Rozhovor s Máriou Lazárovou

Spisovatelia detských kníh sú stále trochu deťmi

Hádajte koho Pojinko "ukecal" na ďalšie zo svojej série supišne supišných intervjúúú? Samotnú Máriu Lazárovú! Tak, tak, presne tú. Autorku mimoriadne úspešných knižiek (kuk hore na obrázok plagátika - ktoré ste čítali? a ktoré vám ešte chýbajú do zbierky?) a mimoriadne milú pani. Veď nakoniec, Pojinko ju ani nemusel "ukecávať"... Taká bola zlatá a ochotná. Stále sa zamýšľam nad tým, ako je možné, že spisovatelia detských knižiek sú takí "správňaci". A zdá sa, že Mária mi konečne poskytla odpoveď! Určite to bude tým, že sú stále trochu deťmi...

Ahoj, Mária! Začnem tradične, tak ako to už mám pri takýchto milých rozhovoroch vo zvyku. Och, Pojinko je veru nesmierne šťastnučký, že môže spraviť rozhovor s ďalšou dámou slovenskej detskej literatúry! Ale najskôr: Môžeme si tykať? Pre mňa by to bola česť. Ja som Pojinko, niekedy aj Pojko, a keď neposlúcham, čo je skutočne len zriedkakedy, tak samého seba nazvem Pojisko. A ty? Pre kamarátov si Majka či Maruška? Alebo som neuhádol a volajú ťa celkom inak?

Pre rodinu a priateľov som odjakživa Mária. Až v nedávnej dobe ma začalo zopár ľudí oslovovať Maruška. Možno pre tie moje rozprávkové knihy J

Vrhnime sa hneď na vec, čo znamená, prejdime k literatúre. Hoci si debutovala ženským románom, vzápätí si sa vrhla do ríše rozprávok. Kedy nastal u teba ten zlom? Vedela si odvždy, že sa chceš venovať najmä tvorbe pre deti, alebo to prišlo tak znenazdajky, náhle?

Možno to bude znieť neuveriteľne, ale ja som odmalička vedela, že raz budem písať. Kým som však napísala prvú detskú knihu, prešlo veľa času. Nenapísala som ju totiž ani pre moju dcéru, ani pre môjho syna ale až pre moje vnúča. Keď moja dcéra čakala svoje prvé dieťa, zaželala si, aby som preň napísala rozprávkovú knihu. Prianie som splnila a knihu som vložila doslova do vnučkinej kolísky. Rukopis dlho existoval len ako rodinný klenot. Po čase sme si ho dali zviazať a ja som sa tešila na deň, keď ho budem vnučke čítať. Po siedmich rokoch sa môj originálny výtlačok dostal do vydavateľstva Slovart, ktorému sa tak zapáčil, že ho v roku 2012 pretavil do krásnej ilustrovanej podoby.

  

Pojinko si veru dobre pamätá, keď vyšla tvoja prvá detská knižka O medvedíkovi bez mena. Už vtedy si povedal, že sa nám tu práve zjavil nový, kvalitný autor. A čitatelia s ním súhlasili! Môžeme povedať – boli sme pri tom J Podeľ sa s nami o tvoje pocity a dojmy, aké to je mať vonku takú milú a dobrú knižku a počúvať priaznivé ohlasy?

Ohlasy ma prekvapujú a dojímajú dodnes. Hoci som neskôr napísala aj ďalšie knihy, mnohí rodičia mi tvrdia, že práve príbeh o malom medvedíkovi, ktorý stratil svoje meno aj milovanú mamku, sa im páči zo všetkých najviac. Niekedy rozmýšľam, či som ho nenapísala skôr pre rodičov J Nedávno ma totiž na jednej besede vyobjímala postaršia pani učiteľka so slovami, že hoci knihu pozná skoro naspamäť, nikdy sa pri jej čítaní neubráni slzám. Všetkých budúcich čitateľov však môžem upokojiť, že príbeh sa nakoniec dobre skončí J

Príbehom o medvedíkovi sa to len začalo. Potom prišla Ema a ružová veľryba, ktorú Pojinko podľa toho, ako často si ju ľudia pýtajú, považuje za tvoju asi najúspešnejšiu knižku. Mám pravdu? Tento príbeh chytil naozaj všetkých za srdce, Pojinka nevynímajúc. Len mi prezraď, prečo je veľrybka práve ružová? Nie, nič nemám proti ružovej farbe, iba by ma zaujímalo, či si vyberala medzi tými najmenej pravdepodobnými, alebo si mala jasnú predstavu o netradičnom ružovom sfarbení, ktorú bude mať veľrybka Lily? Na prekrásnych obrázkoch vyzerá tak roztomilo...

Máš pravdu, Pojinko, Ema a ružová veľryba je naozaj moja najúspešnejšia kniha. Krehký príbeh dievčatka, ktoré sa skamaráti s veľrybím mláďatkom a nakoniec sa zúčastní aj na záchrannej akcii veľrybej mamy, sa stretol s veľkým záujmom malých aj veľkých čitateľov. Kniha oslovila dokonca aj odbornú porotu, ktorá jej udelila ocenenie Najkrajšia kniha roka 2014. Hlavnú zásluhu na ocenení majú však nádherné ilustrácie Andrey Tachezy, ktorá z príbehu urobila priam umelecké dielo. Keď tak o tom uvažujem, aj za touto knihou stála vlastne moja dcéra. Keď som totiž hľadala námet na ďalšiu rozprávku, spomenula som si na jej detský sen, že keď vyrastie, bude zachraňovať veľryby. A tak sa zrodil príbeh o nevšednom priateľstve dievčatka a malej ružovej veľryby. A čo sa týka tej farby – áno, od začiatku som vedela, že mláďatko bude ružové. Chcela som podčiarknuť odlišnosť, pre ktorú ju ostatné „deti” vylúčili zo svojho stredu, čím prehĺbili jej túžbu po priateľstve. Kto knihu čítal, vie, že práve túžba po priateľstve, ktorá trápi mnohé deti, sa stala hlavným motívom celej knihy.    

Zastavme sa ešte na chvíľu pri ilustráciách. Tie vždy hrajú v detských knihách dôležitú úlohu. A v každej tvojej knihe sú doslova vynikajúce. Podľa mňa patria k najkrajšie ilustrovaným knižkám v súčasnosti. Pojinkovi sa veľmi páči aj fakt, že v každej knihe sú ilustrácie osobité, zakaždým nesú jasnú pečať svojho tvorcu. Dám ti veľmi ťažkú otázku: Máš niektorú svoju knižku výraznejšie obľúbenú, čo sa týka jej výtvarného hľadiska? Skrátka, považuješ niektorého z tých výborných ilustrátorov, ktorí pracovali na knižkách, za prevýborného? Za najlepšieho z najlepších? A ešte jedna otázka, písanie ti očividne ide, ale čo Mária Lazárová a kresba? Aký máš vzťah ku kresleniu?

Začnem od konca. Hoci som po tom od detstva túžila, neviem dobre kresliť. Ale nesťažujem sa, pretože sledovať ilustrátora, ako premieňa môj text na obrázky, je tá najvzrušujúcejšia časť práce na knihe. A čo sa týka tej ťažkej otázky. Kládla som si ju sama už mnohokrát a nenašla som na ňu odpoveď. Keď vyšiel príbeh o medvedíkovi, pomyslela som si, že už nikdy nebudem mať krajšie odilustrovanú knihu J. Potom prišla ružová veľryba a prenikol ma rovnaký pocit. To isté platí aj o ďalších knihách J  

No a po malej výtvarnej odbočke sa vráťme k textom... Tretia knižka bola vyložene pôvabná. Jednoducho chválospev na detskú fantáziu. Áno, áno, hovorím o Adamovi a čarovnej šmykľavke. Porozprávaj nám niečo viac o tom, ako táto knižka vznikala. A kde si získala inšpiráciu na taký jedinečný nápad? Pojinko už počul o rozličných začarovaných a čarovných predmetoch, ale o šmykľavke, ktorá vie prenášať na všelijaké čudesné a exotické miesta, nebola nikde ani zmienka. Takéto niečo, to by mi veru nenapadlo. Nie je to náhodou tak, že autori detskej literatúry ostávajú tak trochu deťmi? Na takéto čosi by totiž obyčajný dospelák sotva prišiel.

Máš pravdu, Pojinko. Spisovatelia detských kníh sú stále tak trochu deťmi, ako inak by sa vžili do detskej dušičky? Ale k napísaniu tretej knihy ma inšpirovalo naozajstné dieťa - presnejšie môj vnuk. Ten si ako štvorročný vymyslel neviditeľného kamaráta – vtáčika, ktorý ho všade sprevádzal. Jeho nápad ma tak očaril, že som sa rozhodla napísať o tom rozprávkovú knihu. Od vnuka som dokonca dostala aj zadanie, že v nej musí byť veľa zvierat a chlapček, ktorý cestuje po celom svete. Na pohľad to bolo jednoduché, no ja som dlhé týždne rozmýšľala, ako dostanem malé dieťa na cesty. Čarovný koberec tu už bol, dokonca aj Nilsov gunár Martin J Chcela som, aby to bolo rozprávkové, ale aj trochu skutočné. A vtedy mi napadla čarovná šmykľavka! Šmyknete sa a šup, ste tam, kde si želáte J       

A dostávame sa k zatiaľ poslednej knihe. Pri tom mi niečo napadlo! Na čom pracuješ? Ako sa bude volať tvoja ďalšia knižka? O čom bude? Kto tam bude hlavným hrdinom? Špión Pojinko musí vysnoriť aspoň jednu informáciu, aby uspokojil zvedavosť svojich čitateľov, no dobre, predovšetkým svoju vlastnú zvedavosť...

Dobre, Pojinko, aby si nám náhodou nezomrel od zvedavosti, tak ti to prezradímJ Piata kniha bude o škriatkovi Bertilovi a jeho dvoch myšacích kamarátoch. Všetci traja sa stretnú na povale opusteného domu, kde škriatok býva. Skamarátia sa a nakoniec spolu vyriešia jednu veľkú záhadu. Viac ti nemôžem prezradiť, lebo je to tajomstvo. Úplne najtajnejšie J

Jéj, škriatok a myšky! To bude super! Ale teraz späť k poslednej knihe - k Trom mačiatkam tety Mily. Táto knižka sa Pojinkovi páčila asi najviac. A nie iba preto, že tam vystupujú mačičky a Pojinko má veľmi dobrého kamaráta kocúrika. Knižka je tááák dobrodružná a šťavnatá viac ako to najsladšie jablko!

Nápad napísať knihu o mačiatkach mi vnukla jedna milá predavačka v kníhkupectve, ktorá mi povedala: „Deti mávajú doma psíkov, no milujú knihy o mačkách.“

A tak som si povedala, že nejakú napíšem aj ja. Na začiatku som mala len nadpis, ktorý sa mi doslova prisnil J Mne sa občas snívajú nadpisy, mená postáv, alebo celé kapitoly J

S dejom mi neskôr pomohla moja desaťročná vnučka Emma, ktorú čitatelia nájdu aj v tiráži ako autorku námetu. Práve ona vymyslela dve najoriginálnejšie postavy v knihe – zajaca Karotku a Boba s Martou – čudesných majiteľov mačacieho útulku, ktorí pripravia mačiatkam veľmi krušné chvíle. Trochu som s ňou vtedy polemizovala, pretože ja sa v rozprávkach vyhýbam zlým postavám, no ona ma presvedčila vetou: „Stará mama, v každej dobrej rozprávke musí byť aspoň jeden zloduch.“        

Vo všetkých tvojich dielach vystupujú zvieratká. A často v hlavných úlohách. Povedz nám, mala si odjakživa tak rada zvieratá? A máš nejakého zvieracieho miláčika aj v reálnom živote? Pojinko by hádal, že asi mačičku alebo kocúrika... Tvoji detskí hrdinovia majú ku zvieratkám naozaj veľmi pekný vzťah. Predpokladám, že si v detstve aj ty mala nejakého opereného či naopak chlpatého kamaráta?

V detstve sme so sestrou mali zlatého kokršpaniela, takže pre mňa bolo úplne prirodzené mať v rodine psíka. Keď moje deti v jeden deň prejavili túžbu po zvieratku, kúpila som im malého maltezáčika, ktorý s nami prežil neuveriteľných pätnásť rokov. Po jeho smrti som si myslela, že už nikdy nebudem chcieť žiadne zvieratko, no neprešli ani tri roky a moje (teraz už dospelé deti) mi zadovážili šteniatko jorkšírskeho teriéra. Vraj, aby som nebola sama a nebolo mi smutno J A tak si s Roruškou bačujeme spolu už viac ako päť rokov. No a prečo dávam zvieratká do rozprávok? Mám ich naozaj rada a myslím si, že to isté platí aj o deťoch. Určite každé aspoň raz v živote zatúži mať psíka, mačičku, vtáčika, alebo aspoň rybičky. Aj keď... rybičky sa nedajú mojkať J          

A povedz nám ešte o tom, ako tvoríš? Napríklad; potrebuješ k tomu ticho a pokoj alebo ti vyhovuje menší zhon? Všetko si detailne naplánuješ alebo sa nechávaš viesť príbehom? Máš na konte „len“ štyri detské knižky, no každá jedna je veľmi dobrá. Veď si aj každá jedna našla cestičku do Pojinkovej knižničky! Nemáš ty náhodou kúzelné pero? Či dnes už asi skôr kúzelnú klávesnicu?

Pojinko, Pojinko, toľko otázok naraz? Tak začneme od tej prvej. Voňavá káva, k tomu dobrý koláčik, tichá hudba a za oknom slniečko – to je všetko, čo potrebujem na písanieJ

No a čo sa týka príbehu – naozaj ho mávam dopredu premyslený. Občas si niektorá z postavičiek vymyslí svoj vlastný príbeh a ja potom za pochodu mením príslušné kapitoly, vôbec mi to však nevadí. Je to ako pri varení - aj odskúšaný recept sa vždy dá vylepšiť nejakou novou prísadouJ

No a či mám čarovnú klávesnicu? Mne sa zdá úplne obyčajná. Je čierna a nemá zopár písmenok. Zotreli sa. Asi by som si mala kúpiť novú, ale som poverčivá. Čo ak ma tá nová nebude poslúchať? J

Veru, veru, pri technike si jeden nikdy nemôže byť istý! Pojinko ti chce na záver poďakovať za rozhovor. Za tvoju ochotu a tvoj čas - je to vôbec možné, že autori kníh pre deti a mládež sú takí úžasní ľudia? A spolu s vernými čitateľmi ti praje ešte veľa, veľa krásnych kníh a nehnevaj sa, že ti to želáme trošičku aj zo sobeckých dôvodov... Nevieme sa totiž už dočkať ďalšej knihy!

Ja ďakujem tebe, Pojinko, za veľmi príjemný rozhovor.

Bylinky malej čarodejnice

Pojinko upozorňuje na knižku:

Bylinky malej čarodejnice - Polonca Kovać

Táto zvláštna kniha obdarená úchvatnými ilustráciami Pojinka veľmi zaujala. Asi mu malá čarodejnica Kvetka Herbahexa (len o niečo väčšia ako myška) počarovala. V dobrom slova zmysle. Veď naozaj je to kniha nielen zvláštna, ale aj zaujímavá. A toho, koho zaujímajú bylinky si príde na svoje. No aj toho komu táto téma vonkoncom nič nehovorí, už pri prvom pohľade do tohto bohato ilustrovaného herbára liečivých a užitočných rastliniek, zaujímať začnú. Kniha sa dá chápať ako rozprávka, veď všetko sa dozvieme cez príbeh a príbeh má pútavý dej, ale aj ako akýsi prvý lexikón všetkého dostupného, čo u nás rastie, a čo je ľuďom prospešné. A samozrejme aj myškám :)

Naša maličká, no šikovná čarodejnica sa na začiatku nasťahuje do bútľavého stromu. Teda prisťahuje, lebo strom už svojich obyvateľov má - myšaciu rodinku. A tí veru nie sú z nového nájomníka spočiatku nadšení. Ale akonáhle sa skamarátia, rýchlo sa to zmení. S najmladšími myšacími kamarátmi sa táto múdra čarodejnica-bylinkárka vydáva na zber. Rozumejte: na dobrodružné výpravy. Myšky a detskí čitatelia (ale aj taký Pojinko napríklad, ktorý sa veru v bylinkárstve nevyzná bol ohromený a veľa sa toho naučil) sa dozvedia ako sa rôzne rastlinky nazývajú, ako vyzerajú a na čo slúžia. Okrem príbehu a samotného opisu byliniek čitateľovi veľmi pomôžu nádherné a detailné ilustrácie. Tak má všetko ako na dlani. Akoby to videl priamo na lúke na vlastné oči. A na konci každého príbehu nesmie chýbať nejaký ten recept.

Pojinko si až pohvizduje údivom nad tým aká je to zvláštna, zaujímavá, ojedinelá a užitočná knižka! 

ukážka:

info:

ilustrácie: Ančka Gošnik Godec

vydal: Slovart, 2016

počet strán: 72

veľký formát, tvrdá väzba

vek: 8+

pre dievčatá aj pre chlapcov (aj tých myšacích aj tých ľudských :D) 

Mačky vo vreci

Pojinko odporúča

Mačky vo vreci - Jaroslava Blažková

Joj, je to presne mesiac, čo umrela Jaroslava Blažková, jedna z našich najlepších a najvýraznejších spisovateliek pre deti a mládež. Pojinko je z toho veľmi smutný, lebo jej knižky považuje za mimoriadne vydarené a pre čitateľa svojou hĺbkou, ktorá sa krásne snúbi s ľahkou formou, je jej tvorba veľmi prínosná. Poďme si ju uctiť prečítaním čo najväčšieho množstva jej nádherných knižiek!

Dnes som si vybral dielko, ktoré vyšlo kedysi časopisecky a nie je to až tak dávno, čo sa dočkalo dôstojného knižného ošatenia.

Je to kratučká knižka, ktorá je dokonalým čítaním buďto pre začínajúcich čitateľov, alebo ako čítaná nahlas rodičom, pre malých poslucháčov - škôlkarov a predškolákov. Jednohubka, povedal by Pojinko, ale takej delikátnej chuti, že každého tento milý text určite veľmi poteší. Pracuje s formou klasickej rozprávky, ale preoblieka ju do modernej podoby. Aby som neprezradil veľa, dej len stručne načrtnem: náš hrdina má neľahkú a hroznú úlohu - zmárniť mačiatka!!! Lenže on sa s nimi namiesto toho skamaráti :) A záporné postavy prejdú vnútornou premenou. Hlavný hrdina pri rôznych skúškach ukazuje svoju ľudskú tvár a oboznamuje čitateľa s tým, čo obnášajú dobré vlastnosti. Sú tu snáď všetky - od statočnosti až po láskavosť a toleranciu. A napokon sa všetko na dobré, ba veľmi dobré obráti :)

Takmer vždy sa ale nájde jedno ALE. Tu sú to ilustrácie, ktorým Pojinko nijakovato nevie prísť na chuť... Bola by ale škoda nechať si pre to ujsť taký pekný text.

info:

ilustrácie: Martina Matlovičová

vydal: Q111, 2004

počet strán: 40

menší formát, pevná väzba

veková hranica: 4+

pre chlapcov aj dievčatá

Knižným letom svetom s Pojinkom 2

Pojinkov terénny knižný agent a spravodaj hlási, že za ostatný čas vyšli tieto knižky, ktoré by ste si nemali nechať ujsť!

Martin Widmark:

Pamätáte si ešte na kriminálne prípady z detektívnej kancelárie LasseMaja? Pojinko ich má veru v živej pamäti, prvé tri knižky mu poriadne potrápili mozgové závity, veru tak, že sa nemohol spoľahnúť ani na svoju intuíciu. V Lotorkove ale medzičasom došlo k ďalším zločinom, ktoré mapujú ďalšie tri knihy. Buďte priamo pri vyšetrovaní a pomôžte našim dvom hrdinom vyriešiť nové kriminálne záhady. V obchode so zvieratkami sa deje niečo nekalé! Pri cirkusových predstaveniach vyčíňa "vreckár"! Vrcholom všetkého sú zločiny peňazokazca - do obehu sa dostávajú falošné bankovky!!!

Pre lepší prehľad tu Pojinko uvádza presný zoznam a poradie jednotlivých prípadov. A tešíme sa na ďalšie :)

1. Diamantová záhada
2. Záhada v hoteli
3. Záhada múmie
4. Záhada v ZOO-obchode
5. Záhada v cirkuse
6. Záhada v škole

Rose Lagercrantz:

Zavítalo k nám aj piate pokračovanie Tininých (a Fridiných - jej najlepšia kamarátka) dobrodružstiev. Milé, krásne príhody s pozitívnym vyznením o sile priateľstva. Vhodné najmä pre začínajúcich čitateľov. Je to jedna z najobľúbenejších sérií, čo viac dodať? Už len toľko, že v tomto diele sa najlepšie priateľky náhodou stretnú v ZOO. A to je predsa to najpríhodnejšie miesto na nové dobrodružstvo! 

Knižky majú takéto poradie:

1. Môj šťastný život

2. Moje srdce sa smeje a veselí

3. Najšťastnejšia som, keď...

4. Šťastie podľa Tiny

5. Šťastné stretnutie

Michael Bond:

A potom nám tu KONEČNE prikvitlo štvré pokračovanie kultových príhod Medvedíka Paddintona. S milým medvedím gentlemanom na nás čakajú nové úsmevné dobrodružstvá! Toto si nesmiete nechať ujsť. Dobrácky a šikovne-nešikovný macko sa tentokrát vyberie na dovolenku :)

Ak si už nepamätáte na všetky Paddingtonove dobrodružstvá, tu sú:

1. Medvedík Paddington
2. Poznáte už Paddingtona?
3. Paddington, pomocník na pohľadanie
4. Paddington na cestách

a v najbližších mesiacoch by mala vyjsť ďalšia, piata časť: Už zase ten Paddington. Vydavateľstvo má už pripravenú aj obálku. Takto bude vyzerať:

Tešme sa teda dvojnásobne :)

Imro Weiner-Kráľ:

Potom tu máme niečo pre najmenších čitateľov: pokračovanie z cyklu Rozprávky pre Elise. Druhá knižka nesie názov O nezbednom káčerovi. Ale dočkáme sa i kocúra Mineta, nebojte. Ako i v prvom prípade aj tu sa jedná o nádhernú obrázkovú knihu krátkych rozprávok, ktoré milujúci otec (akademický maliar) posielal svojej dcérke v podobe listov, pretože ich delili hranice a nemohli sa spolu vidieť...
Pojinkova kamarátka a skvelá blogerka o tejto knižke bližšie písala tu: http://mimimalaknihomilka.blogspot.sk/2017/01/imro-weiner-kral-o-nezbednom-kacerovi.html
Pojinko nebude nosiť drevo do lesa, napokon - aj tak by to nespravil lepšie, takže určite na recenziu hoďte očko.

A nakoniec nové vydanie legendárnej knižky od

Mária Ďuríčková:

JOŠKO MRKVIČKA SPÁČ - MOJA KNIŠKA

Áno, dobre čítate. Jožko neovláda pravopis. A v podobnom duchu, s chybami aj atramentovými škvrnami a smiešnymi, kostrbatými ilustráciami je písaná celá knižka. Autorom je (akože) jeden chlapec nezbedník. Aby bola ilúzia dokonalá, skutočná pani autorka, ktorá si to všetko perfektne vymyslela, a to vrátane huncúta Jožka, Mária Ďuríčková, tu nie je ani uvedená. Takisto ani pán ilustrátor Cipár. Nie, nie, toto všetko je dielo Joška Mrkvičku :)

A pán Mrkvička (zhoda mien čisto náhodná) má na svojej stránke aj peknú ukážku z knižky. Urobte kuk: https://www.mrkvicka.sk/humorne-knihy-pre-deti-7-9-rokov/josko-jozko-mrkvicka-spac-moja-kniska/

To by bolo zatiaľ všetko, milí Pojinkovci. Majte sa krásne, čítajte básne. A hlavne hodnotné knižky pre deti a mládež!

Pa

Marína a povaľači

Pojinko odporúča

Marína a povaľači - Andrea Gregušová

V takom rýchlom slede už tretia knižka od Gregušovej! Čím to je? Okrem toho, že Pojinko sa zaľúbil? Teda nie do pani autorky :) ale do jej tvorby. Jednoznačne to bude tým, že jej knižky sú tak skvelé.

Z prvých dvoch kníh si vzala podobných hrdinov: teda dieťa - dievčatko Marínu a potom rôznorodú "háveď" konkrétne pavúka Floriána, komára Konráda a netopiera Piéra (Piér je Francúz) a namiešala ich dokopy! Tak, veru tak! Dievčatko je pre dej najdôležitejšie, je to kľúčová osôbka, ale hlavnými hrdinami ostávajú členovia našej partie troch povaľačov z povaly domu, kde býva Marínka. Naši traja neľudskí kamaráti si povedia, že sa budú starať o ľudské zvieratko! A tak sa rozhodnú, že divoké dievčatko, ktoré občas navštevuje nimi obývané podkrovie si skrotia a poskytnú mu všetko, čo potrebuje. Lenže čo môže potrebovať, okrem lásky, také ľudské mláďa?

Začína sa sled bláznivých dobrodružstiev...

A ohromne milých a vtipných situácií. Pozorný čitateľ, tam ale nájde aj zašifrované posolstvo, ktoré môže pomôcť deťom z rodín, kde nie je všetko tak, ako by byť malo...

V poradí tretia knižka od spisovateľky (Červík Ervín, Operácia Orech a iné dedkoviny, Marína a povaľači) je rovnako výborná ako predošlé. Pre čitateľov jasná voľba!

info:

ilustrácie: Ľuboslav Paľo (opakujem sa, ale Ľubo Paľo je frajer - v každej jednej knihe má akoby odlišný štýl kresby a v každej jednej je to úplná špička - tu nás čakajú roztomilé, tak nádherne a neodolateľne spučkané a kostrbatučké ilustrácie)

vydal: Slovart, 2014

počet strán: 164

trošku väčší formát, pevná väzba

veková hranica: 9+

pre dievčatá

Rozprávky po telefóne

Pojinko odporúča

Rozprávky po telefóne - Gianni Rodari

Keď dávno, pradávno vyšla táto kniha, bola to senzácia. Vtedy mala až ultramodernú príchuť. Dnes už patrí k úplnej klasike. Ale senzácia sa opakuje. Veď dobré nápady, čože dobré - výborné, a autorov živý a farbistý jazyk, to ostáva. Nič z toho nevyprchalo. Len krásne pôvodné retro ilustrácie dostali nový nádych sviežosti.

Raz darmo; čo meniť na knižke, ktorá nemá chybu?

Stačí ju už iba predstaviť súčasnému čitateľovi.

Takžeeee: popustite uzdu fantázie, rodičia! Deti, Vy nemusíte, vy jej máte dosť, Vy si len pevne držte klobúky! Och, pardon, zabúdam, že dnes sa klobúky nosia už len zriedka.

Knižka, nie zdrobnelina tu nie je na mieste, je to tak trochu "bachant", teda KNIHA, obsahuje veľa, veľa krátkych rozprávok. Každá o niečom inom, každá o niečom zdanlivo nemožnom, absurdnom. A nezriedka smiešnom. A zakaždým veľmi poučnom. Nedajte na anotáciu knihy, moji milí pojinkovci, knižka je veľmi poučná, dozviete sa krásnou a nenapodobiteľnou formou mnoho právd o svete a ľuďoch v nich a teda aj o sebe samých, ale nie je to robené násilnou formou, všetko pekne vyplynie v závere každého krátkeho príbehu, nikto Vás poučať nebude a už vôbec Vám nikto nechce tlačiť za každú cenu do hlavy všakovaké životné múdra. Predsa len majú tieto príbehy formu akejsi modernej bájky.

A prečo ich je toľko a prečo sú krátke? Nuž, vyplýva to priamo z názvu. Náš rozprávač je obchodným cestujúcim a často sa nachádza mimo svojho domu. Nechce však ani zanedbať svoju dcérku, ktorú má veľmi rád, a tak jej každý večer zavolá a vymyslí si zakaždým novú rozprávku, ktorú jej vyrozpráva cez telefón. A to viete aký je telefón drahý? Najmä bol dobe, kedy existovali len pevné linky a veľké presklené búdky so slúchadlami. Takže tu máte odpoveď aj na to, prečo sú to rozprávky krátke.

Pred čítaním a cestou po ríše fantázii na krídlach fantázie, Vám Pojinko už len zaželá: Šťastnúúú cestu a držte si klobúky!

info:

ilustrácie: Vladimír Fuka

vydal: Artforum, 2016

počet strán: 196

trochu väčší formát, pevná väzba

veková hranica: 7+

pre dievčatá aj chlapcov

Červík Ervín

Pojinko odporúča

Červík Ervín - Andrea Gregušová

Tak z tejto knižky sa určite raz stane (ak už sa tak medzičasom nestalo) slovenská detská klasika! Seňorita Gregušová má skutočný talent. A to je dar od Boha, s ktorým treba narábať uvážlivo. A ona to vie a koná podľa toho. Všetky jej knižky sú výborné. Táto je geniálna. Ak si myslíte, že Pojinko preháňa len kvôli tomu, že sa vzhliadol v sympaťákovi Ervínovi, tak ste na omyle. Červíčkovská spriaznenosť s tým nemá čo robiť. Pojinko je na Ervína hrdý nie preto, že je červíček, ale preto, lebo je to chlapík!

A na Andreu Gregušovú preto, lebo sa jej podarilo vytvoriť dokonalú detskú knižku.

Má všetko, čo má obsahovať správna kniha pre deti plus ešte niečo naviac. Dobrodružstvo, humor a pekné posolstvo je zastúpené rovným dielom. A to celé je vyrozprávané cez vynikajúci príbeh. A ten príbeh je napísaný tak šikovne a milo!!! Nuž, keď je niečo skvelé, netreba šetriť chválou, to je Pojinkove heslo. Musím robiť všetko pre to, aby sa dobrá kniha dostala medzi čitateľov. To je zas moja príjemná povinnosť a moja úloha.

Začnem tým, že knižku po zásluhe odmením Pojinkovou medailou za rozmilosť a pufňatosť!

A Vy zas môžte začať tým, že budete Ervína sprevádzať, po strate domova, dlhou a strastiplnou cestou až ku rodnej jablonke.

A on sa Vám za to odmení krásnymi chvíľami, ktoré strávite pri čítaní tejto červíčej kroniky.

A pozor, pozor! Hravých čitateľov čaká aj bonus v podobe stolnej spoločenskej hry, ktorú knižka obsahuje. 

Pojinkovi kamaráti, psíkovia Placúšik a Placinko túto knižku zbožujú.

ukážka:

info:

ilustrácie: Juraj Martiška (tak roooozkošné a smiešne ilustrácie zároveň som už dlhšie nevidel :))

vydal: Slovart, 2009

počet strán: 102

trošku väčší formát, pevná väzba

ideálny čitateľský vek je okolo 8 rokov. Ervína si ale zamilujú aj starší. A zas mladší budú radi počúvať jeho príbehy, keď im ich budú rodičia predčítať.

pre chlapcov aj dievčatá