Pojinkove poetické poklady
Kresbička drobná navždy visí v ráme - Teodor Križka
Pojinko sa tak rochnil a vŕtal v poézii a odrazu zistil, že jeden skvelý básnik píše aj pre deti, čo bolo dovtedy Pojinkovi úplne neznámou skutočnosťou. A tak si povedal, že na to fľochne očkom, a pre istotu aj oboma očami.
A vykľula sa z toho nádherná, alebo lepšie by padlo povedať, že ´prenádherná´ duchovne ladená zbierka básní. No aj keď je síce proklamované a deklarované :), že ide o poéziu pre deti, nečakajte veru žiadne "básničky".
Nijakých detských veršovačiek sa nedočkáte. A Pojinko si ani nemyslí, že by boli tieto básne vhodné pre deti. Prečo? Sú príliš vážne, príliš múdre, príliš... dobré! Ale počkať, z toho vyplýva, že pre deti nie je určená tá dobrá, tá skutočná poézia? Určite nie! A tak som to ani nemyslel. Veď nie je nikde povedané a už vôbec napísané, že by si deti nemohli prečítať čosi hĺbavejšie a vznešenejšie než to, čo sa im väčšinou ponúka. A často majú k dispozícii iba také hlúpe veršovačky, obyčajné taľafatky, v lepšom prípade aspoň zábavné.
Nie, toto je celkom iný prípad. Veď aj v predslove knihy je napísané, že krása nie je iba hra. Básnik sa v tomto výbornom diele naozaj usiluje mladému čitateľovi odovzdať večné hodnoty a nabáda ho k tomu, aby sa nad textom zamyslel. A to, čo si z básní zoberie, skúsil potom pretaviť i do vlastného života.
Nie, toto je celkom iný prípad. Veď aj v predslove knihy je napísané, že krása nie je iba hra. Básnik sa v tomto výbornom diele naozaj usiluje mladému čitateľovi odovzdať večné hodnoty a nabáda ho k tomu, aby sa nad textom zamyslel. A to, čo si z básní zoberie, skúsil potom pretaviť i do vlastného života.
Nie je to ani nič veselé ako Janovicove či Hevierove texty, ktoré hýria úžasnými nápadmi a slovnými hračkami. Nie, nie, Pojinko proti týmto dvom velikánom nebrojí, naopak, má ich poéziu veľmi rád, lebo patrí k tomu najlepšiemu, a napokon obaja sú mimoriadne vtipní, tak správne pojašení, ale nikdy hlúpo a lacno "strelení" a samoúčelní. Len je to niečo celkom iné, jedná sa o úplne iný druh básní. Pamätáte si ešte na geniálneho Seiferta? TU
Tak čakajte skôr niečo také... Kto je teda tou najvhodnejšou cieľovou skupinou? Staršie deti a mládež. A, nebojím sa to povedať, najmä ich rodičia :) Ak sa chcú vrátiť do detstva, ak sa chcú pozrieť na svet zas očami dieťaťa - anjela, tak práve oni budú možno najvďačnejšími čitateľmi tejto knihy.
ukážka:
DETI
Počarbú hárok papiera,
netušiac, čo je umenie.
A je to prosto nádhera.
Anjel ich volá po mene.
Aj ony svojho anjela
volajú menom zakrátko.
A večer je. A nedeľa.
Do farieb skočí šteniatko.
Šteniatko čerstvo natreté
uteká za dom pod tuje.
A už je problém na svete,
kto z nich tu krajšie maľuje.
BÁSNIK
Keď povie slnko,
povie tôňa.
Na lúku vyvedie pásť koňa.
Do okna v spálni
vloží muškát.
Nechá v ňom starkú čosi šuškať
do ucha svojmu kocúrovi.
Aj keď ich básnik nevysloví,
zaiste sú tam
a sú krásni.
Veď ako krása patria k básni.
info:
ilustrácie: Zuzana Vaňousová (veľmi pekné ilustrácie s ľudovými motívmi, väčšina z nich je maľbou na sklo!)
vydal: Factum bonum, 2010
počet strán: 84
atypický obdĺžnikový formát
vekové odporúčanie: 13+
ideálne pre dospelých so srdcom dieťaťa :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára