Tarzan

Pojinko predstavuje:

Tarzan - Edgar Rice Burroughs

Džungľou sa rozlieha divoký pokrik: "TARZAAAN!!!"

Aká šelma ho môže vydávať? Tá najdivokejšia - človek! Rev vychádza z hrdla kráľa opíc, kráľa zvierat, Tarzana.

Prednedávnom oslávil Tarzan sté narodeniny. K okrúhlemu výročiu vznikol aj film. No, povedzme, že trochu meškal ;) Och, a že tých filmov bolo! Bez preháňania niekoľko desiatok a presný počet nepozná ani vševediaci ujo Google, a to sa Pojinko tohto moderného veštca dlho spytoval :) Najkrajším a najlepším spracovaním aj tak ostáva snímok z roku 1984, tak ako najvernejším Tarzanom je ten v podaní Christophera Lamberta. A to nehovorím o seriáloch, kreslených filomch, komiksoch, videohrách, hračkách, atď, atď... Je to už dnes skrátka neodmysliteľná súčasť našej kultúry. Tento šľachtic, človek veľkých charakterových kvalít, nositeľ ľudskej civilizácie, predstaviteľ cti, odvahy a dobra a zároveň tiež dieťa divočiny vychované opicami mimo dosah ľudskej spoločnosti, mladík, muž, ktorý dokáže byť zúrivejší a prefíkanejší než ten najobávanejší dravec, od samého začiatku fascinoval široké čitateľské vrstvy. 

No hoci je Tarzan doma aj vo filme, zrodil sa do sveta kníh. A tam slávil aj najväčšie úspechy. Práve tam najviac vyniknú tieto úchvatné a exotické príbehy. Veď jeho autor, ktorý bol stvoriteľom aj mnohých ďalších hrdinov, bol majstrovský rozprávač a svetu dobrodružstiev rozumel ako málokto. Úspech Tarzana bol od začiatku tak veľký, že po dobytí Ameriky si to lord Greystoke v knižnej podobe zamieril rovno do vlasti svojich predkov, do Anglicka. A veľmi rýchlo nato si knihy získali čitateľov prakticky na celom svete. Nové a nové knižné trhy v ďalších a ďalších krajinách otvárali Tarzanovi pomyselné dvere dokorán. A čitatelia si doslova žiadali stály prísun pokračovaní. Boli podmanený tým svojským kúzlom. A tak jeho duchovný otec, mimoriadne plodný a šikovný autor s naozajstnou dobrodružnou minulosťou E. R. Burroughs prichádzal s ďalšími príbehmi tohto ušľachtilého divocha. Písal potom prakticky celý život až do svojej smrti. Zástupy verných čitateľov (a čitateliek, lebo tak ako Tarzan uchvacoval chlapčenské srdcia, rovnako a predsa trochu inak zapaľoval aj srdcia dievčenské) sa dočkali presne dvadsiatich štyroch kníh. Tarzan bol doma ako v románoch, tak aj v poviedkach. A objavil sa v mnohých ďalších oficiálnych aj neoficiálnych pokračovaniach rôznych pokračovateľov či napodobovateľov. Niektorí ro robili z úcty a lásky, iní sa chceli priživiť na sláve tohto fenoménu, nikomu sa však už nepodarilo zopakovať čaro pôvodných kníh. 

Samozrejme, aj sám Burroughs mal lepšie a horšie diely v rámci tejto dlhej série, tak ako samotné knihy mali silnejšie aj slabšie miesta. Ako to už býva, prvé časti sú najlepšie. Ale aj neskoršie majú čo ponúknuť. Niektoré dokonca obsahujú fantastické prvky. Napríklad taký Tarzan v strede Zeme. Veď napokon, bol to práve Burroughs, ktorý prišiel s podžánrom fantastickej literatúry, ktorý sa nazýva "planetárna romanca" a veľmi ju spopularizoval. Jedná sa o dobrodružné science fiction príbehy, kde je však prvok vedeckej fantastiky veľmi potlačený, zväčša sa obmedzuje len na to, že dej sa odohráva na iných planétach, ktorých podoba je silne romantizovane (teda vonkoncom nevedecky) vykreslená a namiesto toho sa rozprávanie sústredí na akciu. Takto môžeme sledovať osudy pozemšťanov Johna Cartera na Marse či Carsona Napiera na Venuši. Ako vidíte, autor nemal nikdy od fantastiky ďaleko, i keď provoradým mu bola vždy dobrodružná a hrdinská zložka. Niet divu, že chlapci patria medzi jeho verných knižných fanúšikov.

Ale späť k Tarzanovi.
Najskôr bol jeho príbeh uverejnený časopisecky, a to už v roku 1912. O dva roky neskôr vyšiel román knižne. Volal sa Tarzan z rodu opíc. Stretol sa s vrelým prijatím. Čoskoro potom vychádza pokračovanie Tarzanov návrat. A postupne ďalšie. Ostaňme ale teraz pri prvých dvoch, pretože akurát vyšli v novom vydaní! V legendárnej a znovuzrodenej edícii "Stopy". S Tarzanom sa tak môžu na stránkach kníh stretnúť aj noví čitatelia, ktorí o ňom vedia len z počutia.
Oba diely vyšli zároveň a vyzerajú takto:

V prvom sme svedkami Tarzanovho detstva a dospievania a jeho prerodu v muža. Po tragickom úmrtí jeho rodičov sa novorodenca ujmú opice a vychovajú ho. Autor sa určite inšpiroval Kiplingovou Knihou džungle ale Tarzan nie je Mauglí, ktorého si osvojili vlci, a príbeh uchopil za iný koniec, tematickú látku spracoval po svojom.
V pokračovaní sa Tarzan rozhodne vrátiť naspäť do divočiny. Napriek láske k Jane je presvedčený, že jeho miesto nie je medzi ľuďmi, ale medzi zvieratami. Aj v druhom dieli je zjavný autorov odkaz, ktorý rezonuje naprieč celým tarzanovským cyklom. Je to presvedčenie, že človek stojí nad zvieratami, že je tou najdokonalejšou bytosťou na Zemi, ale to neznamená, že keď je pánom, musí sa správať ako otrokár. Naopak, jeho povinnosťou je ctiť si prírodu a všetko živé. Tarzan navždy ostane tým najkrajším príkladom toho aká veľká, no zároveň aké tenká je hranica medzi ľuďmi a zvieratami, medzi našim a ich svetom. Napokon, naše svety sa prelínajú, či lepšie povedané - obaja sme súčasťou jedného a toho istého sveta. Bolo by dobré, keby sme žili tak, aby človek mohol byť hrdý na to, že patrí k ľudskému rodu...

A Pojinko k červíčkovskému :)

Pojinkova poznámka: obrázky, ktoré som použil v článku sú od významného maliara a ilustrátora Franka Frazettu.