Chlapec a more

Pojinko odporúča:

Chlapec a more - Armstrong Sperry

"Stalo sa to dávno predtým, ako sa v Južných moriach zjavili prví obchodníci a misionári, keď bolo ešte Polynézanov veľa a v srdciach im horel plameň odvahy. No obyvatelia Hikueru si na ten príbeh dodnes spomínajú v piesňach a rozprávajú si ho pri večerných ohňoch."

Týmito slovami sa začína krásny príbeh s príchuťou hrdinského eposu.

Pojinkovi sa dostala na bruško u nás nepríliš známa knižka, ktorá je ale vo svete, a najmä v anglicky hovoriacich krajinách priam legendárna. Vytvoril ju šikovný knižný ilustrátor, ktorý sa stal vzápätí i úspešným spisovateľom pre mládež. Odchovaný klasickými dobrodružnými príbehmi, pokúsil sa o napísanie podobne pútavých, no tiež hodnotných dobrodružných diel pre chlapcov. Zakaždým uspel. Okrem rozprávačského talentu vedel veľmi zaujímavo a vierohodne vykresliť rôzne dobrodružstvá a veľmi dobre rozumel psychológii mládeže, pre ktorú tvoril. Rozumel skrátka ich duši, tak je to. Kvôli tomuto jednému románu je ale najviac pripomínaný a kniha je stále, skoro nepretržite v tlači už od doby svojho vydania. Povážme, že to je pekný rad rokov! V roku 1941 získala Newberyho medailu, najvyššie ocenenie v americkej literatúre pre knižné diela určené deťom a mládeži.

Teraz ale už k napínavému deju: čo nevyzradil názov, prezradil podnázov... a z toho vyplýva aj prekladateľský chaos. V originále sa kniha volá Call It Courage (voľne by sa to dalo preložiť ako To je odvaha) v Británii zas vyšla pod názvom The Boy Who Was Afraid (čiže Chlapec, ktorý sa bál). A aby to nebolo príliš jednoduché, v Čechách zas pod jednoznačným a jednoduchým titulom Odvaha, na Slovensku ako Chlapec a more, čo je jasná a veľmi milá odvolávka na Hemingwayove dielo Starec a more, ktorého publikovanie sa však datuje do neskoršieho obdobia než je vydanie tejto knižky. Dobre, po malom výlete v čase si už konečne povedzme niečo o knihe, ktorá Pojinka priklincovala ku gauču až do doby, kedy ju nedočítal (netrvalo to dlho, knižka je to krátka, ale natoľko hutná - stále sa niečo deje a autorovi stačí na zachytenie dramatického deja len pár silných viet a Vám sa nijako máliť nebude, nikto sa nebude cítiť ochudobnený, že ma úplne vyšťavila a vyžmýkala, skoro ako nášho hrdinu, keď mu došla voda a plavil sa pod rozpáleným tropickým slnkom). Hlavným hrdinom je polynézsky chlapec, ktorý je ako Vy, ako každý iný chlapec, ako každý iný chlapec zo súostrovia, až na to, že... je veľmi bojazlivý a ustráchaný. Takže nie, nie je ako jeho rovesníci, a tí sa mu vysmievajú a stránia sa ho. Dnes nie je nič výnimočné a nič zvláštne, keď sa chlapec či muž bojí, ale v dávnejších dobách alebo v drsnejších podmienkach, než je civilizované mestské prostredie, bol takýto človek vo veľkej nevýhode a v každodennom drsnom boji s prírodou, zvieracím či ľudským nepriateľom sa jeho šance na prežitie podstatne znižovali. Mafatuovi (tak sa volal náš chlapec) nepridáva k sebavedomiu ani to, že je synom náčelníka, a teda svojím nedôstojným správaním otca zahanbuje. Možno horšie je ešte to, že nejde o obyčajný strach, ako skôr o fóbiu. Mafatu sa nesmierne bojí mora, čo znamená, že v prostredí, kde je more zdrojom obživy a každodenným spoločníkom, kde Vás zobúdza škrek čajok a ako uspávanka Vám slúži šum príboja, mu tento strach neumožňuje byť plnohodnotným členom kmeňa. Jedného dňa ale v sebe Mafatu zburcuje všetky sily a vydáva sa sám, len so svojím verným kamarátom psíkom, na plavbu po šírom mori. Aby dokázal svojim ľuďom, a predovšetkým sebe samému, že vie prekonať strach. Na ceste za odvahou napokon zistí, že mu žiadna nechýba a viackrát prekoná aj toho najodvážnejšieho rybára a bojovníka... Mafatu nám ukazuje, že svojmu strachu sa treba postaviť a poraziť ho, nie pred ním donekonečna utekať, či ukrývať sa pred ním. Mafatu prežije búrku na mori, stroskotanie, stretne sa v súboji so žralokom, dokonca sa ocitne zoči-voči desivým ľudožrútom. Autorov skvelý jazyk, cit pre vykreslenie nebezpečenstiev, detailné zobrazenie exotického tichomorského prostredia, toto všetko pred Vaším vnútorným zrakom vykúzli krásny dobrodružný príbeh a vezme Vás s Mafatuom, jeho verným psíkom a polovične skroteným albatrosom na nezabudnuteľnú cestu.

Celý čas som si predstavoval príbeh ako krásny panoramatický dlhometrážny film, a potom som sa dozvedel, že i bol pre televíziu dávnejšie sfilmovaný...

Už si len zhotoviť nejakú plťku vydať sa po Váhu :) musím si ale pribaliť záchranné koleso, červíky totiž nevedia plávať...

info:

ilustrácie: Armstrong Sperry (sám autor bol šikovným ilustrátorom, čakajú na Vás krásne jednofarebné kresby, viď. obálka )

vydal: Tranoscius, 1994

počet strán: 84

trochu väčší formát, mäkká väzba  

vek: 11 - 15

pre chlapcov

na konci na Vás čakajú  vysvetlivky, to aby ste sa vedeli lepšie zorientovať v ostrovnom svete Polynézie a páči sa mi i nápad dať písmu morsky modrú farbu, vôbec to neruší pri čítaní, naopak, ozvláštňuje to text a dotvára atmosféru