Dávidkov denník

Pojinko upozorňuje na knižku:

Dávidkov denník - Dávid Rubinovicz

Síce Pojinko túto knižku priamo neodporúča každému dieťaťu, lebo nie je to nič pre slabé nátury (pritom v knižke nie je nič drastické, ale je to tak veľmi, veľmi smutné svedectvo o hroznej dobe, že z toho až srdce zabolí), no myslí si, že deti od určitého veku už môžu, ba mali by poznať aj takýto druh literatúry. 

Pojinko sa tomu venoval dokonca už dvakrát: TU a TU. Ale dodatočne sa mu dostala do rúk ešte táto kniha.

Iste vás zaujme už len tým, že nie je ani byľka, ani máčny máčik fikcie. Toto je skrátka a dobre denník židovského chlapca, ktorý si viedol počas Druhej svetovej vojny. Dávidko bol rovnakým dieťaťom ako ste Vy, mal ale tú smolu, že zlí ľudia, ktorí mali vtedy moc si jednoducho povedali, že Židia sú menejcennou rasou a koho takto označili, ten bol často usmrtený. Ani Dávidko sa nedožil konca vojny. Našli sa po ňom len jeho denníky, päť útlych zošitov, ktoré takto vychádzajú knižne. Nie je to možno také známe, ani tak obsiahle dielo, ako slávny Denník Anny Frankovej, ale je podobné v tom, že verne zachytáva otrasné časy štyridsiatych rokov a hrôzy vtedajšieho režimu očami dieťaťa - mladého človeka v puberte. Pritom Dávidko píše skôr ako nezúčastnený pozorovateľ, neodsudzuje, zväčša ani nehodnotí, len opisuje to, čo videl a prežíval. Z jeho obyčajného a pritom vrúcneho priania, aby mohol chodiť do školy (židovské deti a židia všeobecne vtedy nemohli nič, dokonca ani len navštevovať školy), tak ako jeho rovesníci, je (ne)jednému až do plaču...

Viacerých mladých čitateľov zaujíma história a toto je výborný prostriedok ako sa o týchto temných časoch môžete dozvedieť. Je to doba verne zachytená perom Vášho vrstovníka. Takto to bolo. A viete si predstaviť seba na jeho mieste? Ja to radšej ani nechcem skúšať... Dúfam, že sa už nikdy nič ani len vzdialene a ani len v omnoho slabšom prevedení nezopakuje. Existuje jeden recept na to, ako tomu zabrániť. Napríklad aj to, že od istého veku je potrebné mladého človeka citlivo oboznámiť aj s touto hroznou kapitolou dejín. Z toho dôvodu si myslím, že čítanie takýchto kníh by malo byť v istom ročníku povinné. Najlepšie v tom čase, keď sa z detí stávajú mladí dospelí. Utrpenie, ak je správne uchopené, môže človeka šľachtiť, a my, čitatelia, so záujmom precítime len nekonečne vzdialenú bolesť a strach, čo musel prežívať Dávidko. Toľko podstúpiť môžeme. Mali by sme!

Knižka je zacielená predovšetkým na mladého človeka, ale je to čítanie vekovo smerom nahor neobmedzené.

Vydavateľka a spisovateľka Kveta Dašková text denníka doplnila komentármi a vysvetlivkami, aby tak každému osvetlila to, čo bola vtedy pre Dávidka bežná realita, ale dnešný moderný čitateľ, pokiaľ neoplýva znalosťami z histórie, by nepochopil.

Tak, milí čitatelia... čítajte, nech sa história nemusí opakovať!

info:

ilustrácie: Katarína Slaninková (expresívne, až expresionistické ilustrácie (viď. obálka), ktoré nemožno nazvať peknými - ale ani také nemajú byť! - ale výborne dokresľujú bezútešnú atmosféru)

vydal: Q 111, 2016

počet strán: 96

klasický formát, pevná väzba

vek: 12+

pre chlapcov aj dievčatá