nie sentimentálne, nie smutné. Niečo tak prínosné, tak pozitívne, sa len tak nevidí. Ako keby dokázali Kästnerove knihy zažať akési malé vnútorné slnko vo vašom vnútri... 
Je vidno, že autor bol naozaj dobrý človek. A tak sa Pojinkovi žiada povedať, že dobrý človek ešte žije. Kästner žije vo svojich dielach a jeho kladní hrdinovia ožívajú v detských mysliach, aby ich naučili byť poriadnymi, statočnými ľuďmi. Autor kladie veľký dôraz na charakter a morálku a jednotlivé kapitoly sú prestriedané s úvahami, ktoré nás donútia ešte viac sa zamyslieť nad konaním postáv, nad tým, či v kritických situáciách jednali dobre alebo zle a takto sa čitateľovi ešte viac priblížia, takto nás autor nabáda, aby sme si samých seba predstavili namiesto nich a skúsili teda pouvažovať nad tým, ako by sme sa zachovali na ich mieste.
Veru, Kästner ako spisovateľ nebol iba zabávačom, ale aj, a predovšetkým vychovávateľom. A ak niekto bude namietať, že spisovateľ moralizuje a poúča, odvetím, že sa len pokúša človeka naučiť byť Človekom! Čo je dôležitejšie, než usilovať sa byť lepším a prospešným pre druhých?

Príhody našich hrdinov sú dotvárané milými, pôvodnými ilustráciami.


info:
ilustrácie: Walter Trier (vtipné čiernobiele kresby)
vydal: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2012
počet strán: 126
klasický formát, pevná väzba
vek: 9+
pre dievčatá aj chlapcov, pre chlapcov aj dievčatá

streda 10. januára 2018

Kresbička drobná navždy visí v ráme

Pojinkove poetické poklady





Kresbička drobná navždy visí v ráme - Teodor Križka


Pojinko sa tak rochnil a vŕtal v poézii a odrazu zistil, že jeden skvelý básnik píše aj pre deti, čo bolo dovtedy Pojinkovi úplne neznámou skutočnosťou. A tak si povedal, že na to fľochne očkom, a pre istotu aj oboma očami.
A vykľula sa z toho nádherná, alebo lepšie by padlo povedať, že ´prenádherná´ duchovne ladená zbierka básní. No aj keď je síce proklamované a deklarované :), že ide o poéziu pre deti, nečakajte veru žiadne "básničky". 
Nijakých detských veršovačiek sa nedočkáte. A Pojinko si ani nemyslí, že by boli tieto básne vhodné pre deti. Prečo? Sú príliš vážne, príliš múdre, príliš... dobré! Ale počkať, z toho vyplýva, že pre deti nie je určená tá dobrá, tá skutočná poézia? Určite nie! A tak som to ani nemyslel. Veď nie je nikde povedané a už vôbec napísané, že by si deti nemohli prečítať čosi hĺbavejšie a vznešenejšie než to, čo sa im väčšinou ponúka. A často majú k dispozícii iba také hlúpe veršovačky, obyčajné taľafatky, v lepšom prípade aspoň zábavné.
Nie, toto je celkom iný prípad. Veď aj v predslove knihy je napísané, že krása nie je iba hra. Básnik sa v tomto výbornom diele naozaj usiluje mladému čitateľovi odovzdať večné hodnoty a nabáda ho k tomu, aby sa nad textom zamyslel. A to, čo si z básní zoberie, skúsil potom pretaviť i do vlastného života. 

Nie je to ani nič veselé ako Janovicove či Hevierove texty, ktoré hýria úžasnými nápadmi a slovnými hračkami. Nie, nie, Pojinko proti týmto dvom velikánom nebrojí, naopak, má ich poéziu veľmi rád, lebo patrí k tomu najlepšiemu, a napokon obaja sú mimoriadne vtipní, tak správne pojašení, ale nikdy hlúpo a lacno "strelení" a samoúčelní. Len je to niečo celkom iné, jedná sa o úplne iný druh básní. Pamätáte si ešte na geniálneho SeifertaTU 

Tak čakajte skôr niečo také... Kto je teda tou najvhodnejšou cieľovou skupinou? Staršie deti a mládež. A, nebojím sa to povedať, najmä ich rodičia :) Ak sa chcú vrátiť do detstva, ak sa chcú pozrieť na svet zas očami dieťaťa - anjela, tak práve oni budú možno najvďačnejšími čitateľmi tejto knihy. 


ukážka:


DETI

Počarbú hárok papiera,
netušiac, čo je umenie.
A je to prosto nádhera.
Anjel ich volá po mene.

Aj ony svojho anjela
volajú menom zakrátko.
A večer je. A nedeľa.
Do farieb skočí šteniatko.

Šteniatko čerstvo natreté
uteká za dom pod tuje.
A už je problém na svete,
kto z nich tu krajšie maľuje.


BÁSNIK

Keď povie slnko,
povie tôňa.
Na lúku vyvedie pásť koňa.

Do okna v spálni
vloží muškát.
Nechá v ňom starkú čosi šuškať
do ucha svojmu kocúrovi.

Aj keď ich básnik nevysloví,
zaiste sú tam
a sú krásni.

Veď ako krása patria k básni.


info:
ilustrácie: Zuzana Vaňousová (veľmi pekné ilustrácie s ľudovými motívmi, väčšina z nich je maľbou na sklo!)
vydal: Factum bonum, 2010
počet strán: 84
atypický obdĺžnikový formát
vekové odporúčanie: 13+
ideálne pre dospelých so srdcom dieťaťa :)

nedeľa 7. januára 2018

Ďuro, pozdrav Ďura

Pojinko upozorňuje na knižku:





Ďuro, pozdrav Ďura - Vincent Šikula


Jeden z našich najslávnejších autorov pre deti a mládež po sebe zanechal veľa diel, aby i po jeho smrti tešili vďačných čitateľov. Niektoré sa stali legendárnymi a navždy sa zlatým písmom zapísali nielen do dejín literatúry, ale predovšetkým do povedomia čitateľa. Napríklad také Prázdniny so strýcom Rafaelom, ktoré, a nie je to tak dávno, vyšli v novom peknom vydaní. Ale náš pán spisovateľ má toho v zásobe čarovného rozprávkového batôžka oveľa viac. 
Napríklad túto rozkošnú knižku o vtáčikoch!

Detských kníh o zvieratkách je neúrekom. Prevažujú psíkovia a mačičky. Potom koníky, mackovia... všetko osrstené a štvornohé :) sem-tam sa nájde aj niečo o červíkoch, napríklad :D. Či o húseničkách... ale toho je skromne. Nikdy však akosi Pojinkovi nešlo do hlavy, prečo nie je viac takých dobrých kníh pre deti, kde vystupujú zvieratká dvojnohé a operené. A okrídlené. Síce Pojinko už zopár takých knižiek vysnoril, za všetky napríklad TÚTO.
Ale nikdy ich nie je dosť!
Veď roztomilé nezbedné vtáčiky sú vďačnými postavami! A Pojinko ich zbožňuje! Keďže je veľkým červíkom, nebojí sa, že by ho zďobli a zavše si s nimi i pošvitorí a poklebetí, aby sa dozvedel najnovšie zaujímavosti z ďalekých krajín. Ale veľmi dobre si rozumie i s takými vrabcami, ktoré u nás na zimu ostávajú. Tí možno nevedia až toľko o svete a o jeho vzdialených končinách, no občas sa i medzi nimi nájde skúsený cestovateľ, svetobežník a skvelý rozprávač. Napríklad taký vrabec Šebo. Hoci ho upodozrievam, že i keď sa medzi svojimi súkmeňovcami teší povesti mimoriadne múdreho vtáčika, nevie toho až tak veľa, skôr je všetečný a má veľkú fantáziu. Teda má dar reči a to, čo nevie si jednoducho vymyslí. Ani za čo by si to však nepriznal, veď nemôže predsa pred svojím druhom stratiť zobák, ech, teda tvár. Ale nie iba o ňom a o šibalských vrabcoch je táto knižka. Spoznáme sa i s hladnými sýkorkami, vznešenými lastovičkami, predstavia nás dokonca kamarátskym husiam s dobrým srdcom. A občas sa do rozprávania prikradne i nejaký ten človek :)
Knižka má jednu nevýhodu, ktorá sa ale nakoniec ukázala byť jej prednosťou. Je totiž trochu uvravená. A Pojinko nemá rád ukecané knihy. No Pojinko má rád výnimky z pravidla. A toto je presne taký prípad. Tu sa to hodí a pekne tak v príbehu vyznie tá slovná komika. Či snáď nie sú vrabce utárané?!

A to všetko zdobia vtipné a moderné ilustrácie, ktoré si Vás získajú.
Čviri-čviri, dve sýkorky sa ku zlietli, tak sa im knižka zapáčila! Reku; vyfotil som ich pri nej! Aha:


ukážka:










info:
ilustrácie: Juraj Martiška (výborné a vtipné striedavo čiernobiele aj farebné ilustrácie)
vydal: Regent, 2016
počet strán: 96
klasický formát, pevná väzba
vekové odporúčanie: 5+
pre dievčatá aj chlapcov