streda 30. mája 2018

Vrabčekovo víťazstvo

Pojinko upozorňuje na knižku:






Vrabčekovo víťazstvo alebo ako sa vrabček prestal báť 

napísala: Mary Doneyová

nakreslila: Gaby Hansenová


Tak, s obrázkovými knihami sa už aj u nás roztrhlo vrece a ponuka sa neustále rozširuje, naozaj si je z čoho vybrať. Pojinko má tieto knižky veľmi rád. Sú ideálne pre (ešte) nečitateľov alebo prvočitateľov a garantujem Vám, že očaria aj rodiča. Väčšina z nich je krásna, dojímavá a hodnotná. Niktoré sú ale len zaujímavé z umeleckého hľadiska, no ocení ich najmä výtvarník a iba sem-tam aj dieťa s neštandardným vkusom :) Potom sú ešte také, ktoré sú kvalitatívne nevyrovnané, a textová stránka veci zaostáva za krásnymi ilustráciami, a ešte poniektoré to majú opačne, teda výborný text, no výtvarné spracovanie je prinajmenšom rozpačité. 
Toto nie je taký prípad.
Táto knižka, ktorá je trošku staršia a možno ste ju v záplave súčasných titulov prehliadli, má čo ponúknuť ako na literárnej, tak i na výtvarnej úrovni. Teda je skutočne na úrovni :)
Je kresťansky orientovaná a vychádza z myšlienky, že sa nemáme orientovať iba, a ani predovšetkým, na večné zaisťovanie a uspokojovanie tých základných potrieb a nemáme sa pre ne znepokojovať a večne sa trápiť nad tým - čo do úst a čo na seba - že pri troche snahy a s Božou pomocou sa všetko vyrieši. Chápem, že takáto téza nemusí sadnúť každému, lebo niekto v tom uvidí akýsi príklon k pasivite, a k tomu, že sa môžeme na všetko vykašľať, veď sa o všetko aj tak postará Boh. Takto by to ale bolo nesprávne vnímať. Spomenul som si na porekadlo: človeče, pomôž si, aj Pán Boh ti pomôže. A ešte na to, že viera dokáže zázraky a dodá človeku nádej, silu a odvahu.
Je pravdou, že sa často bojíme a vynakladáme prílišné úsilie a venujeme priveľa času, snáh a myšlienok veciam, ktoré sa vyriešia samé (alebo poviem, že s Božou pomocou, ak ste veriaci). Niektorí ľudia tak žijú v neustálom strachu a obavách. A je to zbytočné.

Táto knižka tak môže pomôcť deťom prekonať mnohé strachy a obavy, či už opodstatnené, alebo úplne iracionálne.


Knihe udeľujem tiež Pojinkovu medailu za rozmilosť a pufňatosť :) (Ilustrácie sú naozaj neodolateľné)


ukážka:








keďže Pojinkovi blbne foťák, niektoré fotky si "požičal" z portálu https://www.cbuch.de/


info:
vydal: Lúč, 2018
počet strán: 28
tvrdá väzba, trochu väčší formát
vek: 3+
vhodné... pre každého!

nedeľa 20. mája 2018

Nevšedná Kate DiCamillo

Pojinkova téma:

Kate Dicamillo a jej nevšedné príbehy


Americká autorka Kate DiCamillová je jednou z najúspešnejších súčasných spisovateľov pre deti a mládež. A jednou z najvýraznejších. Jej štýl je skrátka nezameniteľný. Prednedávnom od nej v pomerne tesnom závese vyšli v slovenčine dva tituly, tak sa na ne postupne mrkneme. 
Na niektoré už urobil Pojinko bližší kuk v minulosti, konkrétne na peknú, veľmi nápaditú a originálnu knižku Flora a Odyseus a potom na knižku, ktorá patrí medzi Pojinkove najobľúbenejšie vôbec, a považujem ju za vrchol tvorby tejto skvelej autorky. Volá sa Eduard a jeho zázračná cesta. A ak ste ju ešte nečítali, tak by ste to mali urýchlene napraviť. Patrí totiž medzi tie diela, ktoré doslova vplývajú na život. A ako inak, v pozitívnom zmysle, to je hádam jasné! :)
No ale čo ostatné knižky od tejto dvojnásobnej nositeľky prestížnej literárnej ceny zvanej Newberyho medaila? Teraz si na ne pekne posvietime:

Príbeh o Zúfalčekovi




Je to už dávnejšia knižka, ktorá je vypredaná, tak budete musieť pátrať v kníhkupectvách. No, pátranie to zas nebude, sama Vám skočí do ruky :) je totiž veľmi obľúbená a stále veľmi požičiavaná. Možno si ešte spomeniete na film, zase tak dávno to nebolo, len pár rokov dozadu, a dobrá knižka... tá je predsa večná! Tento príbeh určite večný je. Už len preto, že vychádza z tradičných rozprávok, no používa aj moderné témy a postupy. Je to ten typ knihy, ktorý chce detského čitateľa nie iba zabaviť, ale aj, a hlavne, obohatiť. Oboje sa mu darí vrchovatou mierou. Nejeden čitateľ sa stotožní s malou myškou, ktorá je iná než jej ostatní súkmeňovci, je odstrkovaná a vôbec, má to ťažké. Autorka pracuje s potrebnými a vhodne rozpracovanými tematickými okruhmi, ako sú outsiderstvo či odlišnosť od kolektívu. Tiež ale s tým, že kto si vytrvalo ide za svojimi snami, je dobrý, čestný a neúnavný, často naozaj dosiahne svoj cieľ. A to aj v realite, nielen v rozprávke. Ušľachtilé ľudské vlastnosti, ako je súcit, odpúšťanie a statočnosť tvarujú tento príbeh o malom hrdinovi s veľkým srdcom do mimoriadne hodnotného príbehu, ktorý poteší hádam všetky vekové kategórie.


info:
vydal: Ikar, 2009
počet strán: 209
klasický formát, pevná väzba s prebalom
vek: 8+
pre chlapcov aj dievčatá


Kúzelníkov slon




Naozaj zvláštna kniha, ktorá je trochu bizarná a poriadne absurdná a... veľmi kúzelná. A aj dosť slonia :D Je to sčasti literatúra nonsensu, sčasti magický realizmus, sčasti rozprávka pre väčších, hlavne ale ľudsky teplý príbeh o hľadaní. A nachádzaní? Iste, aj to, ale nebudem nič prezrádzať, skúste sa do nej začítať a detaily zistíte sami. Či nájde chlapec, hlavný hrdina knižky svoju stratenú sestričku, a čo sa stane s pričarovaným slonom, a či sa bude dať aj odčarovať...
Napriek tomu, a možno je chyba v Pojinkovi, mi neprišla knižka pútavo spracovaná, ale naopak, brzdila ma istou ťažkopádnosťou, bohužiaľ musím konštatovať, že nielen nosná myšlienka a budovanie atmosféry stačia na to, aby Vás kniha zaujala, keď autorka zanedbá na ten najklasickejší a nevyhnutný prvok - staré dobré rozprávačstvo... Ale neodrádzam Vás od knižky, to nie, naopak, pozývam Vás, aby ste sa do nej začítali a spravili si názor sami. Pretože jednoznačne má táto knižka niečo do seba. A možno nie iba tak "niečo" ;)
Osobitne vyzdvihujem sugestívne čiernobiele kresby.


info:
vydal: Slovart, 2017
ilustrácie: Yoko Tanaka (pôsobivé kresby)
počet strán:160
klasický formát, pevná väzba
vek: 9/10+
pre chlapcov aj dievčatá


Raymie Nightingalová




Vkusná a štýlová obálka ma zaujala na prvý pohľad. A také je aj vnútro knihy. Nekričí, ničím nasilu nepúta pozornosť, pekne a pokojne plynie, ale je ojedinelené, je jedinečné, a prúd vie nabrať silu a strhnúť vás! Toto nie je v nijakom prípade ten typický dievčenský román. Hoci áno, je to román pre dievčatá. Tým nechcem povedať, že by knihu neocenil aj niekto mimo cieľovej čitateľskej skupiny. Je to opäť jemný, pôvabný, skrátka taký ľudský príbeh. Ľudský o to viac, že hlavnými postavami sú v tomto prípade už iba výlučne ľudia :) Naša hrdinka Raymie, desaťročné dievča, ktoré sa túži stať mažoretkou, ale ešte viac túži po tom, aby sa jej otec vrátil k rodine, a potom jej ďalšie dve kamarátky. Každá s unikátnou povahou. Každá z nich je - ako sa hovorieva - svoja. Tri mušketierky si ale k sebe najprv musia nájsť cestu... A ak si myslíte, že naša trojica je trochu čudácka, pritom je vlastne úplne normálna, veď k začínajúcemu tínedžerovi už akosi patrí tá výstrednosť, takto si mladý človek len potvrdzuje vlastnú identitu v spoločnosti, tak to je nič, celkom nič oproti skutočne podivným podivínom, ktorými sa táto knižka len hemží. Ale odhoďte predsudky, autorka nám ukazuje, že zvláštnosť, či už skutočná alebo len zdanlivá nemusí byť prekážkou.
Je to veľmi pekný príbeh o priateľstve a prekonávaní už takých prvých "dospeláckych" problémov v živote dieťaťa.


info:
vydal: Albatros, 2017
počet strán: 200
klasický formát, pevná väzba
vek: 10/11+
pre dievčatá


Tak ako? Zaujal Vás Pojinko? To ste ešte ale ani poriadne nenazreli do týchto knižiek, to tie Vás potom skutočne zaujmú! A ak sa tak už stalo, dám Vám podobné tipy na čítanie:

Sú tu napríklad tieto dva veľmi pekné tituly od Johna Boynea - Noe na úteku + Úžasná cesta Barnabyho Brocketa okolo sveta, ďalej magické príbehy Davida Almonda Skellig + Nebeské oči + O chlapcovi, ktorý plával s piraňami. Nedávno vydaný Príbeh Angelina Browna o prdiacom anjelíkovi :D mi prišiel... už zbytočne uletený, ale ak máte radi spisovateľov štýl, nemal by Vás ani tento titul sklamať. No a ešte tu je láskavá a láskyplná, čarovná kniha Chlapec a červený dom od Angeliky Zöllnerovej. Och, a skoro by som hriešne opomenul jednu za najšarmantnejších a najcitlivejších kníh, aké som kedy mal tú česť čítať: Rojko z pera Iana McEwana a nemenej pôvabný Chlapec, vtáčik a truhlár Matildy Woodsovej.



štvrtok 10. mája 2018

Čarodej Zememorí

Pojinko predstavuje:






Čarodej Zememorí - Ursula K. Le Guinová


Klasická fantasy, kde je azda prvý raz v histórii žánru použitý motív čarodejného učňa, je prirovnávaná k veľdielam ako je Pán Prsteňov. A nie je to prirovnanie nadsadené. Ale ak si odmyslíme to, že obe ságy mali veľký vplyv na formovanie žánru a nesú tú tradičnú podobu fantazijnej literatúry, kde sa dej kníh odohráva v imaginárnom svete - v tomto konkrétnom prípade je to svet tvorený mnohými ostrovmi a súostroviami obklopenými oceánom, ktorý sa volá Zememorie - teda kompletne a do detailu vymyslenom "umelom" svete, ktorý sa zrodil v hlave spisovateľa/spisovateľky, sú písané poetickým, vznešeným jazykom a majú veľkú myšlienkovú hĺbku, tak príbehom i vyznením sú tieto dva knižné cykly navzájom úplne odlišné. Za všetko hovorí fakt, že Tolkien ideovo vychádza z kresťanstva a je v ňom eticky ukotvený, zatiaľ čo Le Guinová z orientálneho taoizmu.

V úvodnej časti sa stretávame s chlapcom Gedom, ktorý má talent a predpoklady na to, aby sa stal čarodejníkom. A nie iba obyčajným. Postupne, po malých krôčikoch a veľkej drine sa z neho napokon stane arcimág. Najprv je žiakom u šikovnej dedinskej vedmy, neskôr sa stane učňom mocného čarodeja, napokon ho prijmú za študenta školy mágov. Ale to sa jeho osud sotva začal. Neskôr zažije dobrdružstvá, o ktorých sa budú skladať piesne. A z malého chlapca sa nakoniec stane slávny drakopán. 
Tieto knihy, zaznamenávajú jeho príbeh a príbeh jeho priateľov. Sú to príbehy, ktoré vojdu do legiend.

Hneď v prvej knihe nazvanej jednoducho Čarodej Zememorí sa Gedovi nechtiac podarí vyvolať nebezpečného tieňového démona, ktorému bude musieť čeliť. A rozuzlenie iste prekvapí nejedného čitateľa...




















V pokračovaní s názvom Hrobky Atuanu sa zoznámime aj s dievčaťom, kňažkou zasvätenou temnému božstvu a navštívime tajuplné katakomby. Bude sa riešiť aj otázka slobody a slobodnej voľby. Každá jedna kniha totiž obsahuje hlboké posolstvo, ktoré je podané tak nevtieravo a normálne, a pritom tak zaujímavo, že sa do Vás navždy zapíše. Knihy zo Zememoria sú do veľkej miery aj filozofickým a psychologickým čítaním, nielen dobrodružným, ale vďaka tomu ako sú napísané - autorkin krásny sloh pripomína až báseň, a vie svojím rozprávačstvom vtiahnuť do príbehu - by nemali nudiť ani čitateľa, ktorý je zvyknutý na priamočiaru akciu, ba možno mu práve rozšíri obzory.

Tretí diel má titul Najvzdialenejšie pobrežie a my sa s čarodejom Gedom a jeho priateľom a spoločníkom vypravíme... až do zeme mŕtvych. Pretože vzdialenejšia ríša už neexistuje. A... stretneme sa vo veľkom aj s drakmi!
Prečo sa hlavní hrdinovia vydávajú na takúto pochmúrnu púť s neistým koncom? Niečo nevídané sa deje v Zememorí. Prestáva fungovať mágia!

Tak, a končí sa pôvodná trilógia. Každý príbeh je vždy uzavretý a jednotlivé knihy sú len voľne prepojené, teda to nie je tak ako v Pánovi Prsteňov, kde s trochou nadsádzky prvá veta ďalšej knihy nadväzuje na poslednú vetu knihy predchádzajúcej. Neskôr autorka, ktorá bola počas života považovaná za prvú dámu fantastiky a jedného z najvýznamnejších autorov na tomto poli, doplnila postupne ságu o ďalšie tri knihy. Dva romány a jednu zbierku poviedok, ktoré sa odohrávajú vo svete Zememoria.
Podotýkam ale, že tie sú už skôr zacielené na trochu staršieho čitateľa...




















V štvrtom pokračovaní pod názvom Tehanu sa Ged opäť stretáva s dievčaťom - bývalou kňažkou z druhej knihy. Odvtedy však uplynulo veľa rokov a mnohé sa zmenilo. Je tu téma lásky, straty, smútku, ale i nádeje. Oproti niektorým epickým pasážam z minulých kníh pôsobí tento diel bežnejšie a civilnejšie, autorka hovorí, že aj menej pompézne činy môžu byť naozaj veľkolepé a zdanlivo nenápadní ľudia sú často hrdinami bez toho, že by ich za takých niekto pokladal. Ale žiadne obavy, na fanúšikov fantázie samozrejme čakajú opäť aj draky, aj mágia!

Piaty diel sa pyšní vzletným názvom Na krídlach vetra. Hranica medzi ľuďmi a drakmi, medzi živými a mŕtvymi dostáva trhliny...
Hrdinovia sa musia ešte raz a naposledy postarať o to, aby svet neupadol v chaos a jemná rovnováha nebola narušená. Je to dôstojné zavŕšenie fascinujúcej série.




Päť poviedok, z ktorých každá má iný charakter, obsiahnutých v knihe Príbehy Zememorí, krásne doplní biele miesta, osvetlí temné zákutia a ozrejmí, čo nebolo vysvetlené v predchádzajúcich knihách. Ale nie je to len akýsi doplnok pre fanúšikov tejto ojedinelej, naozaj originálnej a prelomovej fantasy série. Jednotlivé poviedky zaujmú a ešte viac problížia fascinujúci svet Zememoria, pričom dejovo akoby predchádzali poslednému románu. Na konci nás ešte čakajú dodatky, kde je opisovaná história, mytológia či kúzlenie v tomto vysnívanom "druhotnom" svete. Kúzla a čary hrajú v tejto fantasy ságe veľkú úlohu a systém mágie, tak ako ho vymyslela autorka je nesmierne zaujímavý. Nebudem Vám nič odhaľovať, prezradím iba toľko, že je postavený na znalosti pravých mien všetkého, čo bolo stvorené a na pomenovávaní. Znalosťou pravého mena, totiž získava mág moc nad predmetom svojho očarovávania.

Tu je zoznam dielov série:

1. Čarodej Zememorí
2. Hrobky Atuanu
3. Najvzdialenejšie pobrežie
4. Tehanu
5. Na krídlach vetra
+
6. Príbehy Zememorí


Zvlášť musím vyzdvihnúť slovenskú verziu tejto legendárnej fantasy série. Je to hádam jediný raz, kedy vo všetkých smeroch prekonáva svoj náprotivok v podobe českého vydania. Je tu výborný preklad, dobrá redakčná práca, skvelý dizajn, veľmi zaujímavé, výrazné a osobité obálky a na predsádke každej knihy je výtvarne veľmi pekne spracovaná mapa Zememoria...

Knihy síce môžu odradiť toho, kto čaká akciu a dynamické striedanie scén, toho, kto má rád knihy rozprávajúce skoro vizuálnym štýlom a používajúce akoby filmovú techniku strihu, lebo namiesto toho dostane pokojnú, pomalšie plynúcu, miestami komornú drámu, ale môžu ho aj veľmi obohatiť, ak preukáže aspoň trochu trpezlivosti. Je to lyrické, s dôrazom na krásu slova a silu myšlienky. Iste, nechýba ani dobrodružstvo, ale ťažisko kníh je v atmosfére. Myslím, že mnohým čitateľom otvorí Le Guinová nový knižný rozmer.


vydal: Slovart (2004 - 2009)
pre chlapcov a dievčatá od 12/13+

piatok 4. mája 2018

Rozhovor s Katarínou Mikolášovou

Pojinkovo ďalšie zaujímavostnové intervjú :)


V najnovšom čísle detského časopisu ZIPS (špeciálnom tom detskom časáku špeciálne zameranom na knižky a literatúru) sa objavil rozhovor so žilinskou autorkou kníh pre deti a poetkou Katarínou Mikolášovou. V prípade, že dávate prednosť virtuálnemu priestoru alebo je tento časopis pre Vás veľkou neznámou (rozhodne odporúčam a nie preto, že tam prispievam :D) a zaujíma Vás rozhovor s touto mimoriadne šarmantnou a charizmatickou spisovateľkou, prinášam Vám jeho prepis. Veď napokon, hádam neporušujem žiadne práva, aj tak som jeho autorom :)
Pojinkovi okrem toho veľmi lichotí, že pani spisovateľka sa venuje mojim dvom najväčším literárnym láskam - a to detskej literatúre a poézii.
Vychutnajte si tento krátky rozhovor tak, ako si ho vychutnal Pojinko. A hoci som dosiaľ nepriniesol žiadnu recenziu na autorkinu knižku, tu máte jednu veľmi peknú zo spriateleného blogu: https://mimimalaknihomilka.blogspot.sk/2018/01/mikolasova-katarina-bojnicki-bubeli.html (O tejto knižke aj tejto recenzii sa dočítate dokonca v rozhovore!)

Samozrejme, Katka má tých pekných knižiek na konte viac!





Milá Katka, toto číslo Zipsu sme sa rozhodli zasvätiť dedine a životu na vidieku.  Prezraď nám, keďže sa Tvoje príbehy často odohrávajú v takom prostredí, aké výhody má bývanie na dedine oproti bývaniu v meste? Nemenila by si niekedy?

Dedinské prostredie je oveľa viac späté s prírodou, ako to mestské. Dnes sa však rozdiely medzi životom v meste a životom na dedine postupne strácajú – je to vidieť tým viac, čím bližšie je dedina k väčšiemu mestu. Ľudia si na vidieku stavajú moderné vilky so starostlivo upravenými záhradami, kde je len trávnik a okrasné rastliny. Pestovanie zeleniny, zemiakov a chov domácich zvierat je čoraz zriedkavejším javom. Vidiecka „pokojná idyla“ v nedeľu potom vyzerá tak, že z každého dvora počuť rachot motorovej kosačky namiesto štebotu vtákov či veselého kotkodákania sliepok.
My máme veľkú záhradu, kde sú aj staré stromy. Preto sa u nás zdržiavajú rôzne vtáky – okrem sýkoriek, hýľov a drozdov aj ďateľ, krutihlav a občas príde aj orešnica. Sadíme zeleninu, zemiaky, chováme sliepky, zajace a kozu. To by asi naozaj v meste nešlo.
Vidiecke prostredie je zdravé a podnetné aj pre deti, skôr tu uvidia a pochopia zákony prírody, ako v meste medzi panelákmi. Zistia napríklad, že jablká nepochádzajú z Kauflandu, ale rastú na stromoch J.

Tvoja kniha Frčka Huláková z Vyšných Krkahájov je plná vtipných momentov. Naozaj je život na dedine taký zábavný? A čo Tvoj vlastný najveselší zážitok? Máš nejaký, ktorý vyčnieva nad ostatné?

Frčka Huláková je postavička, ktorá stelesňuje mnohé zlé vlastnosti ľudí a nešváry dnešnej spoločnosti, ktoré sa však netýkajú len vidieka. V príbehoch je humor, ale tiež veľa nadsádzky. Skutočný život na vidieku je určite menej „bláznivý“, aj keď prináša dosť veselých príhod. Napríklad so zvieratami. Keď sme mali novú mladú kozu, ktorá bola u nás len druhý deň a ešte si nezvykla na nové prostredie, sama si dokázala otvoriť chlievik a začala splašene behať po záhrade. Snažila som sa ju nalákať na ovos, ale nadala sa. Potom som sa ju pokúsila zahnať metlou, ona sa zľakla, ladne ako kamzík preskočila plot a trielila dole cestou až na koniec dediny. Lenže nezastavila sa ani tam, syn ju napokon dohonil až ďaleko za dedinou, na sídlisku vzdialenom päť kilometrov. Doteraz sám nechápe, ako sa mu to podarilo.

Viem, že sa venuješ aj poézii. Čomu dávaš prednosť ako spisovateľka? Básňam alebo príbehom?

Nemôžem povedať, že niečomu dávam prednosť. Básne vznikajú spontánne, hocikedy, keď je vhodná chvíľa, keď vznikne nejaký dosť silný podnet. Nepíšem ich s cieľom, že budú mať čitateľa. O tom rozmýšľam až neskôr, keď ich je viac pohromade a skúšam z nich zostaviť zbierku. Naopak, keď píšem príbehy či rozprávky, viem, že píšem pre deti. Tvorba pre deti nesie v sebe veľa zodpovednosti, pretože deti sú veľmi vnímavé. Musím si určiť, pre akú vekovú kategóriu píšem. To je niekedy ťažké.

Tvoja prvá kniha bola určená pre dospelých. Čo Ťa priviedlo k tomu, aby si sa potom zamerala na to najlepšie; detskú literatúru?

V tom čase, keď som už písala poéziu, ale ešte som nemala žiadnu vydanú knižku, napísala som aj niekoľko jednoduchých rýmovaných veršíkov o jarných kvietkoch. Potom som ich poslala do literárnej súťaže, v ktorej jednou z kategórií bola aj tvorba pre deti. No a získali ocenenie. To ma povzbudilo, napísala som ďalšie básničky a nakoniec vznikla moja prvá knižka pre deti Veselé básničky pre múdre detičky alebo Knižka pre prváka Miška. Ale to už boli na svete dve zbierky pre dospelých.
Veselé básničky potom odporúčalo Ministerstvo školstva a používali ju prváci na hodinách slovenského jazyka a prvouky.

Ako je známe, deti nielenže vedia byť vďačnými čitateľmi, ale aj tvrdými kritikmi. Prezradíš nám jednu najprísnejšiu kritiku a jednu najväčšiu pochvalu, akej si sa od nich dočkali?

Príhody Frčky Hulákovej som niekoľkým deťom dala čítať ešte predtým, ako vyšla knižka. Mnohé mi svoj názor napísali a niektoré ich kritiky sú v knižke aj uvedené. Najprísnejšia z nich je tá, v ktorej mi trinásťročný chlapec dal známku 2/3. Aby to však pre mňa nebolo také kruté, nezabudol podotknúť, že „mladšiemu dieťaťu by sa mohla páčiť viac, možno aj na jednotku“ :).
Najväčšia pochvala je úplne čerstvá a našla som ju na jednom blogu venovanom detským knihám. Píše sa v ňom, ako dievčatko prišlo domov so škrupinkou od vlašského orecha a želalo si, aby si doma s mamou vyrobili aspoň jednu škrupinohu. Škrupinoha je bytosť z mojej knižky Bojnickí búbeli, ktorá vyzerá ako škrupina od orecha so žabími nohami a slúži búbeľom namiesto koní. Búbeli sú tiež bytosti z tej knižky.
Dievčatko si obľúbilo postavičku z môjho príbehu a vnieslo si ju do svojho sveta hier. To je pre mňa pochvala, ktorú si vážim najviac.

Krásna pochvala a aj tá „pohana“ je roztomilá J
Katka, Pojinko a deti Ti prajú veľa, veľa, veľa veselých chvíľ, aby inšpirovali podobne veselé knižky!