Odkaz na buku

Pojinko odporúča

Odkaz na buku - Ľudmila Gašparíková

Vydavateľstvo Q111 patrí k malým, na jazýčok sa mi súka slovko "nezávislým", vydavateľstvám, ktoré nepomútia veľa vody množstvom vydaných titulov, ale keď už uzrie svetla sveta knižka s ich pečaťou, stojí to za to. Nezameriavajú sa výlučne na klasiku, ako by sa mohlo zdať - na myseľ mi hneď príde dielo skvelej Jaroslavy Blažkovej (Pojinko písal zatiaľ len o dvoch jej knižkách: Ostrov kapitána Hašašara a Mačky vo vreci, ale určite chce vo svojej neformálnych minirecenziách rozobrať postupne všetky) - ale dávajú priestor aj súčasným kvalitným autorom, no a samozrejme, nás teraz zaujímajú najmä tí píšuci pre deti a mládež.

Pred pár rokmi totiž vydavateľstvo usporiadalo súťaž o najzaujímavejšiu a najprínosnejšiu knižku v tejto oblasti. Víťazné rukopisy boli potom uverejnené. Pojinko o dvoch prácach už pred nejakým časom písal. Každá bola určená inej vekovej kategórii, od detí predškolského veku až po pubertálnu mládež a každá jedna bola výborná a perfektne spĺňa očakávania tej ktorej cieľovej skupiny. No a keďže Pojinko je rovnako detsky zasnívaný, ako aj pubertálne pojašený, sadli mu všetky! Tu je ich stručné predstavenie:

Na 3. mieste skončila Elena Eleková s vtipným i hodnotným príbehom pre školákov: Môj brat nemá brata.

2. miesto obsadila jedna z najšikovnejších a samozrejme i najlepších súčasných slovenských autoriek pre deti a mládež, všestranná Marta Hlušíková s pôvabne magickou knižkou pre menšie deti Anabelka sa smeje dvojhlasne.

Na 1. mieste sa umiestnila..., no, nerád sa opakujem, veľmi nerád. Máte to v názve tohto článku!

Naša dnešná knižka je určená starším deťom/mládeži a mimoriadne ju ocenia začínajúci násťroční čitatelia (lebo ich bude baviť a prečítajú ju na jedno zlhtnutie, na jeden nádych, na jedno posedenie), a my, knihomaniaci a knihomoľovia, vieme veľmi dobre aké je ťažké zaujať knihou dnešného pubertiaka, takže za toto patrí veľká poklona pani autorke, ale ocenia ju tiež ich rodičia, ktorí svojim deťom, pevne verím, nebudú chcieť dať knihu, ktorá je "iba" pútavá, ale má aj akcentovanú ľudskú stránku, je obohacujúca, etická a poučná, bez toho, že by nasadzovala nejaký didaktický tón pedagóga so zdvihnutým prstom. Dej ani na sekundu nenudí. Obdivuhodné je aj to, ako sa autorka dokázala vcítiť do myslenia pubertiakov a ako verne napodobnila ich slang. Viacerí sa o to pokúšali, ale ich pokusy sú kŕčovité, a neuveríte im. V tejto knihe je to inak, skoro by ste verili, že ju napísalo trinásťročné dieťa, ale obdarené naozajstným literárnym talentom. Akurát Pojinka už neskôr trochu škrelo, že sa miestami literárnosť vytrácala na úkor autentickosti prežívania pubescenta, lebo autorka veru vie písať! Ale uvedomuje si aj to, že ako trinásťročného by ho asi tiež nebavilo čítať siahodlé lyrické opisy prírody...

Na začiatku sa zoznámime s hrdinami príbehu: partiou tvorenou dvoma dievčatami a dvoma chlapcami, ktorí sa vydávajú na opekačku. Počas výletu nájdu na buku vyryté meno a rímskymi číslicami napísaný dátum. Ešte netušia, že sa ich dotkla minulosť, na tomto mieste sa totiž odohrávali boje počas Slovenského národného povstania...

Knižka je to pomerne krátka a má koncepciu skôr poviedky, ktorá je viac rozpracovaná a viac rozšírená ako býva pri poviedke bežne zvykom, než románu pre deti. Je to vlastne rozsahom taká novelka, čo vás vďaka pekne plynúcemu deju, novým a zaujímavým odhaleniam, ktoré prichádzajú presne v ten správny okamih, aby dej posunuli dopredu a Vás poriadne držali v napätí, rozprávačskému talentu autorky, jej slohu, ktorý je naozaj na úrovni, dobrému zmyslu pre humor a mnohým iným kvalitám, priklincuje ku knižke, kým ju neprečítate. Mne ako dospelákovi trvalo len chvíľu, kým som knižku dokončil a ešte sa mi aj málilo... tým ale nechcem povedať, že by bola prikrátka, pre čitateľskú skupinu, ktorej je určená je tak akurát. Doslova odmeraná na chlp, a to teraz nehovorím len o dĺžke, ale ešte viac a najmä o jej vyznení, o spôsobe, akým je napísaná, hlavne ale o tom, čo svojmu čitateľovi dokáže sprostredkovať. Je to záujem o históriu, úcta k našej minulosti, úcta k starším, k bojovníkom, ktorí bojovali a často i položili životy za oslobodenie od fašizmu, a teda i o úcte k sebe navzájom. To všetko je v tom správnom pomere posypané dobrodružstvom, detektívnym pátraním i štipkou romantiky, dokonca i miernym náznakom nadprirodzena. Pretože sú tu protagonistami ako chlapci, tak i dievčatá, obe skupiny si prídu na svoje.
V dobách, kedy vládnu knižnému vkusu rozťahané epické fantasy ságy, kde hrdina zachraňuje celý svet, prípadne rovno svety, padne takéto milé, komorné a realistické dobrodružstvo zo života detí čitateľovi veľmi fajn.


info:
ilustrácie: Andrej Mazúr (farebné ilustrácie sa striedajú s čiernobielymi, a hoci nie sú zlé, pôsobia na mňa skôr tak "časopisecky", než plnohodnotne knižne, text je však určený pre čitateľa v takom veku, že na ilustráciách mu už nezáleží)
vydal: Q 111, 2017
počet strán: 72
trošku atypický, skoro štvorcový formát, pevná väzba
vek: 11 - 15 rokov
pre dievčatá i pre chlapcov