Pojinkova strašidelná noc 3

Pojinkova téma

Hrozivo hrozivá noc

Tak sme sa už tretíkrát, moji premilí (ach, ako ten čas letí), zišli pri po zotmení a pri sviečkach, aby sme si niečo povedali o strašidelných knižkách! 

A nielen strašidelných, ale zároveň aj milých či vtipných ;)

Neokúňajme sa a poďme sa počas veterných jesenných nocí začítať do duchárskych príbehov! Ste zabalení v teplej deke, do okien bije dážď a v krbe plápolá oheň...

Povesti a iné zvesti o hradoch a zámkoch / Vzbura strašidiel - Renáta Matúšková, Jiří Holub

Toto je veru špeciálna knižka, moji milení. Z jednej strany je totiž jedna, no otočíte ju naopak a môžete sa začítať do ďalšej, inej :) A pekne v strede sa stretávajú. Takže dve v jednom! Prvá je akýmsi sprievodcom po slovenských hradoch so zameraním na povesti, ktoré sa k jednotlivým lokalitám viažu. Pri každom na Vás čakajú pekné fotky, nákresy, stručná história a potom nasleduje samotná povesť. Kniha môže poslúžiť ako knižný radca a poradca na cesty, ak radi navštevujete naše hrady a zámky. Ale prídete si na svoje aj v prípade, že ste čitatelia - zápecníci. Niektoré povesti sú pútavejšie než dobrodružný román!

Druhá knižka je veselým rozprávaním o osudoch jednej partie hradných strašidiel z pera populárneho českého spisovateľa pre deti Jiřího Holuba. Samozrejme v slovenskom preklade Marty Hlušíkovej.

A čo majú tieto dve knihy spoločné, že sa ocitli v jednom zväzku? No predsa tie strašidlá! 

Každý správny zámok musí mať svoju bielu pani a bezhlavého rytiera :)

info:

ilustrácie: Juraj Martiška (veľmi pekné ilustrácie)

vydal: Perfekt, 2015

počet strán: 232 

atypický štvorcový formát, pevná väzba

veková hranica: 9+

pre chlapcov aj dievčatá

Slovenské strašidlá od "A" po " Ž" - Ivan Szabó

Slovensko je veru bohaté na všemožné, všakovaké a všelijaké strašidlá, mátohy, prízraky a duchov. Je tu abecedný zoznam rôznych miest, ku ktorým sa pripája nejaká hrôzostrašná historka... uff, ešteže Pojinko nikde neobjavil žiadneho mátožného červíka!

Na konci knižky nájdete aj prehľad najznámejších nadprirodzených bytostí z našich povestí a rozprávok a tiež kratučké vyjadrenia osobností slovenskej literatúry na adresu tajomna a záhad.

A nebojte sa, viaceré historky majú aj humorný charakter :)

info:

ilustrácie: Milan Stano (zaujímavé čiernobiele ilustrácie pripomínajúce karikatúry)

vydal: Vydavateľstvo Štúdio humoru a satiry, 2003

počet strán: 152

klasický formát, pevná väzba

veková hranica: 10+

pre dievčatá aj chlapcov

Záhadné hodiny - John Bellairs

Tak toto je už čistokrvný hrôzostrašný príbeh pre staršie deti / mládež. Aj v tomto prípade však autor siahol sem-tam po humore. Atmosféra je však pre neho prvoradá a sú tam pasáže, pri ktorých Pojinkovi prebiehal mráz po brušku! Ale presne to mám rád, takže som bol spokojný.

Knižka nie je zďaleka dokonalá, ale v USA je dodnes obľúbená, pretože patrí medzi prvé strašidelné knihy určené rýdzo pre mladých, a tak je dosť prelomová. Hoci u nás je autor prakticky neznámy, skúste mu dať šancu a možno si aj Vy obľúbite desaťročného, tučnučkého a nemotorného chlapca Lewisa, ktorému nejde šport, túži po kamarátovi a býva u strýka, ktorý je čarodejník. Naozajstný čarodejník, nie iba iluzionista, teda žiaden púťový kúzelník. Lewis, spolu s dobrými čarodejmi budú musieť čeliť zlému bosoráckemu páru, ktorý sa vráti zo záhrobia a hlavne bude musieť zastaviť prízračné hodiny, ktoré odbíjajú koniec sveta!

Nenechajte sa pomýliť bombastickou vetou na obálke: Napínavejšie než Harry Potter. Je to iba hlúpa reklama. Príhody Lewisa Barnavelta boli napísané dávno pred Harrym Potterom, no vôbec sa mu nevyrovnajú (aj tak je to ale zaujímavá knižka, ktorá stojí za prečítanie), ale hlavne nemajú okrem čarovania absolútne nič spoločné. Záhadné hodiny sú zvláštnym, krátkym, priamočiarym a trochu čudným strašidelným príbehom, ktorý si Vás môže získať svojou atmosférou. Nič viac, nič menej.

Pojinkovi je trochu ľúto, že iné knihy od autora neboli nikdy preložené... lebo má to čosi do seba.

info:

ilustrácie: Lucie Pítrová (čiernobiele kresby)

vydal: Cesty, 2002

počet strán: 136

klasický formát, mäkká väzba

veková hranica: 10+

pre chlapcov i dievčatá

Ale teraz už sfúknuť sviečku, lampáš, fakľu a šup do postele! :) 

Mary Poppinsová

Pojinko predstavuje:

Mary Poppinsová - P. L. Traversová

Ako už viete, Pojinko prispieva na blog Krajskej knižnice v Žiline. Má tam seriál článkov o tých NAJ dielach svetovej detskej literatúry. O niektorých písal v minulosti už aj na svojej knižničke, o iných (ako napr. o tejto) ešte nie. Tak nech sa páči, zoznámte sa s lietajúcou vychovávateľkou :)

http://kniznicazilina.blogspot.sk/2017/10/lietajuca-vychovavatelka.html

A tu je malý prehľad diel, ktorým sa Pojinko už venoval:

Bambi a iné knižky od Felixa Saltena

Peter Pan od J. M. Barrieho

Čarodejník z krajiny Oz F. L. Bauma

Mary Poppinsová z pera P. L. Traversovej je najnovšou časťou. Tak sa začítajte :)

Děvčátko Momo a ukradený čas

Pojinko odporúča

Děvčátko Momo a ukradený čas - Michael Ende

Úžasná kniha od vynikajúceho spisovateľa! Áno, od toho, ktorý napísal Pojinkovu najobľúbenejšiu knihu vôbec - Nekonečný príbeh. 

http://pojinko.blogspot.sk/2016/01/nekonecny-pribeh.html

Aj v tomto prípade pôjde o poetickú, prekrásnu, múdru, filozofickú, no i strhujúcu knihu. Nie, nezosadila Pojinkovu najobľúbenejšiu knižku z tróna, ale nebezpečne sa k tomu priblížila :)

Nebudem už spievať chvály, napokon, môj chválospev dospievate Vy sami, až si knižku prečítate. Poviem Vám iba toľko, že Vás čaká veľmi silný zážitok a pravdepodobne sa Vám niektoré pasáže navždy vryjú do pamäti. Možno si aj uvedomíte niekoľko nepríjemných skutočností o dnešnom svete...

A o čo vlastne v príbehu ide?

Čitateľ bude mať možnosť zoznámiť sa s malou tuláčkou Momou, ktorá býva pri starobylom amfiteátri. Moma je dobrá poslucháčka, skrátka bútľavá vŕba a má nesmierne dobrotivé srdce. Ľudia z celého okolia si na nej najviac vážia to, že pri nej sa vie každý uvoľniť, cíti sa príjemne a môže byť sám sebou. A tak ju aj často a radi navštevujú. Zoznámime sa aj s jej dvoma najlepšími priateľmi Girom sprievodcom, ktorý je výnimočný rozprávač a Beppom zametačom, ktorý má zas cennú zásobu životných rád a postrehov. Všetci ju majú radi a všetko je takmer idylické, lenže v meste sa zjavia tajomní páni, ktorí... kradú ľuďom čas!

Dokáže ich malá Moma zastaviť?

Iste ste si všimli, že v Pojinkovej knižničke sa ocitla knižka v českom jazyku. Vyšla síce aj v slovenčine ako Hodinový kvet, ale  bolo to už dávno-pradávno. Bola by nesmierna škoda, keby Vás tieto dve skutočnosti odradili od prečítania knihy.

Pojinko si kedysi dal dve pravidlá:

1. Písať iba o takých knižkách, ktoré sú ešte dostupné a môžete si ich kúpiť

2. Písať iba o takých knižkách, ktoré sú v slovenčine. To preto, lebo vidí, že väčšina detí nerado číta v češtine.

ALE!:

a) má Pojinko obísť staršie tituly? A aj tie, ktoré sú tak dobré, že stoja za to, aby ste po nich zapátrali v knižnici či antikvariáte?

b) sú knihy, ktoré nevyšli v slovenčine a možno ani nevyjdú a sú vskutku úžasné. Prečo sa trochu nepotrápiť s češtinou? Knižka sa Vám za vynaloženú námaho bohato odmení.

A tak bude robiť Pojinko výnimky z pravidla. Sem-tam. Občas. To preto, aby výnimky ostali výnimkami :)

info:

ilustrácie: František Skála

vydal: Albatros, 2013

počet strán: 224

klasický formát, pevná väzba

vek: 10+

pre dievčatá i chlapcov

Môj prvý atlas Európy

Pojinko upozorňuje na knižku:

Môj prvý atlas Európy - Vít Štěpánek

Väčšinou Pojinko píše o beletrii. O čooom? No predsa o krásnej literatúre. Počkať, to je jasné, že o krásnej, nebude predsa písať o škaredej... ale tá "beletria" to Vám je, prosím pekne, práve označenie krásnej literatúry. Počkať, počkať, stále to nie je jasné? Ide predsa o príbehy! A tie máme najradšej. Taký dobrý príbeh, si predsa právoplatne zaslúži označenie "krásny". I keď... nie všetko dobré musí byť zároveň aj krásne, že? Nuž, ja som to nevymyslel, nedívajte sa tak na mňa! Chcel som tým ale povedať, že hoci sa vyžívam v príbehoch, rád si vezmem do rúk, pardon, na bruško, aj nejakú tú zaujímavú náučnú knižku. Takú, čo ma naučí aj poučí. No a dnes to bude... atlas! Teda kniha, ktorá obsahuje mapy! 

Pojinko mimoriadne rád snorí a sliedi po odľahlých končinách našej planéty, hoci len prstom, pardon, bruškom, po mape. Táto kniha Vám nepovie síce o ďalekých krajoch, je o našom kontinente, ale zato o Európe sa dozviete veľmi veľa.

Kniha neobsahuje len veľmi pekne a precízne spracované mapy jednotlivých štátov, ale o tej ktorej krajine Vám podá aj mnoho užitočných informácií, no i nejednu zvláštnôstku, tak nielenže sa mnohé dozviete, ale čo je najdôležitejšie, nebudete sa pri tom nudiť. Oproti bežnému, klasickému atlasu je tu teda aj viac čítania.

Pri putovaní naprieč každým kútom Európy Vás budú sprevádzať deti Tomáš a Katka. 

Upozorňujem ešte na to, že kniha je kreslená, nie sú tam fotky a čuduj sa svete, vlastne čuduj sa Európe, páči sa mi to viac, ako keby tam boli fotky od fotografov z presláveného Našnl Džeografik... či ako sa ten časák vlastne správne píše...

Knižku určite využijete aj v škole na hodinách zemepisu.

ukážka:

info:

vydal: Slovart, 2016

počet strán: 80

atypický obdĺžnikový formát, pevná väzba

ideálna je pre školákov, taký 4. až 8. ročník

pre každého, kto rád "čumí" na mapy a zaujíma ho, čo leží za hranicami jeho mesta :D

Kde je tá pravá lopta?

Pojinko odporúča

Kde je tá pravá lopta? 

napísala a nakreslila: Katarína Macurová

Pamätáte si ešte na krásne a úžasne vtipnú obrázkovú knižku Prečo nekvitneš? 

http://pojinko.blogspot.sk/2016/10/preco-nekvitnes.html

Tak do slovenčiny v nedávnej dobe preložili hneď niekoľko kníh tejto nápaditej a talentovanej spisovateľky/ilustrátorky. Poďme sa pozrieť na jednu z nich.

ukážka:

Ako vidíte, aj v tomto prípade pôjde hlavne o milé obrázky, vtip a pointu. Textu je tu máličko, a tak ocenia tento druh knihy hlavne deti, ktoré vyrástli z leporel, ale ešte by neudržali pozornosť pri "klasickom" texte. 

Spolu s mackom budeme hľadať loptu, ktorá je vhodná na tú správnu hru. Macko nie a nie nájsť poriadnu loptu! Jedna je ťažká, iná zas príliš ľahká... alebo je len macko trochu náročný? :)

Uvidíte sami! 

info:

vydal: Albatros, 2017

počet strán: 32

atypický obdĺžnikový formát, pevná väzba

ideálny vek čitateľa: okolo troch (3+) rokov

pre chlapcov aj dievčatá

dielo Marty Hlušíkovej

Pojinko predstavuje:

dielo Marty Hlušíkovej

                                           

 

               

       

To je ale knižiek, čo? Presne 14. Slovom: štrnásť! O niektorých sme si aj bližšie hovorili, pamätáte? Ako prvú Pojinko čítal Môj dedko Rýchy šíp http://pojinko.blogspot.sk/2015/08/moj-dedko-rychly-sip.html, potom ho zaujala kniha Až raz budem kapitánom http://pojinko.blogspot.sk/2016/11/az-raz-budem-kapitanom.html a napokon naďabil na ďalšiu, ktorá sa volá Anabelka sa smeje dvojhlasne http://pojinko.blogspot.sk/2017/01/anabelka-sa-smeje-dvojhlasne.html, ale čo zvyšných 11 titulov? Na niektoré narazíte už iba v knižniciach, lebo sú vypredané, ale väčšinu z nich si ešte stále môžte kúpiť aj v kníhkupectve. A veru, smelo tak môžte učiniť! :) Tá pani, čo ich napísala, tá šikovná a milá pani spisovateľka, nielenže patrí medzi mojich obľúbených autorov, ale Pojinko si ju dovolí označiť aj ako kamarátku. No povedzte, nechal by sa vami niekto oslovovať tak domácky ako Martička, keby vás nemal rád? A oslovovali by ste tak vy niekoho, keby ste ho nemali radi? Ale teraz kamarátstvo bokom! :O Pozrime sa na vec čisto profesionálne! Takže áno! Je to skvelá autorka!

A Pojinko si dal za domácu úlohu "dobrať" si jej ostatné knižky.

Najskôr sa poďme pozrieť na dve špeciálne: Malú encyklopédiu antickej kultúry a Zázračné topánky a iné rozprávky. Tá prvá, to Vám je, decká, náramne poučná knižka! Je to abecedne radený zoznam všakovakých múdrych-premúdrych vecičiek z antiky. Z čoho? No predsa zo starého Grécka a starovekého Ríma. Zaujímavá aj aj tá druhá menovaná knižka. Ide o dvojjazyčné slovensko-anglické rozprávky. Ešte ste sa s takou knihou nestretli? Je veľmi dobrá na učenie sa cudzieho jazyka. Z jednej strany máte totiž text napísaný po slovensky a z opačnej zas ten istý v angličtine!

Ale pomerne špecifický exemplár z knižnej ríše je aj Písmenkovo alebo tam, kde pršia výkričníky. V tejto zvláštnej, no podarenej knižke sa deti cez príbehy oboznamujú s abecedou.

No a teraz hor sa, hej sa na také knižky od Martičky, ktoré nie sú už ničím iným, len čisktokrvným príbehom! Veď čo je viac než dobrý príbeh? No... už viac sú len dobré príbehy! :D teda množné číslo!

Kde pavúky tkajú cukrovú vatu je príbehom o slamenej bábke-hračke malej a dobrej bosorečky, čo lieta na metle. A čo ten názov? Nuž, naša bosorečka sa zoznámi s pavúkom, ktorý sa do muchy, namiesto toho, aby ju zjedol, zaľúbil a začne vyrábať cukrovú vatu. Mňam! Dali by ste si? Pojinko má veru mlsný jazýček.

Vežovníček je zas príbehom malého škriatka, ktorý sa usalašil na ručičke vežových hodín, odkiaľ pozoruje deje v meste a príležitostne do nich aj zasiahne.

Bublinkové rozprávky sú venované bežným, často každodenným predmetom a javom, s ktorými sa stretávame, ale až fantázia spisovateľa (a dieťaťa) z nich vie vykúzliť niečo nevšedné a čarovné.

Čo baby nedokážu je o novom prírastku do rodiny :) Dvaja bratia nie sú príliš nadšení, že ich trojicu bude dotvárať dievčatko. Veď s dievčatami je predsa nudaaa! Ale kdeže! A určite nie v prípade, keď je to taká malá bojovníčka!

Strelené rozprávky a Mlynčeky tety Hrozienky na seba voľne naväzujú. Obe knihy sú zbierkou krátkych, veselých, ba až "strelených" príbehov. Ak sa chcete zoznámiť so psíkom, ktorý narástol metle (áno, dobre počujete :D) a klebetnými mlynčekmi, stačí sa začítať.

Aj romány pre mládež Neznášam, keď ma hladkajú po hlave a Žiaden káčer navyše sú voľne prepojené. Spája ich osoba sympatického dievčaťa, ktorá sa volá Petra. V prvej knihe je siedmačkou na základnej škole, v tej ďalšej už navštevuje gymnázium.

Obe knihy spája aj autorkin ľahký, pútavý štýl písania, ktorá je hovorový, no i kultivovaný a pre mladého čitateľa tak autentický a príťažlivý. No nielen to, autorka nám v milých, miestami vtipných, miestami vážnych zážitkoch videných očami dospievajúceho dievčaťa, sprostredkúva aj trvalé hodnoty. A také niečo sa jej darí dosiahnuť niečím civilným, nemusí sa uchyľovať k prehnaným, nepravdepodobným a "lacným" zápletkám, ktoré poznáme z mnohých zahraničných kníh pre tínedžerov...

Zaujal som Vás? To je dobre :)

Dovidenia, pardon - Dočítania nabudúce!

Roverandom

Pojinko odporúča

Roverandom - J. R. R. Tolkien

Celý svet pozná profesora Tolkiena a jeho veľdielo Pán prsteňov. A určite aj Hobita, výbornú knižku, ktorá je určená aj mladšiemu čitateľovi a Pojinko o nej už v minulosti písal:

http://pojinko.blogspot.sk/2015/07/hobit.html  

Ale zas až tak veľa ľudí nevie, že tento svetoznámy autor fantasy kníh napísal aj krásnu rozprávku. Áno, je tam použitých veľa fantazijných prvkov a tušiť v nich zárodok jeho neskorších slávnych diel, ale predsa je iná a... výrazne rozprávková. K jej vzniku sa viaže aj jedna smutná príhoda, ktorú dokázal Tolkien, ako milujúci otec, premeniť na niečo pozitívne a hodnotné. Jeho synčekovi sa pri prechádzke po pláži stratila obľúbená hračka psíka. Veľmi za ňou žialil, a aby nebol tak nešťastný, rozhodol sa (Tolkien), že vymyslí a napíše rozprávku, ktorá bude vysvetľovať kam sa psík zatúlal a opisovať, čo počas svojich potuliek zažil. No nie je to nádherné? Pojinko bol veľmi dojatý.
A tu sa začína príbeh nášho psíka Rovera (teda tuláka), ktorý nahneval jedného čarodejníka a ten ho za trest premenil na hračku. Počas cesty k svojmu chlapcovi a za získaním svojej stratenej psej podoby zažije, už ako Roverandom, nespočetné dobrodružstvá. Napríklad sa dostane na Mesiac či navštívi podmorský svet. Ukazuje sa tu iná, menej známa, hravá a vtipná stránka veľkého spisovateľa. Pritom nám opäť odovzdáva vstupenku do veľkolepých imaginárnych svetov.
Napriek tomu však má kniha svoje muchy. Bola určená primárne pre Tolkienových synov, a tak sú tam viaceré narážky, takrečeno pre zasvätených. Iné miesta v texte zas vyžadujú znalosť mytológie a zase ďalšie sa odvolávajú na vtedajšie obľúbené anglické knižky pre deti, ktoré však dnešnému slovenskému čitateľovi veľa nepovedia. našťastie sú na konci vysvetlivky. Kniha vyšla až po Tolkienovej smrti a sám veru nepredpokladal, že bude niekedy publikovaná. Ak by ju pripravoval na vydanie, určite by niektoré pasáže upravil, niečo pridal, čosi zas vynechal... Ako áno, ako nie, nechýbalo veľa a z tejto knižky sa mohla stať detská klasika. Pojinko odporúča!


info:
vydal: Mladé letá, 2002
počet strán: 111
klasický formát, pevná väzba
ideálny vek čitateľa: 8/9 rokov
pre chlapcov i dievčatá

Nie, nie, nie, veruveru nie

Pojinkove poetické poklady

Nie, nie, nie veruveru nie 

text: Dániel Varró

ilustrácie: Írisz Agócs

To, že Pojinko obľubuje básničky, je stará známa vec, a nejeden čitateľ jeho knižničky si uvedomil, že má v láske aj tzv. tie "picture books", teda obrázkové knižky, kde je príbeh spoluvytváraný a rozprávaný práve cez ilustrácie. No a keď sa vyskytne kombinácia týchto dvoch prístupov k najmenšiemu čitateľovi, Pojinko je spokojný, prespokojný. Hneď nad takouto knižočkou žasne a rozplýva sa a zisťuje, že autori a ilustrátori určite netvoria len pre malé deti, ale musia dobre rozumieť aj čítajúcim červíkom!

I dostala sa Pojinkovi pod okuliarky jedna prenesmierne roztomilá knižočka, pri ktorej sa veľa nasmial. Má pôvabný a vtipný text, krásne zrýmovaný, dokonca s výchovným dôrazom a k tomu oplýva veľmi peknými a zároveň smiešnymi kresbami. Malý chlapec, hrdina tejto knižky sa dostáva do rôznych každodenných patálií a zázračná formulka, ktorá je názvom tejto knižky mu na konci každého minidobrodružstva ukáže správny smer. Ak sa pre túto knižku rozhodnete, určite s ňou strávite milé chvíle so svojimi malými (ne)čitateľmi a budete sa k nej vracať stále znovu a znovu.

Aj preto, aj pre všadeprítomnú mačičku (chlapcovu kamarátku, ktorá ho sprevádza) udeľujem tejto knižočke Pojinkovu medailu za rozmilosť a pufňatosť.

vysvetlivky: rozmilosť je väčšie štádium toztomilosti a pufňatosť zas neodolateľná milá tučnučkosť :D

ale už je načase malá ukážka (čítajú Pojinkovi kamaráti, plyšové psíky Placúšik & Placinko):

Čo urobiť s kvetmi,

ktoré zvädli?

Navariť im 

plný tanier knedlí?

Treba na ne v jednom kuse volať:

"Vstávať kvety! Holá-holá-holá?"

Nie, nie, nie,

veruveru nie.

Preberú sa,

len ich musíš poliať.

info:

vydal: Verbarium, 2017

počet strán: 47

atypický obdĺžnikový formát, pevná väzba

vekové odporúčanie: 3+

pre chlapcov aj pre dievčatá (aj pre mačičky :D)

Toto sme sa v červičej škole neučili!

Pojinko upozorňuje na knižku:

Toto sme sa v červičej škole neučili! - Simone Lia

Akonáhle Pojinko zavetrí knižku, kde vystupuje nejaký jeho príbuzný, ihneď sa do nej zahryzne a zavŕta! Samozrejme to myslím len obrazne :) Ale keďže je takých kníh, v ktorých je hlavná postava červík, máličko, poteším sa každej ďalšej. A najmä, keď je to príbeh milý a vtipný. No a presne takýto je! Jasné, na Červíka Ervína http://pojinko.blogspot.sk/2017/03/cervik-ervin.html nemá nič, ale poriadne sa nasmejete, do veľkej miery na ilustráciách, ktorých je ozaj požehnane, a ktoré kreslila sama autorka. Verte mi, pučil som sa a krútil nad nimi od smiechu! Aj samotný text, ktorého tu nie je zas až tak veľa, je veselý, ale tie kresby! :D No čo dodať, prelistujte si knižku v kníhkupectve alebo knižnici a uvidíte sami, budete sa váľať, rolovať a vyskakovať, čo dostanete taký záchvat smiechowy :)

Ale ako podtitul knižky nasvedčuje (Boj o prežitie), budete prežívať aj chvíľky napätia!

Poďme si povedať niečo k príbehu.

Červík Cyril je šťastným červíkom, hĺbi si chodbičky v blate a nič viac mu ku šťastiu netreba. Až sa raz jedného pekného dňa ocitne na tanieri! Namiesto toho, aby si ho holub Hugo zďobol na večeru, skamarátia sa. Hugo trpí utkvelou myšlienkou, že je v skutočnosti plameniak, hoci vyzerá skôr ako tučné kurča. Dvaja kamaráti sa teda spolu vydajú na dobrodružnú cestu do Afriky, do domova plameniakov...

Nečakajte od knižky nič svetoborné, žiadne hlboké posolstvo, ale ak sa chcete zabaviť, je pre Vás ako stvorená.

ukážka:

info:

ilustrácie: Simone Lia (no nie sú bombové? :))

vydal: Albatros, 2017

počet strán: 197

mneší formát, pevná väzba

ideálny vek čitateľa: okolo 8-9 rokov

pre chlapcov i dievčatá

Rozhovor s Miroslavom Nemcom

Výlet do minulosti

Pravda by ste, moji rozmilí čitatelia, nepovedali, že historik môže vyzerať tak zlato, huncútsky a šibalsky. A hlavne tak mlado! A predsa je to pravda. Tento milý mladý pánko je historik naslovovzatý! K dokonalosti mu chýba už len to, že nie je červíkom ako ja, ale obyčajným človekom. No čo, každý má nejaký ten kríž, čo si nesie počas života... Ale k veci! Pojinko, ešte pod silným dojmom z minulej recenzie Detektívov v čase, sa rozhodol spraviť interview s niekým, kto sa do toho vyzná a tejto problematike skutočne rozumie. Síce nepíše detské knižky, ale ako uvidíte v detstve ich rád čítal a láska k dobrodružným románom u neho pretrvala do dnešných čias, no je to tá najpovolanejšia osôbka, ktorá nás môže vziať na výlet do minulosti. Tak sa pohodlne usaďte a pevne sa pripútajte! Začíname:

Pojinko mal tú česť robiť rozhovor s mnohými spisovateľmi, ale dosiaľ ešte nie s historikom! Dúfam, že naši čitatelia sú z toho rovnako nadšení ako ja. Najprv nás ale, prosím Ťa, oboznám, v čom spočíva práca historika. Čo je historikovou úlohou, aké je jeho poslanie?

Bude to znieť možno trochu nudne, ale väčšinu práce historika tvorí čítanie. Čítanie odbornej literatúry, spomienok pamätníkov, ale hlavne čítanie archívnych dokumentov. V nich totiž historici nachádzajú, často len krátke, zmienky a informácie, ktoré sú pre nich zaujímavé a vďaka ktorým môžu prinášať nové a niekedy aj objavné zistenia.

To je práveže zaujímavé, ale iste aj nesmierne náročné. Povedz, čo musí spraviť taký chlapec či dievča, ktorých baví dejepis a radi si vo voľnom čase čítajú knižky o histórii, aby sa mohli aj historikmi naozaj stať? A prezraď nám, ako si sa Ty k tomuto povolaniu dostal? Prejavilo sa to u Teba neskoršie alebo si tiež patril k takým deťom, ktoré sú fascinované starovekými civilizáciami a dávnou minulosťou?

História ma zaujímala už na základnej škole, avšak nie až tak veľmi. Neprihlásil som sa, dokonca, ani do dejepisného krúžku, ktorý sme tam mali. Až neskôr sa u mňa prihlásil o slovo väčší záujem o dejiny a na konci strednej školy som už vedel, že sa chcem vybrať týmto smerom. Rozhodoval som sa medzi archeológiou a históriou, ktorá nakoniec zvíťazila.

Pravdepodobne každý historik Vám povie, že aby mohol človek v plnej miere pracovať s historickými dokumentmi, musí poznať cudzie jazyky. Pri skúmaní slovenských dejín sú to najmä latinčina, maďarčina a nemčina, ktoré boli úradnými jazykmi na našom území. Zároveň sa mnoho kvalitnej literatúry, viažucej sa aj k našim dejinám píše v cudzích jazykoch. Takže jedným z hlavných predpokladov pre prácu v tomto odbore je znalosť cudzích jazykov.

Keby bol Pojinko historikom, mňa by určite poháňala dopredu túžba hľadať pravdu a odkrývať tajomstvá. Dokážeš sa zmieriť s tým, že na niektoré záhady minulosti zrejme nikdy nebudeme poznať odpoveď?

Áno, dokážem. Pretože na mnohé ďalšie tú odpoveď nájsť môžeme. Aj keď to často nie sú, na prvý pohľad, až tak zaujímavé záhady. Pre mňa je napríklad záhadou taký bežný život obyčajného človeka v minulosti. Ako jedol, spal, pracoval, zabával sa, chodil na záchod a podobne. Archívne dokumenty nám často na tieto otázky dávajú odpoveď. Aj keď mnoho krát len medzi riadkami, a tak ju musíme naozaj pozorne hľadať.

A jedna podstatná otázka: akú časť práce strávi historik v tajuplných archívoch zapadnutých prachom a pavučinami v porovnaní s tou, kedy ide do terénu a musí prekonať najrôznejšie nástrahy a dobrodružstvá v tých najodľahlejších džungľách? Alebo je ten obraz, ktorý máme z filmov, skreslený?

Terénom historika je práve ten archív. A vôbec nie je zapadnutý prachom a pavučinami. Mnohé archívy sú veľmi živé miesta a často musím zazrieť na vedľa sediaceho človeka, aby bol trochu tichšie.

Ale je pravdou, že občas sa oplatí vyjsť aj do toho skutočného terénu a overiť si niektoré fakty na vlastné oči. Ak sa napríklad niekde píše, že sa v nejakom dome schádzalo sto ľudí a v skutočnosti je v ňom miesto ledva pre dvadsať, tak potom asi bude niekde niečo nesprávne.  

Každý historik sa na niečo špecializuje. Dejiny sú nesmierne rozľahlým oceánom času a nie je možné byť odborníkom na všetko. Čím sa najviac zaoberáš ty? Ktoré obdobie a ktorá téma Ti je najbližšia?

Tak začnem najskôr chronologicky. Venujem sa dejinám raného novoveku, čo je 16. až 18. storočie. Ale najviac článkov som napísal o 18. storočí. Tematicky sa zameriavam predovšetkým na dejiny kriminality a súdnictva a geograficky na región Liptov. Ak to zhrniem, tak hlavnou témou môjho záujmu je kriminalita a súdnictvo na Liptove v ranom novoveku.

Keď sme už pri tej kriminalite, preskočím rovno na obľúbenú zbojnícku tému. V čom sa odlišovali skutoční zbojníci od tých bájnych, ktorí vystupujú v dobrodružných príbehoch, kde sú vykreslení ako ľudia, čo bojovali proti útlaku a nespravodlivosti?

Legendárni zbojníci sa väčšinou snažia pomstiť nejakú krivdu, nespravodlivosť. Tí skutoční boli však obyčajnými zločincami. Na zboj sa dávali, pretože si chceli rýchlo a ľahko privyrobiť. Navyše, slobodný život zbojníka, voľne sa potulujúceho po okolitých lesoch, musel byť iste pre nejedného sedliaka, pripútaného k svojmu poľu, nesmierne lákavý. Iní ľudia sa k zbojníkom pridávali, pretože nemali iné východisko. Mohli to byť hľadaní zločinci, či vojenskí zbehovia a dezertéri, ktorých by po chytení čakal tvrdý trest.

Robin Hood mal luk, Wilhelm Tell kušu a náš Jánošík valašku. Ostatné mali ale všetko spoločné, a to bola odvaha, česť, zmysel pre spravodlivosť a potreba chrániť slabších. Prečo povesti tak skresľujú skutočnosť? A vedel by si povedať, približne kedy sa u nás objavujú prvé romantické predstavy o Jánošíkovi? A zo všetkých kníh a filmov, ktoré sa zaoberajú jeho osudom, máš nejakú obľúbenú?

Aj ľudia v minulosti potrebovali vidinu nejakého superhrdinu, rovnako ako my dnes. Niekoho, kto je skoro nepremožiteľný a postaví sa na stranu ľudu. Zbojníci, pochádzajúci práve z radov obyčajných ľudí, boli preto celkom prirodzenou voľbou. Prvá známa báseň o Jánošíkovi je z konca 18. storočia, avšak najväčší jánošíkovský boom nastal až v storočí 19., a to najmä pod vplyvom štúrovských spisovateľov a básnikov.

Mám vlastne obľúbené dva filmy o Jánošíkovi. Prvým je dvojdielny film režiséra Paľa Bielika z roku 1963. Pri poslednej scéne ma doteraz zakaždým mrazí na chrbte. Druhým je posledný film natočený v roku 2009, a to hlavne z toho dôvodu, pretože sa zo všetkých filmov najviac pridŕža historických dokumentov.

Pojinko sa dozvedel, že rád čítaš aj beletriu, nielen odbornú literatúru. Vraj máš dokonca rád dobrodružné romány! Prezraď nám, ktoré sú Tvoje najobľúbenejšie? A ešte nám povedz, čo si rád čítal v detskom veku? Poskytneš našim malým čitateľom nejaké zaujímavé tipy?

Správne. Na dobrodružných románoch som vyrastal. Piráti, námorníci, indiáni, stopári... to bolo moje. Veľmi mám rád Pentalógiu o Koženej pančuche, čiže príbehy stopára Nathaniela Bumppoa. Jej autorom je James Fenimore Cooper a najznámejšou knihou z tejto série je príbeh Posledný Mohykán. Avšak romány Lovec jeleňov, Stopár, Priekopníci a Préria sú nemenej zaujímavé. Jednou z mojich najobľúbenejších kníh je cestopis Sám na plachetnici okolo sveta od moreplavca Joshuu Slocuma. Skvelá knižka, z ktorej doslova srší atmosféra šíreho mora a ďalekých krajín. Čítal som ju už niekoľko krát, rovnako ako aj známy príbeh Stratený svet od Arthura Conana Doylea. Z trošku iného súdka boli detektívne príbehy Troch pátračov, ktoré som tiež hltal vo veľkom.

Téééda! Ďakujeme za odporúčania. O jednej knižke už Pojinko písal: http://pojinko.blogspot.sk/2016/05/strateny-svet.html, ale o iných nie, takže chlapci, ale aj dievčatá, ak sú z takého cesta, že radi lezú po stromoch a ich najväčšou túžbou je naučiť sa strieľať z luku, majú vďaka Tebe supišné tipy. Och, vidím, že si už nasadzuješ klobúk a za opasok si strkáš nabitý revolver a kožený bič! Predpokladám teda, že hoci archív nie je obrastený pavučinami, isto tam striehnu na nepozorného historika všakovaké pasce a nástrahy a divoké šelmy a rozzúrení domorodci! Pojinko teda praje zdravé oko a istú ruku! ;) 

Ahóóój!!!

Miroslav Nemec o sebe: 

"Narodil som sa v krásnom regióne Liptov v roku 1988. Históriu som začal študovať v roku 2007 na univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 2013 pokračujem v doktorandskom štúdiu na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde sa venujem téme stoličného súdnictva na Liptove v 18. storočí. Od roku 2017 zároveň pracujem ako historik v mestskom Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Okrem histórie sa rád zabavím pri dobrej knižke, filme, v horách na turistike alebo na punkovom koncerte."