Kufor na kolieskach

Pojinko odporúča:

Kufor na kolieskach - Jana Šimulčíková

Jana Šimulčíková, Jana Šimulčíková... áno, je to známe meno v slovenskej literatúre, ale kde sa s ňou Pojinko už stretol, v akej knižke? Tak si hútal a rozumoval, keď jastril spoza svojich dioptrií na zábavnú obálku knihy Kufor na kolieskach. A potom si spomenul - No jasné, veď už som mal tú česť s týmto preveľmi zaujímavým počinom: Cestovanie časom.

Záujem o nový úlovok teda u mňa iba vzrástol.

A hoci sa hovorí, že knihu neslobodno súdiť podľa obalu, Pojinko sa prizná, že tak často robí, lebo hoci výnimky potvrdzujú pravidlo (ach, to sa nám s tými prísloviami roztrhlo vrece :D), veru pričasto to funguje. No a ako je to v tomto prípade? Iste, v knižke sú aj zábavné momenty, ale nie je to vonkoncom nič smiešne, humoristické, nič strelené, trafené, uletené ani pojašené, ako by sme mohli usudzovať na základe ilustrácie. Ale v zmysle kvality... potom áno, je to dobrá, kvalitná kniha či naozaj knižka, keďže nie je nijako dlhá ani široká. Ale bystrozraká je, to hej!

A o čo tam ide, čo v nej je, pýtate sa?

Stručne: je to zbierka poviedok zo života detí. 

Obšírnejšie: kniha obsahuje dve dlhšie a niekoľko kratších poviedok, ktoré sú navzájom dejovo nezávislé (len niektoré veľmi voľne prepájajú postavy vyskytujúce sa v nich), no sú si podobné zameraním a spája ich spoločná téma, a hoci je rukopis skúsenej autorky ľahko identifikovateľný a výrazný, napriek tomu v jednotlivých príbehoch mení spisovateľka literárny štýl. Prispôsobuje ich totiž rozprávačovi, ktorý môže či nemusí byť zároveň aj hlavnou postavou, čím ich veľmi ozvláštňuje. A je prakticky jedno, či je to rozprávanie v prvej alebo v tretej osobe, teda či je to rozprávačská poloha JA alebo ON, dokonca nezáleží ani na tom, či je hlavným hrdinom chlapec alebo dievča, či je hlavná postava dieťaťom alebo tínedžerom, vždy je to rozprávanie autentické, uveriteľné a pútavé. Autorka má báječnú, priam úžasne úžasniacku schopnosť vcítiť sa do svojich postáv.

Ha! Vedela by sa takto vcítiť aj do červíka, alebo si svoju schopnosť vyhradzuje iba pre ľudí!? Každopádne, červík Pojinko zistil, aké to je byť dieťaťom či dospievajúcim so všetkým strasťami, útrapami ale i radosťami, ktoré ten vek sprevádzajú. Avšak povedzme si to rovno, zápletky zdôrazňujú najmä problémy, nič gýčovo ľúbivé a nasilu optimistické nás nečaká. Tu sa hodí ďalšie príslovie: Život nie je prechádzka ružovou záhradou.

Tu sa pani spisovateľka ukázala byť aj skvelou psychologičkou, pretože chápe potreby a prežívanie malých, menších i tých trochu väčších. A nie je podstatné či to sú to len také malé detské trápenia, alebo skutočné a poriadne starosti, ktoré bohužiaľ nejedno dieťa kvária. Napokon, kto by podceňoval aj tie zdanlivo "malé" detské trápenia?! 

A veru nie je pre dospelákov dobrou vizitkou, že dnes sú deti čoraz častejšie vystavené rôznym spoločenským a medziľudským nešvarom, napríklad také rozvody... A to nie je len tak... To nie je len jediná udalosť, veď takému rozvodu niečo predchádza a niečo zas po ňom musí nasledovať. Ako to také dieťa asi vníma? Našťastie autorka dáva priestor i dobrým koncom! Dobré konce, napokon, môžu byť aj v reálnych životoch, veď práve veľkým kladom knihy je jej realistickosť, bez toho, že by to knihu robilo menej pútavou, či naopak príliš drsnou, to vôbec nie. 

Záleží len na nás. Ak sa mám zase uchýliť k prísloviu: Ako si kto ustelie, tak bude spať. A najlepšie ako kompletná rodina, kde vládne súzvuk a porozumenie. 

Poznámka na okraj, či vlastne uprostred: Pojinko by si mal asi nájsť nejakú červíčicu, pravda? :)

Autorka kladie veľký dôraz na ľudskosť a vyzdvihuje ideálne, pardon, normálne, pretože by to malo byť normálne; vzťahy. Či už tie medzi deťmi a ich rodičmi alebo trebárs medzi babkou a vnukom alebo i detskú lásku...

Túto knižku by si mali prečítať nielen detskí čitatelia, ale Pojinko by ju navrhol ako povinné čítanie i pre dospelých! Možno by sa tak predišlo mnohým nepríjemnostiam a viacerí by sa nad sebou zamysleli...

Škoda len častých preklepov v texte, ale ani tie vonkoncom neuberú nič na zážitku z čítania hodnotnej a trúfnem si povedať; vysokej literatúry.

info:

ilustrácie: Anna Gajová (škoda, že vnútri sú ilustrácie čiernobiele, lebo hoci mám čiernobiele ilustrácie rád, tu tieto až tak nevyniknú, zato tie farebné na obálke a na predsádke knihy sú super)

vydal: Regent, 2017

počet strán: 128

klasický formát, pevná väzba

ideálny čitateľský vek: okolo 11 rokov

pre dievčatá aj chlapcov, no aj pre ženy a mužov!