Čarovný oblek Maxa Nixa

Pojinko odporúča

Čarovný oblek Maxa Nixa - Sylvia Plath

Pojinko má veľmi rád niektoré básne Sylvie Plathovej. Ani vo sne by ho však nenapadlo, že táto rešpektovaná poetka napísala niečo pre deti. Veľmi ma teda zaskočilo, keď som na túto knižku naďabil pri svojom kniho-snorení. Už ma ale neprekvapilo, aká dobrá kniha to je! Tak aká je teda presne? Ako veľmi dobrá? Veľmi!

Autorka poézie sa nezaprie, text je veru krásne poetický a krásne rozprávkový. A posledný, tretí (sú tu presne tri rôzne príbehy) je veršovaný. Je to vlastne dlhšia báseň. Tak správne milá, a tak správne vtipná! A skutočne literárne brilantná. Určite zaujme aj takého malého čitateľa, čo nie je až natoľko milovníkom poézie ako je Pojinko.

Ostatné dva príbehy sú tiež kúzelné. A Pojinko sa veľmi potešil, keď okrem toho, že sú výborne napísané, majú aj peknú pointu.

Som ozaj potešený, že sa tieto texty našli v autorkinej pozostalosti a mohli byť vydané pekne spolu. Sú to akési malé zapadnuté perličky detskej literatúry. Nože, priložte ruku k dielu a poďte tento pokladík spolu s Pojinkom vykopať. Nie je to namáhavé, stačí knižku lapiť a pustiť sa spolu s deťmi do čítania. A už ste obohatení! :)

info:

ilustrácie: Miriam Šebianová (také nežné, citlivé kresby)

vydal: Face, 2016

počet strán: 64

trošku väčší formát, poloplátená väzba

ideálny vek: okolo 6 rokov

pre chlapcov aj dievčatá 

Srdce

Pojinko upozorňuje na knižku:

Srdce - Edmondo de Amicis

Milí mladí čitatelia... týmito slovami sa začína doslov knihy a týmito slovami začne dnešný článoček aj Pojinko. Teda, milí mladí čitatelia, prepáčte mi dnes ten formálny tón, ale pri tejto veľkolepej knihe sa hodí začať tak slávnostne. Viem, že táto kniha je písaná starým až zastaralým štýlom. A to je dobré aj zlé. Sú tam dlhé, rozvité vety, bohaté na rôzne slová a krásne opisy, ale minimum dialógov a sú tam miesta, ktoré sa dnešnému čitateľovi zvyknutému na dobrodružný a dynamický dej, na moderný jazyk, slovné hračky, humor a rôzne dejové zvraty, budú zdať nudné a siahodlhé. Teda neodporúčam, nechcem Vás nútiť ani vmanipulovať do čítania tejto knižky. Ale upozorňujem na ňu. Bol by som totiž rád, keby ste sa prinútili Vy sami :) A samozrejme, najradšej by som bol, keby ste sa vôbec nútiť nemuseli, ale kniha by Vás zaujala sama od seba. Má na to! A skrýva v sebe nesmierne bohaté poklady. Len si musíte otvoriť svoje srdce. Táto slávna kniha, ktorú určite poznajú Vaši rodičia a rodičia ich rodičov, je z tých, ktoré zasejú do srdca semienko nebeskej kvetiny. To, keď začne klíčiť, dokáže meniť k lepšiemu. Autor vo svojom prekrásnom diele kladie mimoriadny dôraz na etiku a na morálku. Na dobré srdce! Nabáda nás stať sa lepšími, žiada chlapcov (ale i všetkých ľudí), aby boli akýmisi modernými rytiermi. Dobroprajní, pomáhajúci, zodpovední, čestní a odvážni. Všetky tie vlastnosti, ktoré vždy boli a vždy budú žiadané, no zakaždým sú nedostatkové. Ale autor žiada ešte viac, aj to, čo sa dnes až tak nenosí. Ako je láska a úcta k rodičom, učiteľom, starším či ku svojej vlasti. Alebo usilovnosť pri vzdelávaní a dôležitosť školy. Pojinkovi škola nikdy nevoňala. A až sa zahanbil, keď si uvedomil koľko úsilia, koľko snahy a odriekania museli podstúpiť učitelia kedysi, aby vzdelali celé národy, v dobách kedy sa zavádzala povinná školská dochádzka. V dobách, kedy veľká časť ľudí nevedela ani len čítať a písať, ťažko pracovala, a to vrátane detí. Koľko len detí si muselo tvrdo zarábať na vlastné živobytie a pomáhali živiť celú rodinu. Ako len radi by chodili do tej nenávidenej školy, keby si mohli vybrať...

Do knihy dokázal spisovateľ vložiť také silné emócie, že až vyvolávajú slzy. Smútku aj radosti. Ale nájdete tu i pokoru. A aj hrdosť!

Určite sa teda aspoň do knižky skúste začítať... Pojinko to po Vás žiada... Nikdy nič nežiadal, ale teraz tak činí.

Kniha je opisom, denníkovým záznamom dvoch školských rokov a sústredí sa na školský život na sklonku 19. storočia. Dozviete sa veľa o živote v Taliansku tej doby. Kniha je inšpirovaná skutočným denníkom, ktorý si viedol autorov syn a je prekladaná listami jeho rodičov a dobrodružnými poviedkami, ktoré majú všetky morálne posolstvo. Miestami tam bolo toho moralizovania až priveľa... ale, toho je vlastne vždy málo :)

info:

ilustrácie: Martin Kellenberger (nič moc čiernobiele ilustrácie, skôr také náčrtky, ktoré svedčia o tom, že aj veľký umelec niekedy len čosi načarbe :))

vydal: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2013

počet strán: 304

štvorcový formát, pevná väzba

ideálny čitateľský vek: 9-13 rokov

hlavne pre chlapcov, ale svet by bol o čosi lepší, keby to bolo povinné čítanie pre všetkých bez rozdielu veku a pohlavia!

S duchmi je vždy veselo

Pojinko odporúča

S duchmi je vždy veselo - Václav Šuplata

A zas ďalšia knižka o duchoch, dúšikoch a aj jednej duške :), čo znamená, že v našej partii nájdeme aj ducha-dievčatko. Pojinko ľúbi knihy, kde vystupujú duchovia. Vo svojej knižničke už písal o viacerých, napríklad o Bojazlivom strašidielku či naposledy o Bubáčikovi. A oslovil ho aj tento príbeh. Veru tak, Pojinko sa aj rád bojí. Ale všetky menované príbehy majú jedno spoločné (hoci každý z nich vykresľuje duchov ináč), žiadny z nich nevyvoláva hrôzu. Účinok majú presne opačný. Takže ak sa duchov bojíte, po prečítaní týchto knižiek v nich spoznáte milých kamarátov a už nikdy Vám nenaženú strach. A táto kniha Vám navyše prinesie veľa zábavy. Toho, čo nám sľubuje už názov, sa veru dočkáme. A to je dobre, pretože podobne ako Vy, aj Pojinko sa rád smeje. Ešte radšej, ako sa bojí.

K sympatickej rodinke sa nasťahuje celá kompánia duchov. Každý z nich má rozličné vlastnosti a charakteristické záľuby. Jeden sa neustále hrá a najradšej zo všetkých hier má schovávačky, ďalší je zas veľmi vzdelaný a zo všetkých studníc múdrostí má najradšej knihy, iný je pre zmenu veľký "jedák" a stále sa obzerá po nejakej dobrote. A takto by sme mohli pokračovať. Všetci sú to však náramne fajn spoločníci.

Príslušníci našej rodinky sa s novými nájomcami vyrovnávajú rôzne. Pred mamou sa vždy ukrývajú a ona má len podozrenie, že v dome straší, otec si myslí, že sa mu všetko len sníva, no a Nika, naša hrdinka, sa s nimi spriatelí. A každému z nich pomôže.

Nakoniec príde rad na to, aby sa jej duchovia odvďačili.

Autor je veľký humorista a práve milý a nápaditý humor, či už situačný alebo všemožné slovné hračky, robia z jeho kníh atraktívne čítanie. Ak si spomínate na jeho knižku Kráľovský detektív Sebastián, pri ktorej sa Pojinko neudržal a nahlas sa pri čítaní smial, tak máte predstavu o tom, čo Vás čaká.

Keďže je knižka už dlhšie vypredaná, nazrite do knižníc. A ak nemáte takúto možnosť, nezúfajte, podelím sa s Vami o odkaz na autorovu stránku, kde celý tento príbeh uverejnil. A nielen ten! Taký je Václav zlatý, že chce malým čitateľom sprístupniť svoje nedostupné či ťažko dostupné knižky. Aby mali potešenie a zábavu z čítania týchto vtipných príhod.

http://knihysuplata.vlastnyweb.sk/weby/knihysuplata/data/file/S%20duchmi%20je%20v%C5%BEdy%20veselo.pdf

info:

ilustrácie: Jano Valter (vtipné ilustrácie, ktoré dokresľujú dej)

vydal: Junior, 2002

počet strán: 60

väčší formát, pevná väzba

ideálny vek čitateľa - okolo 7 rokov

pre dievčatá aj chlapcov

Bubáčik

Pojinko odporúča

Bubáčik - Daniela Krolupperová

Bubáčika si Pojinko hneď zamiloval! Veru, toto je knižná láska na prvý pohľad. 

Takto sa píšu dobré knižky pre malých čitateľov / nečitateľov. Na toto treba talent od Boha. Jednoduchý, prístupný, zábavný text doplnený jednoduchými, prístupnými, zábavnými ilustráciami. Lenže ten text je aj veľmi pekne a veľmi dobre napísaný. A je to krásny príbeh. Pojinko si šúcha chvostíkom bradičku a prízvukuje, že ten nápad je skutočne brilantný. No a tie ilustrácie? Tááák roztomilé!!! A nápadité a svojské. 

Niekto si môže myslieť, že napísať knižku pre malé deti je pomerne ľahké. Kdeže! Je to veľmi náročné. Za predpokladu, že má byť knižka dobrá. Čo je nutnosť! Aké zvláštne, že práve tak uvážlivo a rozumne napísaný text, pri ktorom, ako verím, sa autorka nadrela, sa číta tak ľahučko, tak vzdušne...

Malý Lukáško má rád príbehy o strašidielkach. Jedného dňa strašidielko z jeho kresbičky ožije. A je to: to najroztomilejšie a najkamarátskejšie strašidielko pod slnkom. Či pod posteľou? :)

Rada pre bojkov: nebojte sa! Táto knižka je len roztomilá, vôbec nie strašidelná. A to roztomilá až tak, že jej udeľujem Pojinkovu medailu za rozmilosť a pufňatosť!

ukážka:

Psíkovia Placúšik a Placinko, Pojinkovi kamaráti, sa s Bubáčikom hneď skamarátili!

info:

ilustrácie: Lucie Dvořáková (perfektné ilustrácie, priam perfišné)

vydal: Albatros, 2011

počet strán: 64

trošičku menší formát, pevná väzba

vek: ideálna pre škôlkarov, ale aj pre tých, ktorí si už chcú čítať sami, no ešte len začínajú

vhodná pre chlapcov aj dievčatá, aj strašidielka :)

Rozhovor s Andreou Gregušovou

Pojinkovo supišnééé intervjúúú

Neprelialo sa veľa piesku a neodsypalo sa veľa vody a je tu ďalší rozhovor. Snáď si ho vychutnáte tak ako ja!

Ahojček, Aďka! Zdraví Ťa Tvoj oddaný čitateľ a fanúšik Pojinko. Ďakujem, že si súhlasila s rozhorovom. Dúfam, že nikdy Ťa ešte „nespovedal“ knihomoľ – červík a tak to bude pre nás oboch milý zážitok. Rovno sa Ťa opýtam, či si urozprávaná Ajka Tárajka alebo mlčanlivá samurajka. Pojinko vie byť aj tichým pustovníkom, aj utáraným červíkom z jablčného jarmoku. A aby sme to smerovali k literatúre, myslíš si, že dobrý rozprávač (lebo takým určite si) by mal byť výrečný či skôr úsporný? Zvláštne je, že Ty podľa mňa zvládaš obidva spôsoby. Vieš na malom priestore povedať veľa a nevyznieva to vôbec chudobne, no na druhej strane dokážeš aj krásne opísať dej bez toho, že by si skĺzla k rozťahanosti a takej tej „ukecanosti“. Celkovo; Tvoje knižky sú veľmi vyvážené. Si aj v osobnom živote taká harmonická osobnosť?

Zdravím ťa, Pojinko a teším sa, že sa môžeme troška pozhovárať!

Lebo rozprávanie mám veľmi rada – áno, som urozprávaná. Myslím, že až príliš. Predstav si, práve teraz mám od lekára zakázané hovoriť J Tak veľmi rada rozprávam, až som si vyrozprávala a vyspievala hlas! Našťastie písmenká sa rodia cez prsty, nie cez hlasivky, tak sa môžeme veselo písmenkovo zhovárať.

Pýtaš sa, aký má byť rozprávač. Hmm... mal by hovoriť, len keď má čo povedať. Občas rozprávka potrebuje veľa slov, opisov, vysvetľovania. No ja mám rada hustú krémovú rozprávkovú polievku. Aby si rozumel, keď čítam príbeh, páči sa mi, keď sa pekne hladko kĺže a keď je plný myšlienok. Rozťahaný príbeh je ako riedka polievka – aby si sa nasýtil, musíš jej zjesť veľmi veľa. Osobne mi viac chutí krátky a hustý text. Preto keď píšem, veľa škrtám a skracujem a zjednodušujem. Vyhadzujem slová do koša jedna radosť.

To, že vnímaš moje príbehy ako vyvážené, je pre mňa veľký kompliment.  A vyváženosť v osobnom živote? Každý túži po harmónií a vyváženosti – len vtedy sme šťastní. Snažím sa byť v harmónií čo najviac.

A ešte niečo ma zarazilo: na to, aká si úspešná a uznávaná autorka si veľmi mladá! Väčšinou si spisovateľky detskej literatúry predstavujeme ako milé a šibalské staré mamy, ktoré nikdy tak celkom nezostarli (na duchu). Ale zdá sa, že ty si milá a šibalská mama, ktorá ešte nestihla zostarnúť ani na tele. Ako sa Ti to podarilo stihnúť?

A ďalší kompliment! Človek je tak mladý ako sa cíti – to je známa vec. Občas mám pocit, že som stále nestihla dospieť – nieto ešte zostarnúť J.

Tak sa logicky dostávam k ďalšej otázke. A síce: kedy si začala písať? Spomínaš si na svoju prvú vec, ktorú si napísala čisto len pre radosť? Svoju a druhých? Takže žiaden školský sloh! A čo prvá uverejnená vec?

Písať som začala ešte v detstve. Áno, pre radosť – nie slohy, hoci slohy som písala tak isto s veľkou radosťou. Spomínam si, že som asi ako osemročná napísala svoju prvú báseň o svišťovi. Bola tragická – svisť zomrel a zahalila ho tatranská hmla J. Odvtedy sú básne mojou srdcovou záležitosťou.

Červík Ervín bol prvá z mojich rozprávok, ktorá nabrala odvahu a rozhodla sa vyjsť zo zásuvky môjho písacieho stola do sveta, medzi deti. Teším sa, že sa jej medzi deťmi páči.

Trošku sa ešte vrátim. Ostaňme pri súboji s časom a pri tom, ako ho deliť medzi zábavu a povinnosti. Viem, že máš veľmi rada hudbu a sama sa jej venuješ. Povedz nám o tom viac. Ukoj, prosím, Pojinkovu zvedavosť i zvedavosť našich čitateľov. Ale to nie je všetko! Tak ľahko neobídeš J Porozprávaj nám o svojich záľubách, radôstkách, koníčkoch i všetkom čo máš rada. Spokojne dodaj aj to, čo rada nemáš. A vezmi to pekne zoširoka, nech sa dozvieme čo najviac a ukolíšeme tak svoju zvedavosť - aspoň na chvíľku :D

Hudba je mojou láskou rovnako ako literatúra. Som umeleckou vedúcou ľudovej muzičky FidliCanti. Hrám a dirigujem, ale aj upravujem skladby pre naše potreby. Celá naša rodina je hudobne „trafená“, všetky moje deti spievajú a hrajú na rôznych hudobných nástrojoch. Takže je u nás vždy veselo.

Ja a moja rodina milujeme prírodu, zvieratá, voľnosť, pohyb, šport. Bývame na vidieku obklopení zvieratkami, po čom som vždy túžila. Mám rada život ako taký, radujem sa z každej maličkosti. Veď načo sa nadúvať a hnevať – sme tu len krátko, však?

No ale poďme už definitívne ku knižkám. Otvorene prehlasujem, že si Pojinkova najobľúbenejšia súčasná slovenská autorka kníh pre deti a mládež. Áno, áno, mám ich rád veľa a s niektorými excelentnými spisovateľkami už Pojinko interview robil. No aj s prihliadnutím k tomu, nepreháňam, myslím to úprimne. Ďakujem, božtek na líčko bude stačiť, ale teraz nám prezraď akého najvyššieho ocenenia či uznania sa Ti dostalo? A nemusí byť len to oficiálne...

Tvoje pochvaly ma už privádzajú do rozpakov – naozaj ďakujem, je to pre mňa česť. Božteky na líčko ti rada uštedrím aj tri J.

Pýtaš sa na ocenenie... Najkrajšie sú pre mňa reakcie detí a ich otázky na besedách. Spomínam na slová z úst jednej milej pani učiteľky v Košiciach, ktorá mi ďakovala za knihu Operácia orech. Učila telesne postihnuté detičky a ja som sa dozvedela, že príbehy postihnutých dedkov sa stali pre tieto deti veľkým hitom a potešením. Deti s rôznym telesným postihom mi potom hrali dramatizáciu poviedky z Orecha. Neviem si predstaviť krajšie ocenenie. Škoda, že som ich predstavenie pre slzy v očiach takmer vôbec nevidela.

Och, to je krásne a dojímavé! Ale ja viem napríklad to, že Nina bola nominovaná na najlepšiu mládežnícku knihu roka. A hanba mi, je to Tvoja jediná knižka, ktorú Pojinko ešte neprečítal. Síce ju už držal v rukách, pardon, nosil na brušku a listoval si v nej, mimochodom, veľmi sa mi páčila, ale ešte som sa do nej nepustil. A to pritom fantasy, a najmä fantasy pre mládež, doslova zbožňujem. Pojinko má aj veľmi rád tanec, povedz nám viac o tom ako táto knižka vznikala a kde sa zrodil ten nápad.

Nina je rozprávka pre ľudí každého veku. Nie len pre deti som ju chcela napísať. Či to je fantasy, to celkom neviem. Príbeh malej rebelky a tanečnice Niny hovorí, ako ľahko sa nám môže zlo dostať pod kožu a ako ťažko ho je dostať von. Nina je napísaná podľa skutočnej udalosti. Je o dievčatku, ktoré z vlastnej nerozvážnosti prekročilo hranicu a spustilo tak sériu zlých-nedobrých udalostí. Prečítaj a potom mi, prosím, daj vedieť, akú stopu v tebe rozprávka o tanci zanechala.

Určite dám! A čo Tvoje ostatné diela? Ja osobne milujem príbeh o Červíkovi Ervínovi. A nielen preto, že je o mojom vzdialenom bratrancovi, ale tá knižka je jednoducho... skvelá. Dokonalá. Ak by chcel niekto ukážku brilantnej detskej knihy, táto mi napadne ako prvá. A tu je milá zhoda, veď je to vlastne aj Tvoja prvá knižka. Povedz nám o nej niečo zaujímavé, čo sa bežne dozvedieť nemôžeme. Napríklad, čo tá spoločenská hra, ktorá je súčasťou knižky? Bol to Tvoj nápad?

Červík Ervín je moje prvorodené knižné dieťatko. Ako správny najstarší potomok, je odvážny, hneď sa udomácnil vo veľkom knižnom svete – popravde, veľmi milo ma tým prekvapil. Chceš vedieť niečo viac o jeho vzniku? Všetko to bolo pre mňa nové, úžasné, vzrušujúce. Milión nápadov sa mi valilo hlavou. Jeden z nich bol, aby bola kniha v tvare jablka a deravá J Podmienky trhu moje plány bohužiaľ schladili, ale aspoň hra o červíkovom putovaní sa podarila. A vďaka Jurajkovi Martiškovi je nie len zábavná, ale aj nádherná. Mám z nej veľkú radosť!

Pojinkovou druhou najobľúbenejšou knihou, ktorá pochádza z Tvojho pera je príbeh o Svetozárovi a holúbkoch. Pojinko ľúbi operence a ľúbi ľudí, ktorí ľúbia operencov. A ľúbi knižky, takže ľúbi ľudí, ktorí... ach, už sa v tom strácam, ale snáď mi rozumieš... Táto, zatiaľ Tvoja posledná publikovaná kniha je trošku iná ako tie predošlé. Je viac umelecká a je určená pre deti bez ohľadu na vek. Hoci všetky Tvoje knihy si so záujmom a radi určite prečítajú aj dospeláci, nie sú len predsa cieľovou skupinou, zatiaľ čo Svetozár je podľa mňa skôr rodinná knižka než knižka čisto detská. Skrátka... je pre každého! Máš sama rada našich okrídlených bračekov? A keď som už spomínal to pero... píšeš aj rukou? Napr. poznámky k deju, postrehy a podobne alebo už rovno do počítača?

Mám rada všetky vtáčiky. Sú krehké, ľahučké, nádherné a najmä – vedia lietať. To by som naozaj veľmi chcela a dúfam, že raz budem maž krídla. Svetozár bola moja prvá kniha „na objednávku“. Moja priateľka Zuzanka Mitošinková ma oslovila, že potrebuje príbeh o holúbkoch v meste. Malo ísť o „výtvarnú knižku“. Písať na niečí námet je iné ako z vlastnej hlavy. Na jednej strane ľahšie – veď nápad je už tu. Na druhej strane viac zaväzujúce. Mala som rešpekt a veru aj obavu, či splním Zuzkinu predstavu a zároveň si zachovám svoju autorskú tvár. Svetozár je nádherne ilustrovaný. Tak som šťastná, že sa rozprávka vydarila a že nekrivká za obrázkami Alicky Raticovej.

Aby som nezabudla – píšem perom. Veľmi rada sa obklopujem papiermi, lebo keď píšete do počítača, ťažšie sa do textu škrtá, kreslí, čarbe a vymýšľa. Prepisovanie rozprávok z papierov do PC mám už rada menej. Bolí z toho zadok.

A potom nesmieme zabudnúť na Operáciu orech a iné dedkoviny a Marínu a povaľačov. Navzájom úplne odlišné knižky, hlavnými postavami, príbehom, dejom, atď. a pritom majú spoločné jedno – obe ako aj pobavia, tak aj pohladia pri srdci. A ešte niečo sa mi na nich páči. Hoci je jedna skôr „chalanská“ a druhú ocenia viac dievčatá, tak píšeš tak, že zaujmú každého, kto sa rád zasmeje aj zamyslí, je jedno či to je Peter a či Zuzka... Robíš to tak vedome a naschvál alebo to skôr vyplýva z toho, že dobré príbehy sú univerzálne? A aký máš vzťah k netradičným domácim miláčikom? Obľúbila by si si takého netopiera či pavúka alebo sa ich skôr bojíš? Máte doma povalu ako Marínka? A trávila si prázdniny na dedine u starých rodičov tak ako chlapci Ivan a Ondrej?

Máš pravdu, dobré príbehy nepotrebujú byť oblečené v ružovom, či bledomodrom, nemusia byť zamerané na chlapcov alebo na dievky. Ani jednu z mojich kníh nepovažujem za vyslovene orientovanú na jedno pohlavie. Ninu už vôbec nie. Viem, že po ružovej knihe veľa chlapcov nesiahne, ale tí, čo siahnu, neobanujú J Sama mám v sebe kvapku chalanskej povahy – kúsok rebelantstva a túžbu po dobrodružstve. Naopak najkrajšie, čo vnímam na svojich synoch, je ich citlivosť v srdci, čo by možno niekto pokladal za prejav „babskosti“.

Nebojím sa pavúkov, myší ani hadov – veď s nimi bývam v jednom lese. Rada o nich píšem. Chcem im zmierniť krivdu, že sa nestávajú tak často literárnymi hrdinami, hoci sú to čarovné, úžasné a jedinečné stvorenia.

Povalu máme. Je na nej patričný neporiadok.

A nemusela som tráviť prázdniny na vidieku, lebo som na vidieku vyrastala s mojím ockom Dednožkom, jeho bratom Dedočkom (mimochodom, ten ešte stále žije, chvalabohu) a s ostatnými super ľuďmi, vrátane Uršule J!

Teraz prichádza otázka, ktorú nemôžem vynechať a Ty sa jej nemôžeš vyhnúť: na čom pracuješ? Kedy bude ďalšia knižka? A aká to bude knižka?

Momentálne sa teším z budúcich projektov. Mám tú česť opäť písať rozprávku pre Egreš (vydavateľstvo, pozn. Pojinko), tentokrát zanechávame súš a ponárame sa do oceána, medzi veľryby.

A druhý projekt sa zľahka dotýka výtvarného umenia. Čoskoro by sa medzi čitateľov mala dostať krásna kniha pre deti o maliaroch a obrazoch. Okrem poučenia bude plná aktivít, rozprávok, veršíkov a iných super radostí.

Dúfam, že obe pripravované knihy vyjdú už čoskoro a že z nich budú mať deti rovnakú radosť ako ja.

Joj, to som veľmi nedočkavo-zvedavý!!!

Pojinko Ťa svojimi otázkami poriadne pozvŕtal, no veľmi pekne Ti ďakujem, že si si našla na neho (a hlavne našich čitateľov) čas, a že si bola ochotná sa nechať „vyspovedať“. Veľmi si to vážim. Do budúcna Ti prajem ďalšie skvelé nápady a zástupy oddaných knihomoľov J

Pojinko, chcem ti poďakovať za to, ako krásne a húževnato sa prehrýzaš detskou literatúrou. Vďaka tebe sa mnoho detí dozvie o knihách, pomáhaš im ochutnať príbehy, objavovať ich krásu. A to je veľká vec!

Červíček milý, ďakujem ti za tvoju prácu, milé slová a príjemný rozhovor J

Ďakujem, som dojatý.

Ahóóój!

Z neba padá čokoláda

Pojinko odporúča

Z neba padá čokoláda - Gianni Rodari

Jedného dňa sa nad istým talianskym mestom z ničoho nič objaví zvláštne teleso. UFO! Idú nás obsadiť Marťania! Medzi ľuďmi prepukne panika a je povolaná armáda. Obavy trochu poklesnú, keď z čuda začne "pršať" chutná, kvalitná čokoláda... žeby boli mimozemšťania cukrári? Kto rozlúskne túto záhadu?

Dobre, nejde možno o najlepšiu knižku brilantného autora (prvenstvo zrejme patrí slávnemu Cibuľkovi, o ňom zas nabudúce, sľubujem!), ale je natoľko dobrá, že si s prehľadom prebojuje cestičku do Pojinkovej knižničky. A mala by si nájsť cestu aj ku Vám. Nenadarmo je Rodari (držiteľ prestížnej Andersenovej ceny) jeden z najznámejších autorov talianskej, no i svetovej detskej literatúry. Na tomto diele je to vidno. Spomeňte si len na jeho výbornú knižku krátkych rozprávok/bájok Rozprávky po telefóne : 

http://pojinko.blogspot.sk/2017/03/rozpravky-po-telefone.html

Spomínate? Tak už viete ako bude asi zhruba vyzerať táto a do čoho pôjdete... Presne tak! Autorov svojský, miestami absurdný, ale chytľavý humor je veľkým lákadlom. Aj tu popustil uzdu svojej fantázii, čo deti určite ocenia. Na pozadí bežného života rozohráva bláznivý príbeh. V tomto prípade, oproti krátkym či doslova kratučkým rozprávkam z vyššie uvedenej knihy, ale ide o dlhší, súvislý text rozdelený na kapitoly. Stretneme sa v ňom s dvoma hrdinami, súrodencami a jedným streleným profesorom. Okrem iného a okrem iných :) A hoci Vám pointu nemôže Pojinko vyzradiť, povie toľko, že knižka má krásne mierové posolstvo. Ach, keby tak všetky bomby boli z čokolády... Tak by sme ich jednoducho zjedli! :D

info:

ilustrácie: Miroslav Cipár (slávne meno, ale Pojinkovi sa jeho ilustrácie nepáčia - nepodarené kresby by Vás však nemali odradiť od podarenej knižky a okrem toho; Vám možno sadnú, to je len Pojinkov osobný názor)

vydal: Q 111, 2015

počet strán: 96

klasický formát, pevná väzba

vek: okolo 10 rokov (príliš malí čitatelia by si zas neužili Rodariho humor)

pre chlapcov aj dievčatá