Rozhovor s Petrom Karpinským

Pojinko Vám prináša rozhovor s výborným slovenským autorom

I stalo sa, že Pojinko mal to šťastie a akosi sa mu podarilo zoznámiť so spisovateľom Petrom Karpinským. A ten bol taký milý (je to veľmi milý človek a prevýborný autor), že mu poskytol intervjúúú. Nuž, čujte moji milí aké otázky som si pre neho pripravil a akými odpoveďami nás zahrnul:

Ahoj, Peťo! Nebudem sa plaziť okolo horúceho jablka a rovno sa ťa spýtam či momentálne niečo píšeš a čo píšeš, ak to nie je tajné. Inými slovami, na čo sa môžu tešiť tvoji čitatelia?

Ahoj, Pojinko, na nový rok som si dal záväzok, že sa pustím do knihy o Adele, ktorá bola hlavnou hrdinkou poviedky Adela, neopováž sa! Už mám vymyslené i niektoré príbehy, urobené poznámky v zošitku, ale akosi som lenivý sadnúť si za počítač a písať. Nepoznáš, nejaký spôsob, ako prekonať lenivosť? Rovnako som sľúbil, že sa pozriem i na Ťukťuka, aby vydavateľstvo mohlo vydať reedíciu knihy, a... stále som sa nepozrel.

Och, lenivosť poznám, ale spôsob na jej prekonanie už bohužiaľ nepoznám. Azda len: tak sa zahltiť prácou, že na lenivosť neostane čas.

Ale je tu ďalšia dôležitá otázka: kedy si začal písať a čo Ťa k tomu priviedlo?

Písal som už na základnej škole. Samozrejme, ako väčšina začínajúcich spisovateľov, som chcel hneď napísať strašne hrubý román, ale skončil som pri štrnástej strane. Hrubé romány sa píšu ťažko!!!

Písať som začal preto, lebo rád čítam. Páčili sa mi rôzne knihy a vždy som závidel spisovateľom, ktorí dokázali napísať pútavý, napínavý, strašidelný, veselý príbeh. Nuž som to teda skúsil aj ja.

To je supiš! A teraz otázka navýsosť osobná – ktorú svoju knižku si najviac ceníš či pokladáš za najvydarenejšiu?

To je ťažká otázka. Všetky svoje knihy mám rád. Niektoré si cením preto, lebo sa páčia čitateľom, iné preto, lebo som za ne dostal cenu a ďalšie zas preto, že sú nádherne ilustrované. Takže neviem povedať, ktorú svoju knihu si cením najviac (a keby som to aj vedel, tak to nemôžem prezradiť, lebo ostatné knihy by sa urazili).

Dnes ťa poznáme ako autora detskej literatúry. Ale tvoja prvá kniha bola určená pre dospelých. Prezraď nám, čo bolo impulzom k tomu, aby si sa začal venovať tomu pravému orechovému, teda písaniu príbehov pre deti a mládež?

Ešte aj teraz občas píšem pre dospelých, ale naozaj som viac kníh napísal pre deti. Neviem, asi mi je ten svet fantázie a malých-veľkých starostí bližší. V detských knihách si môžem viac vymýšľať, nikto ma nezahriakne, že to predsa nie je pravda, že to nezodpovedá realite. Detská literatúra je oveľa slobodnejšia.

S tým úplne súhlasím. Pojinkovi čítaš myšlienky, akurát by som ich nevedel tak pekne povedať J Prezraď nám, na ktoré ocenenie si najviac hrdý? A nemusí to byť len oficiálna cena, čo tak pochvala od malého čitateľa/čitateľky? Povedz nám nejakú milú príhodu, určite máš niečo v zásobe.

Práve nedávno som dostal mail od zúfalej mamky, ktorá mi písala, či neviem, kde sa ešte dá kúpiť kniha Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali, lebo ju už musia vrátiť do knižnice a hoci jej syn už pozná všetky rozprávky naspamäť, i tak bez nej nechce ísť spať. No nie je to milá pochvala?

Veru je! A nie milá, ale priam najmilšia. Viem, že povolaním si profesor. Povedz, koľko času venuješ písaniu popri práci a iným svojím aktivitám? Ako to stíhaš a zvládaš?

Jednoznačne to nestíham a nezvládam. Keby ktosi vedel, ako sa dá deň natiahnuť alebo ako sa človek môže rozdeliť, aby stihol viac, nech mi dá vedieť. Musím učiť, písať vedecké štúdie, čítam, rád pozerám televízor, milujem divadlo a tak hrám, režírujem a píšem scenáre, nuž a snažím sa písať knihy. Skrátka, nestíhačka!

Tak keď sme už otvorili túto tému, porozprávaj nám niečo o svojich koníčkoch. Spomínal si divadlo a niektorí ľudia ťa spájajú dokonca s komiksom!

Áno, divadlo je moja obrovská vášeň, keby som sa ešte raz narodil možno by som išiel študovať na školu, kde sa učí divadelná réžia. A možno aj nie. A komiksy sú mojím druhým veľkým koníčkom – čítam ich, tvorím (píšem scenáre a kedysi som ich aj kreslil), ale hlavne o nich píšem. Dokonca som vydal o komiksoch aj knihy, ale nie je v nej ani jeden obrázok.

Teda! Naučil som sa nové odborné slovo, a tak chcem „zafrajeriť“ a použijem ho – aké to je paradoxné! Komiks bez obrázkov!

Peter, určite máš nejakú obľúbenú knižku (a možno hneď niekoľko), o ktorú by si sa chcel podeliť. Existuje nejaká kniha pre mladých, ktorá ťa ovplyvnila, a ktorú by si mohol návštevníkom mojej knižničky odporúčiť? Horím, planiem, blčím zvedavosťou...

Fúha. Kladieš mi veľmi ťažké otázky. Vybrať jednu knihy zo všetkých, ktoré som prečítal? To je takmer nezvládnuteľná úloha. Nuž, keď som bol malý a chodil som do knižnice, tak som si knihy vyberal tak, že som sa postavil k poličke a díval sa na ňu tak dlho, kým mi nejaká kniha nepadla do oka a tú som si požičal a prečítal. Väčšinou to boli super knihy.

Fíha, to je doslova magický spôsob. To musím niekedy vyskúšať.

A na záver: čo by si poradil deckám, ktoré si radi vymýšľajú vlastné príbehy a potom ich píšu, aby sa jedného dňa snáď stali aj oni úspešnými autormi? Už som zistil, že k tomu treba mať niečo na čo by sa dalo písať a niečo čím by sa dalo písať. Ja napríklad (ako každý červíček) nemám ruky... a tak musím doliehať na tlačidlá klávesnice vlastným telom! Je to niekedy riadna drina! Je ťažké stať sa a byť spisovateľom?

Samozrejme to ľahké nie je, asi tak, ako všetko, čo chce človek robiť poctivo a dobre. Veď aj pri domácej úlohe, ak z nej chceme dostať jednotku, sa musíme chvíľku potrápiť. Teda aj pri písaní musíte najprv dostať dobrý nápad, potom ho prepísať do poviedky, rozprávky alebo básničky a napokon to niekde uverejniť.

Nuž a tým, ktorí sa pokúšajú písať odporúčam, aby svoje dielka dali prečítať pani učiteľke alebo pánu učiteľovi, rodičom prípadne spolužiakom, aby videli, či ich text zaujme a potom ho môžu poslať na nejakú literárnu súťaž, kde sa naňho pozrú skutoční odborníci. A možno raz aj z takýchto detí budú spisovatelia.

Ďakujem za supišné intervjúúú, Peťo! Dúfam, že bude pre našich čitateľov inšpirujúce. A ešte než sa s tebou rozlúčim, prajem ti veľa tvorivej sily!

Čauky!

Čauky a pekné čítanie.