Rozhovor s Andreou Gregušovou

Pojinkovo supišnééé intervjúúú

Neprelialo sa veľa piesku a neodsypalo sa veľa vody a je tu ďalší rozhovor. Snáď si ho vychutnáte tak ako ja!

Ahojček, Aďka! Zdraví Ťa Tvoj oddaný čitateľ a fanúšik Pojinko. Ďakujem, že si súhlasila s rozhorovom. Dúfam, že nikdy Ťa ešte „nespovedal“ knihomoľ – červík a tak to bude pre nás oboch milý zážitok. Rovno sa Ťa opýtam, či si urozprávaná Ajka Tárajka alebo mlčanlivá samurajka. Pojinko vie byť aj tichým pustovníkom, aj utáraným červíkom z jablčného jarmoku. A aby sme to smerovali k literatúre, myslíš si, že dobrý rozprávač (lebo takým určite si) by mal byť výrečný či skôr úsporný? Zvláštne je, že Ty podľa mňa zvládaš obidva spôsoby. Vieš na malom priestore povedať veľa a nevyznieva to vôbec chudobne, no na druhej strane dokážeš aj krásne opísať dej bez toho, že by si skĺzla k rozťahanosti a takej tej „ukecanosti“. Celkovo; Tvoje knižky sú veľmi vyvážené. Si aj v osobnom živote taká harmonická osobnosť?

Zdravím ťa, Pojinko a teším sa, že sa môžeme troška pozhovárať!

Lebo rozprávanie mám veľmi rada – áno, som urozprávaná. Myslím, že až príliš. Predstav si, práve teraz mám od lekára zakázané hovoriť J Tak veľmi rada rozprávam, až som si vyrozprávala a vyspievala hlas! Našťastie písmenká sa rodia cez prsty, nie cez hlasivky, tak sa môžeme veselo písmenkovo zhovárať.

Pýtaš sa, aký má byť rozprávač. Hmm... mal by hovoriť, len keď má čo povedať. Občas rozprávka potrebuje veľa slov, opisov, vysvetľovania. No ja mám rada hustú krémovú rozprávkovú polievku. Aby si rozumel, keď čítam príbeh, páči sa mi, keď sa pekne hladko kĺže a keď je plný myšlienok. Rozťahaný príbeh je ako riedka polievka – aby si sa nasýtil, musíš jej zjesť veľmi veľa. Osobne mi viac chutí krátky a hustý text. Preto keď píšem, veľa škrtám a skracujem a zjednodušujem. Vyhadzujem slová do koša jedna radosť.

To, že vnímaš moje príbehy ako vyvážené, je pre mňa veľký kompliment.  A vyváženosť v osobnom živote? Každý túži po harmónií a vyváženosti – len vtedy sme šťastní. Snažím sa byť v harmónií čo najviac.

A ešte niečo ma zarazilo: na to, aká si úspešná a uznávaná autorka si veľmi mladá! Väčšinou si spisovateľky detskej literatúry predstavujeme ako milé a šibalské staré mamy, ktoré nikdy tak celkom nezostarli (na duchu). Ale zdá sa, že ty si milá a šibalská mama, ktorá ešte nestihla zostarnúť ani na tele. Ako sa Ti to podarilo stihnúť?

A ďalší kompliment! Človek je tak mladý ako sa cíti – to je známa vec. Občas mám pocit, že som stále nestihla dospieť – nieto ešte zostarnúť J.

Tak sa logicky dostávam k ďalšej otázke. A síce: kedy si začala písať? Spomínaš si na svoju prvú vec, ktorú si napísala čisto len pre radosť? Svoju a druhých? Takže žiaden školský sloh! A čo prvá uverejnená vec?

Písať som začala ešte v detstve. Áno, pre radosť – nie slohy, hoci slohy som písala tak isto s veľkou radosťou. Spomínam si, že som asi ako osemročná napísala svoju prvú báseň o svišťovi. Bola tragická – svisť zomrel a zahalila ho tatranská hmla J. Odvtedy sú básne mojou srdcovou záležitosťou.

Červík Ervín bol prvá z mojich rozprávok, ktorá nabrala odvahu a rozhodla sa vyjsť zo zásuvky môjho písacieho stola do sveta, medzi deti. Teším sa, že sa jej medzi deťmi páči.

Trošku sa ešte vrátim. Ostaňme pri súboji s časom a pri tom, ako ho deliť medzi zábavu a povinnosti. Viem, že máš veľmi rada hudbu a sama sa jej venuješ. Povedz nám o tom viac. Ukoj, prosím, Pojinkovu zvedavosť i zvedavosť našich čitateľov. Ale to nie je všetko! Tak ľahko neobídeš J Porozprávaj nám o svojich záľubách, radôstkách, koníčkoch i všetkom čo máš rada. Spokojne dodaj aj to, čo rada nemáš. A vezmi to pekne zoširoka, nech sa dozvieme čo najviac a ukolíšeme tak svoju zvedavosť - aspoň na chvíľku :D

Hudba je mojou láskou rovnako ako literatúra. Som umeleckou vedúcou ľudovej muzičky FidliCanti. Hrám a dirigujem, ale aj upravujem skladby pre naše potreby. Celá naša rodina je hudobne „trafená“, všetky moje deti spievajú a hrajú na rôznych hudobných nástrojoch. Takže je u nás vždy veselo.

Ja a moja rodina milujeme prírodu, zvieratá, voľnosť, pohyb, šport. Bývame na vidieku obklopení zvieratkami, po čom som vždy túžila. Mám rada život ako taký, radujem sa z každej maličkosti. Veď načo sa nadúvať a hnevať – sme tu len krátko, však?

No ale poďme už definitívne ku knižkám. Otvorene prehlasujem, že si Pojinkova najobľúbenejšia súčasná slovenská autorka kníh pre deti a mládež. Áno, áno, mám ich rád veľa a s niektorými excelentnými spisovateľkami už Pojinko interview robil. No aj s prihliadnutím k tomu, nepreháňam, myslím to úprimne. Ďakujem, božtek na líčko bude stačiť, ale teraz nám prezraď akého najvyššieho ocenenia či uznania sa Ti dostalo? A nemusí byť len to oficiálne...

Tvoje pochvaly ma už privádzajú do rozpakov – naozaj ďakujem, je to pre mňa česť. Božteky na líčko ti rada uštedrím aj tri J.

Pýtaš sa na ocenenie... Najkrajšie sú pre mňa reakcie detí a ich otázky na besedách. Spomínam na slová z úst jednej milej pani učiteľky v Košiciach, ktorá mi ďakovala za knihu Operácia orech. Učila telesne postihnuté detičky a ja som sa dozvedela, že príbehy postihnutých dedkov sa stali pre tieto deti veľkým hitom a potešením. Deti s rôznym telesným postihom mi potom hrali dramatizáciu poviedky z Orecha. Neviem si predstaviť krajšie ocenenie. Škoda, že som ich predstavenie pre slzy v očiach takmer vôbec nevidela.

Och, to je krásne a dojímavé! Ale ja viem napríklad to, že Nina bola nominovaná na najlepšiu mládežnícku knihu roka. A hanba mi, je to Tvoja jediná knižka, ktorú Pojinko ešte neprečítal. Síce ju už držal v rukách, pardon, nosil na brušku a listoval si v nej, mimochodom, veľmi sa mi páčila, ale ešte som sa do nej nepustil. A to pritom fantasy, a najmä fantasy pre mládež, doslova zbožňujem. Pojinko má aj veľmi rád tanec, povedz nám viac o tom ako táto knižka vznikala a kde sa zrodil ten nápad.

Nina je rozprávka pre ľudí každého veku. Nie len pre deti som ju chcela napísať. Či to je fantasy, to celkom neviem. Príbeh malej rebelky a tanečnice Niny hovorí, ako ľahko sa nám môže zlo dostať pod kožu a ako ťažko ho je dostať von. Nina je napísaná podľa skutočnej udalosti. Je o dievčatku, ktoré z vlastnej nerozvážnosti prekročilo hranicu a spustilo tak sériu zlých-nedobrých udalostí. Prečítaj a potom mi, prosím, daj vedieť, akú stopu v tebe rozprávka o tanci zanechala.

Určite dám! A čo Tvoje ostatné diela? Ja osobne milujem príbeh o Červíkovi Ervínovi. A nielen preto, že je o mojom vzdialenom bratrancovi, ale tá knižka je jednoducho... skvelá. Dokonalá. Ak by chcel niekto ukážku brilantnej detskej knihy, táto mi napadne ako prvá. A tu je milá zhoda, veď je to vlastne aj Tvoja prvá knižka. Povedz nám o nej niečo zaujímavé, čo sa bežne dozvedieť nemôžeme. Napríklad, čo tá spoločenská hra, ktorá je súčasťou knižky? Bol to Tvoj nápad?

Červík Ervín je moje prvorodené knižné dieťatko. Ako správny najstarší potomok, je odvážny, hneď sa udomácnil vo veľkom knižnom svete – popravde, veľmi milo ma tým prekvapil. Chceš vedieť niečo viac o jeho vzniku? Všetko to bolo pre mňa nové, úžasné, vzrušujúce. Milión nápadov sa mi valilo hlavou. Jeden z nich bol, aby bola kniha v tvare jablka a deravá J Podmienky trhu moje plány bohužiaľ schladili, ale aspoň hra o červíkovom putovaní sa podarila. A vďaka Jurajkovi Martiškovi je nie len zábavná, ale aj nádherná. Mám z nej veľkú radosť!

Pojinkovou druhou najobľúbenejšou knihou, ktorá pochádza z Tvojho pera je príbeh o Svetozárovi a holúbkoch. Pojinko ľúbi operence a ľúbi ľudí, ktorí ľúbia operencov. A ľúbi knižky, takže ľúbi ľudí, ktorí... ach, už sa v tom strácam, ale snáď mi rozumieš... Táto, zatiaľ Tvoja posledná publikovaná kniha je trošku iná ako tie predošlé. Je viac umelecká a je určená pre deti bez ohľadu na vek. Hoci všetky Tvoje knihy si so záujmom a radi určite prečítajú aj dospeláci, nie sú len predsa cieľovou skupinou, zatiaľ čo Svetozár je podľa mňa skôr rodinná knižka než knižka čisto detská. Skrátka... je pre každého! Máš sama rada našich okrídlených bračekov? A keď som už spomínal to pero... píšeš aj rukou? Napr. poznámky k deju, postrehy a podobne alebo už rovno do počítača?

Mám rada všetky vtáčiky. Sú krehké, ľahučké, nádherné a najmä – vedia lietať. To by som naozaj veľmi chcela a dúfam, že raz budem maž krídla. Svetozár bola moja prvá kniha „na objednávku“. Moja priateľka Zuzanka Mitošinková ma oslovila, že potrebuje príbeh o holúbkoch v meste. Malo ísť o „výtvarnú knižku“. Písať na niečí námet je iné ako z vlastnej hlavy. Na jednej strane ľahšie – veď nápad je už tu. Na druhej strane viac zaväzujúce. Mala som rešpekt a veru aj obavu, či splním Zuzkinu predstavu a zároveň si zachovám svoju autorskú tvár. Svetozár je nádherne ilustrovaný. Tak som šťastná, že sa rozprávka vydarila a že nekrivká za obrázkami Alicky Raticovej.

Aby som nezabudla – píšem perom. Veľmi rada sa obklopujem papiermi, lebo keď píšete do počítača, ťažšie sa do textu škrtá, kreslí, čarbe a vymýšľa. Prepisovanie rozprávok z papierov do PC mám už rada menej. Bolí z toho zadok.

A potom nesmieme zabudnúť na Operáciu orech a iné dedkoviny a Marínu a povaľačov. Navzájom úplne odlišné knižky, hlavnými postavami, príbehom, dejom, atď. a pritom majú spoločné jedno – obe ako aj pobavia, tak aj pohladia pri srdci. A ešte niečo sa mi na nich páči. Hoci je jedna skôr „chalanská“ a druhú ocenia viac dievčatá, tak píšeš tak, že zaujmú každého, kto sa rád zasmeje aj zamyslí, je jedno či to je Peter a či Zuzka... Robíš to tak vedome a naschvál alebo to skôr vyplýva z toho, že dobré príbehy sú univerzálne? A aký máš vzťah k netradičným domácim miláčikom? Obľúbila by si si takého netopiera či pavúka alebo sa ich skôr bojíš? Máte doma povalu ako Marínka? A trávila si prázdniny na dedine u starých rodičov tak ako chlapci Ivan a Ondrej?

Máš pravdu, dobré príbehy nepotrebujú byť oblečené v ružovom, či bledomodrom, nemusia byť zamerané na chlapcov alebo na dievky. Ani jednu z mojich kníh nepovažujem za vyslovene orientovanú na jedno pohlavie. Ninu už vôbec nie. Viem, že po ružovej knihe veľa chlapcov nesiahne, ale tí, čo siahnu, neobanujú J Sama mám v sebe kvapku chalanskej povahy – kúsok rebelantstva a túžbu po dobrodružstve. Naopak najkrajšie, čo vnímam na svojich synoch, je ich citlivosť v srdci, čo by možno niekto pokladal za prejav „babskosti“.

Nebojím sa pavúkov, myší ani hadov – veď s nimi bývam v jednom lese. Rada o nich píšem. Chcem im zmierniť krivdu, že sa nestávajú tak často literárnymi hrdinami, hoci sú to čarovné, úžasné a jedinečné stvorenia.

Povalu máme. Je na nej patričný neporiadok.

A nemusela som tráviť prázdniny na vidieku, lebo som na vidieku vyrastala s mojím ockom Dednožkom, jeho bratom Dedočkom (mimochodom, ten ešte stále žije, chvalabohu) a s ostatnými super ľuďmi, vrátane Uršule J!

Teraz prichádza otázka, ktorú nemôžem vynechať a Ty sa jej nemôžeš vyhnúť: na čom pracuješ? Kedy bude ďalšia knižka? A aká to bude knižka?

Momentálne sa teším z budúcich projektov. Mám tú česť opäť písať rozprávku pre Egreš (vydavateľstvo, pozn. Pojinko), tentokrát zanechávame súš a ponárame sa do oceána, medzi veľryby.

A druhý projekt sa zľahka dotýka výtvarného umenia. Čoskoro by sa medzi čitateľov mala dostať krásna kniha pre deti o maliaroch a obrazoch. Okrem poučenia bude plná aktivít, rozprávok, veršíkov a iných super radostí.

Dúfam, že obe pripravované knihy vyjdú už čoskoro a že z nich budú mať deti rovnakú radosť ako ja.

Joj, to som veľmi nedočkavo-zvedavý!!!

Pojinko Ťa svojimi otázkami poriadne pozvŕtal, no veľmi pekne Ti ďakujem, že si si našla na neho (a hlavne našich čitateľov) čas, a že si bola ochotná sa nechať „vyspovedať“. Veľmi si to vážim. Do budúcna Ti prajem ďalšie skvelé nápady a zástupy oddaných knihomoľov J

Pojinko, chcem ti poďakovať za to, ako krásne a húževnato sa prehrýzaš detskou literatúrou. Vďaka tebe sa mnoho detí dozvie o knihách, pomáhaš im ochutnať príbehy, objavovať ich krásu. A to je veľká vec!

Červíček milý, ďakujem ti za tvoju prácu, milé slová a príjemný rozhovor J

Ďakujem, som dojatý.

Ahóóój!

Z neba padá čokoláda

Pojinko odporúča

Z neba padá čokoláda - Gianni Rodari

Jedného dňa sa nad istým talianskym mestom z ničoho nič objaví zvláštne teleso. UFO! Idú nás obsadiť Marťania! Medzi ľuďmi prepukne panika a je povolaná armáda. Obavy trochu poklesnú, keď z čuda začne "pršať" chutná, kvalitná čokoláda... žeby boli mimozemšťania cukrári? Kto rozlúskne túto záhadu?

Dobre, nejde možno o najlepšiu knižku brilantného autora (prvenstvo zrejme patrí slávnemu Cibuľkovi, o ňom zas nabudúce, sľubujem!), ale je natoľko dobrá, že si s prehľadom prebojuje cestičku do Pojinkovej knižničky. A mala by si nájsť cestu aj ku Vám. Nenadarmo je Rodari (držiteľ prestížnej Andersenovej ceny) jeden z najznámejších autorov talianskej, no i svetovej detskej literatúry. Na tomto diele je to vidno. Spomeňte si len na jeho výbornú knižku krátkych rozprávok/bájok Rozprávky po telefóne : 

http://pojinko.blogspot.sk/2017/03/rozpravky-po-telefone.html

Spomínate? Tak už viete ako bude asi zhruba vyzerať táto a do čoho pôjdete... Presne tak! Autorov svojský, miestami absurdný, ale chytľavý humor je veľkým lákadlom. Aj tu popustil uzdu svojej fantázii, čo deti určite ocenia. Na pozadí bežného života rozohráva bláznivý príbeh. V tomto prípade, oproti krátkym či doslova kratučkým rozprávkam z vyššie uvedenej knihy, ale ide o dlhší, súvislý text rozdelený na kapitoly. Stretneme sa v ňom s dvoma hrdinami, súrodencami a jedným streleným profesorom. Okrem iného a okrem iných :) A hoci Vám pointu nemôže Pojinko vyzradiť, povie toľko, že knižka má krásne mierové posolstvo. Ach, keby tak všetky bomby boli z čokolády... Tak by sme ich jednoducho zjedli! :D

info:

ilustrácie: Miroslav Cipár (slávne meno, ale Pojinkovi sa jeho ilustrácie nepáčia - nepodarené kresby by Vás však nemali odradiť od podarenej knižky a okrem toho; Vám možno sadnú, to je len Pojinkov osobný názor)

vydal: Q 111, 2015

počet strán: 96

klasický formát, pevná väzba

vek: okolo 10 rokov (príliš malí čitatelia by si zas neužili Rodariho humor)

pre chlapcov aj dievčatá

Roztopašná knižka

Pojinkove poetické poklady

Roztopašná knižka - Gabriela Dittelová

Pojinko sa Vám už zo svojej lásky k básničkám veľakrát vyznal. Vždy, keď objaví dobrú novú knižku veršíkov, tak pookreje na srdci. Práve takú jednu objavil a tá knižka je priam knižka roztopašná :) Ak máte ku poézii tiež vzťah, rád sa so svojím najnovším objavom podelím. Táto kniha totiž v sebe ukrýva všetky tie veci, ktoré dokopy dávajú vzniknúť kvalitnej básnickej zbierke pre deti. Milé a podarené verše pretkávané humorom a vrcholiace vtipnou pointou a krásne ilustrácie. V tomto prípade ich dávam zvlášť do pozornosti. Je až nevídané, čo dokáže šikovná talentovaná ruka s "obyčajnou" pastelkou.

ukážka:

BLCHA HĽADÁ PODNÁJOM

Blcha hľadá podnájom,

dnes ráno jej zmizol dom.

Bezradne sa poneviera,

obzerá si každé zviera.

Vtom dostane nápad

a prestane tápať.

Napíše si inzerát:

Hľadá sa môj pes,

stratil sa len dnes,

iste by ma našiel rád.

Ako vidíte, hravosť a roztopašnosť Roztopašnej knižky si Vás istoiste získa.

info:

ilustrácie: Zuzana Lipnická

vydal: Trio Publishing, 2013

počet strán: 48

štvorcový formát, pevná väzba

vek: 3+

pre chlapcov aj dievčatá

Osamelý macko + smutný koník

Pojinkova téma:

Knižky pre pohladenie dušičky najmenších čitateľov

Pojinko natrafil na prekrásnu a dojímavú dvojicu príbehov, ktoré napísala Emily Lim a nakreslil Neal Sharp a volajú sa: 

O koníkovi Hrdzošovi 

Kde sa stretneme so starým a zabudnutým hračkárskym koníkom Hrdzošom, ktorý zo všetkého najviac túži po tom, aby sa jedného dňa zmenil na živého krásneho koníka. Teda, aby sa stal skutočným, naozajstným koňom.

Spozná však jedného chlapčeka, ktorý si ho obľúbi a nevymenil by ho ani za slávneho žrebca Čierneho bleska!

ukážka:

  

O osamelom mackovi

V tomto príbehu zas spoznáme plyšového medvedíka Packa, ktorého si pre chybičku krásy nechce kúpiť žiadne dieťa a tak ostáva stále smutný na poličke v hračkárstve. Jedného dňa zavíta do obchodu chlapec, ktorému sa macko zapáči práve preto, že je taký, aký je.

ukážka:

Oba príbehy sú variácie na rovnakú tému, obidva skončia šťastne, ale každý má odlišný a veľmi silný príbeh, ktorý by pohol aj tristotonovým balvanom :) A roznežnil a spravil dobrým aj zlého rozprávkového černokňažníka :)

Niečo tak krásne, dojímavé a dobré (kvalitné vďaka múdremu a vyrovnanému textu, ktorý citlivo narába s detskou psychikou a predstavivosťou, a dobré aj v zmysle mravnej kvality diela) už veru Pojinko dlhšie nečítal. A to takéto knižky vyhľadáva!...

Knižky vydalo len nedávno jedno z obľúbených Pojinkových vydavateľstviev Verbarium.

Tu je odkaz priamo na stránky vydavateľstva: https://www.verbarium.sk/index.php?route=product/product&path=65_60&product_id=128

https://www.verbarium.sk/index.php?route=product/product&product_id=127

Baletné príbehy

Pojinko odporúča

Baletné príbehy - Barbara Newmanová

Pojinkovi sa veľmi páči balet. Ešte pred nejakým časom ani poriadne nevedel, čo taký balet obnáša a ledva tušil, čo si má pod tým slovom predstaviť. Nikdy by nepovedal, že raz ho klasický tanec tak zaujme. Ale stalo sa, že si náhodou pozrel jedno predstavenie a ostal očarený.

A tak si teraz (keď vie, že je sám a nikto sa nepozerá) nacvičuje skoky a piruety. Točí sa na svojej jedinej červíkovskej nožičke a je z toho náramne spokojný. A preto sa veľmi potešil tejto krásnej knižke.

Obsahuje opis piatich najznámejších baletov: Spiaca krásavica, Giselle, Coppélia, Labutie jazero, Luskáčik. Každá jedna stať je vždy venovaná jednému baletu a obsahuje fotografie, nádherné ilustrácie a zaujímavosti o produkcii toho ktorého predstavenia. Ako napríklad poznámky o hudbe či choreografii. V samotných kapitolách je potom pútavo prerozprávaný príbeh - dej jednotlivých baletov. Tie určite zaujmú detských čitateľov, pretože klasické balety sú vlastne rozprávkami, ktoré sú rozprávané pomocou tanca a pantomímy.

ukážka:

Keďže je knižka už väčšinou vypredaná, skúste túto stránku, tu ju majú za skvelú cenu!
http://www.beletry.sk/bazar/110043-baletne-pribehy-9788071813316.html

info:

ilustrácie: Gill Tomblinová

vydal: Ottovo Nakladateľstvo, 2006

počet strán: 64

väčší formát, pevná väzba

veková hranica: 8+

určite pre dievčatá, ale kniha je koncipovaná tak, aby zaujala aj chlapcov, ktorí majú radi tanec

Kreatívna Veľká noc

Pojinkova téma:

Kreatívna Veľká noc

Pojinkovi sa dostala do rúk (teda pod telíčko) pôvabná knižočka, ktorú ocenia predovšetkým malí umelci. Volá sa:

50 vecí, ktoré si môžeš vyrobiť na Veľkú noc

a ako už z názvu vyplýva, obsahuje presne päťdesiat tipov, trikov, rád a fintičiek na rozličné veľkonočné témy. Budeme maľovať, vystrihovať a lepiť.

Takto si môžete skrášliť detskú izbičku, alebo ozdobiť rovno celý byt/dom. To už záleží na Vašej šikovnosti, odhodlanosti alebo naopak lenivosti :D Prípadne môžte takto vyrobenými ozdôbkami, doplnkami a darčekmi potešiť svojich blízkych. Rodičov či kamarátov. A tých menej trpezlivých a menej šikovných... Ako je napríklad červík Pojinko, ktorý sa vyhovára na to, že nemá ruky, a tak nemôže nič vyrábať!

Ale nebojte sa, nie sú to zložité návody. Ide tu v prvom rade o vynikajúci nápad, ktorý sa dá zakaždým zrealizovať pomerne jednoducho. A v knižke máte všetko detailne opísané. Tak aby si každý mohol užiť pekné a kreatívne chvíle a netrápil sa.

Vypichnem len niektoré: ako vytvoriť blahopriania s kuriatkami, ako zdobiť vajíčka úplne jednoduchou a novou metódou, ako si dotvoriť maľované zajačiky pomocou odtlačkov prstov, alebo ako si vyrobiť nápaditú veľkonočnú girlandu...

a prinášam aj ukážku (sekundujú mi moji kamaráti psíkovia Placinko a Placúšik, ktorí sú veľmi zruční):

info:

vydal: Svojtka, 2012

počet strán: 103

menší formát, pevná väzba

veková hranica: 8+

Pojinko zo skúseností vie, že dievčatá sú veľmi šikovné a baví ich všeličo vyrábať, pre ne je knižka ako stvorená, ale hádam zaujme aj chlapcov

Lietajúca trieda

Pojinko odporúča

Lietajúca trieda - Erich Kästner

 

Pojinkovi sa dostalo tej cti, že vo svojej knižničke môže predstaviť knihu jednoznačne patriacu do zlatého fondu detskej literatúry, knihu ktorá však bola dosiaľ pre slovenského čitateľa málo známa. A to je pritom jej autor skutočne a bez preháňania svetozným. Erich Kästner je veru velikán nad velikánov. A keď sa začítate do tohto diela, pochopíte prečo je to tak. Príbeh z chlapčenskej internátnej školy skrátka každého zaujme a chytí za srdce. A či už budete prežívať lapajstvá alebo vážne chvíle, veselé i smutné udalosti, zistíte, že spisovateľ Vás svojím prístupom, svojimi radami a v neposlednej rade svojím rozprávačským majstrovstvom nesmierne duševne obohatil. A samozrejme aj pobavil. Príbeh bol prvý raz vydaný už v tridsiatych rokoch minulého storočia, ale je stále platný a aktuálny. Sila priateľstva, potreba porozumenia, úcty a vzájomnej pomoci, tak ako medzi deťmi navzájom, tak aj medzi deťmi a dospelými zaznieva naprieč celou knihou.

Blížia sa Vianoce a s tým spojené zimné prázdniny, na ktoré sa všetci chlapci tešia. A blíži sa tiež predstavenie komediálnej divadelnej hry, na príprave ktorej sa žiaci skutočne nadreli. Hru nazvali Lietajúca trieda (odtiaľ názov knihy) a má byť vyvrcholením školského večierka. A verte mi, za ten necelý mesiac sa toho stihne veľa odohrať. Napríklad sa zúčastníme veľkej snehovej bitky, ktorá vzplanie z rivality, čo panuje medzi dvoma školami, alebo odhalíme minulosť tajomného Nefajčiara (tak chlapci prezývajú čudáka, s  ktorým sa spriatelia) a pokúsime sa mu pomôcť. Alebo zistíme čo podstúpi bojazlivý Palino na ceste za odvahou. Čaká na nás dobrodružstvo, vtipné aj dojímavé momenty.

Cez niekoľko hlavných postáv spoznáme život na internáte. Zoznámime sa s talentovaným a obľúbeným "Džonym", ktorý ale prežil v minulosti ťažké chvíle lebo je sirotou, s Martinom, ktorý to doma nemá ľahké, lebo jeho otcovi sa nedarí nájsť si prácu, a tak sú veľmi chudobní, s roztomilým Paľkom, ktorý ale hľadá predovšetkým rešpekt a uznanie a jeho najlepším kamarátom, odvážnym boxerom Matúšom, ktorý má zas problémy s učením. A mnohými ďalšími. Žiakmi aj učiteľmi, z ktorých má každý osobitú povahu a každý je niečím iným špecifický a výrazný.

Pojinko bol z knižky uveličený. Je tak skvelo napísaná a obsahuje také krásne myšlienky! Je to aj úžasný príklad toho, ako vhodne, zaujímavo a prístupne sa môže starším deťom a mládeži podať hlbšie posolstvo. To, že sa autor nebojí zabŕdnuť ani do vážnych tém, ktorým sa iní spisovatelia píšuci pre túto vekovú kategóriu aj dnes radšej vyhýbajú oblúkom, o tom svedčí úvod knihy, kde sa Erich Kästner sťažuje na jedno nemenované dielo, ktorú mu poslal istý spisovateľ: 

"Napokon som si vzal detskú knižku, ktorú mi poslal sám jej autor, a čítal si ju. Ale čoskoro som knižku opäť odložil. Tak ma nahnevala! Aj vám poviem prečo. Tento pán chce deťom, ktoré čítajú jeho knižku, normálne nahovoriť, že sú neustále veselé a že od samého šťastia nevedia, čo robiť! Tento neúprimný pán sa tvári, akoby detstvo bola prechádzka ružovým sadom.

...

Je totiž jedno, či plačeme pre rozbitú bábiku, alebo preto, že, niekedy neskôr, stratíme priateľa. V živote nikdy nezáleží na tom, nad čím smútime, ale na tom, ako veľmi smútime. Bohuprisahám, že detské slzy nie sú o nič menšie a často vážia omnoho viac než slzy veľkých."

Pojinko bol z knižky uveličený. Ale to som už tuším písal... :)

info:

ilustrácie: Walter Trier (jednoduché, ale vtipné čiernobiele kresby)

vydal: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2011

počet strán: 128

klasický formát, pevná väzba

veková hranica: 10+

pre chlapcov

 

Princezná a Curdie

Pojinko upozorňuje na knižku:

 

Princezná a Curdie - George MacDonald

Chrabrý banícky chlapec sa vydáva zachrániť kráľovstvo...
A ako to už vo fantastike často býva, bude sa snažiť o záchranu ríše, ktorá je v osídlach zla. V tomto prípade chod kráľovstva ovplyvňujú zlí a sebeckí radcovia, kvôli ktorým neresť bujnie aj u bežného ľudu. Keď je chorý kráľ, je chorá aj jeho zem. A Curdie s Irene sa oboch pokúsia uzdraviť.

Tak už sa nedočkavý Pojinko dočkal! Čoho? No predsa druhého dielu, pokračovania knižky Princezná a goblin. Spomínate si ešte na ňu? Ak nie, urobte kuky-kuk na osvieženie pamäti: http://pojinko.blogspot.sk/2016/09/princezna-goblin.html

Aby som ale predsa len knižku aspoň trošku uviedol, tak musím povedať, že ide o netradičnú viktoriánsku rozprávku (veru, tak dááávno bola knižka napísaná) a dnes by sme ju neváhali označiť ako rozprávkovú fantasy. Za zmienku určite stojí aj taká zaujímavosť, že spisovateľovo dielo tvorí prapočiatok žánru fantasy a v mladosti ho veľmi radi čítavali autori ako Lewis či Tolkien (i keď ten sa nebál svojho predchodcu aj skritizovať). Predstavte si; je dokonca možné, že bez MacDonaldových čarovných príbehov, plných snových výjavov, by sme zrejme nemali Narniu alebo Hobbita v takej podobe, akú poznáme dnes (preháňam? možno, ale ktovie ako by to bolo?).

Čo sa príbehu týka, takmer plynulo nadviažeme na dej prvej časti tejto utešenej dilógie. Juj, tak dlho som chcel použiť toto slovko "dilógia" a konečne sa mi naskytla príležitosť! Trilógií a iných -lógií je veľa, ale dvojdielnych knižných dobrodružstiev je pomerne poskromne. A predsa si Pojinko vo svojom nadšení povzdychne: toto je snáď prvý raz, kedy by spisovateľa nekrotil, tak ako by rád krotil mnohých dnešných spisovateľov v ich "ukecanosti" (v súčasnosti je ohromne populárne písať nekonečné seriály a siahodlhé ságy), ale naopak by ho prosil, aby napísal ešte jedno pokračovanie. Koniec je totiž taký skratkovitý a "ustrihnutý", že neprinesie čitateľovi zadosťučinenie, vyložene sa tam žiada jeho rozvitie, rozpísanie, a to kľudne na celú novú knihu... A to ani nehovorím o úplnom závere! Jasné, jasné, koniec je klasicky rozprávkový, šťastný a dobrý. Ale ten záver, ten dodatok, no to je na milú Jarmilu, ako hovorieva Pojinkova babka. A prečo? No, pretože je smutnučký!!! :( A vôbec nekorešponduje s tým, ako sa to dosiaľ všetko pozitívne vyvíjalo. Pojinko síce chápe autorov zámer a prečo to spravil tak, ako to spravil, ale aj tak sa na neho hnevá.

A napriek tomu sa mi táto knižka páčila. Svojím spôsobom bola očarujúca a, poviem to bez okolkov, Pojinka vskutku aj očarovala. Je presne ako jej predchodkyňa, krásna a vznešená. S trochou dobrodružstva a troškou humoru. Ale to je ako so vzácnym korením: aj to predsa treba dávkovať po štipkách. O to výraznejšie potom vynikne. A najmä knižka oplýva prekrásnymi a silnými myšlienkami, vyzýva deti k tomu, aby sa stali skutočnými rytiermi a princeznami. Ľuďmi, ktorí sú do života vyzbrojení statočnosťou, dobrotou, skromnosťou a obetavosťou. Viera a láska, také je hlavné knižné posolstvo. A to, spolu s neskutočnou, fantastickou atmosférou Pojinka pritiahlo a nepustilo. Aj keď je text písaný archaickým jazykom, tak preklad je veľmi dobrý a autorov sloh takmer poetický, takže je z toho zážitok. Pojinko by ho pripodobnil k západu slnka. Niečo má s touto knihou spoločné.

Takže hoci príhody odvážneho baníka, mládenca Curdieho a spanilej princeznej Irene nemôže odporučiť každému, možno dokonca len málokomu, pretože pre nižšiu vekovú kategóriu je autorov štýl príliš komplikovaný, pre starších je možno zas priveľmi detský, inému môže pripadať až nadmieru zasnený či zastaraný, verím, že niekoho môže opantať svojím osobitým kúzlom. To sa nakoniec stalo aj Pojinkovi. Možno sa v deji nájdete a zhliadnete aj Vy. Autor Vás predsa ponúka k tomu, aby ste sa vydali na púť za vlastným srdcom. K ušľachtilosti a dobru.

Osobitne oceňujem aj to, že oproti minulému dielu ubudlo chýb v texte a tých prekrásnych ilustrácií je tu podstatne viac!

info:
ilustrácie: Eva Baloghová (jedinečné, skvostné ilustrácie, veľmi podobné tým v prvej knižke, len ich je viac)

vydal: Porta Libri, 2016 

počet strán: 264

klasický formát, pevná väzba

veková hranica: 10+
pre chlapcov aj dievčatá 

Svetozár

Pojinko odporúča

 

 

Svetozár - Andrea Gregušová

Ďalšia knižka od Gregušovej, júchú-juch! 

A po prečítaní tejto knižočky Pojinkova láska ku pani autorke, teda - čo to trepem, chcel som povedať: KU KNIŽKÁM od pani autorky, vôbec neochabuje, naopak kvitne. Je v plnom rozpuku. Alebo by sa lepšie hodilo vymyslieť nejaké okrídlené, operené vtáčie prirovnanie? Napríklad čosi v tom zmysle, že láska smeruje do výšin unášaná holubími krídlami... Čo Vy na to? Nie je to príliš domotané a popletené? Musíte my teda pomôcť, inak to nevidím... Ale nesmie v tom porekadle chýbať holúbok.

A prečo nesmie?

Veď táto knižka je o holuboch! Holúbkoch a holubičkách. 

Možno knižka nesie meno Svetozár, a áno, s týmto milým chlapíkom sa na stránkach knihy naozaj stretneme a ukáže sa byť dôležitým, ba priam nenahraditeľným, podobne ako jeho operení kamaráti, no skutočnými hrdinami nie sú ani tak ľudia, ako práve nenávidené a milované operence.

A prečo nenávidené?

Hádam medzi takých ľudí nepatríte, ale veru mnohí pokladajú holuby za škodné, škodlivé a škodiace zvieratá a hovoria, že sú to operené krysy. Hmm, akoby na operených kryskách malo byť niečo zlé...

A prečo milované?

No... dôvodov je celý rad, ale prečo presne, to sa dozviete v tejto knižke.

A aj outsider ako Svetozár a aj nenávidené (vtedy ešte ufrflanými ľuďmi v meste nenávidené) vtáčiky sa môžu ukázať, presne ako som povedal, potrebnými, až nenahraditeľnými! A snáď sa stanú aj milovanými :)

Ale dozvieme sa toho o dosť, o veľa, o mnoho a aj oveľa a omnoho viacejcejcej! :) Veď taký krásny príbeh musí obsahovať aj krásne a nežné posolstvo kamarátstva a lásky, nežné ako pohladenie holubím krídelkom.

No ale Pojinko sa tu rozplýva nad knižkou a Vy stále neviete o čom, že to vlastne je. Prepáčte, hneď to napravím: táááákže: téééééda: eeeeehm: ako povedať veľa a nič neprezradiť? Tak ešte raz, na druhý pokus: jedna nemenovaná mestská rada sa v jednom nemenovanom meste uznesie, že sa treba holúbkov zbaviť! Ale po čase začnú všetkým ľuďom chýbať, veď čože je námestie bez holúbkov? A tak sa rozhodnú o pomoc požiadať Svetozára, priateľa holubov...

Viac už naozaj neprezradím!

No dobre, snáď len predsa niečo prezradím. Ilustrácie sú svojím spôsobom vyložene roztomilé. Pojinko mal z nich spočiatku trošku rozpačitý pocit, no vzápätí zistil, že mu mimoriadne sadnú. Sadnú ako... eee, toto prirovnanie radšej vynecháme, beťári ;) 

a ak chcete nazrieť do vnútra knižočky, kliknite na tento odkaz: http://egresmagazin.sk/2016/12/04/mame-novu-knizku-o-svetozarovi-a-holuboch/

info:

ilustrácie: Alica Raticová

vydal: občianske združenie Egreš, 2016

počet strán: 48

klasický formát, pevná väzba

na veku v tomto prípade ozaj nezáleží :), ale orientačne: 5+

pre chlapcov aj dievčatá

 

Šťastný princ a iné rozprávky

Pojinko odporúča

Šťastný princ a iné rozprávky -  Oscar Wilde

Zatiaľ posledné vydanie prekrásnych rozprávok veľkého spisovateľa. Nemalo by chýbať v poličke nijakého zberateľa a milovníka krásna. A je to aj výborná šanca pre mladších čitateľov spoznať snáď najpôvabnejšie dielo svetoznámeho autora. Tieto rozprávky nie sú v nijakom duchu klasické, i keď niektoré z nich využívajú tradičné motívy a dobre známe rozprávkové prvky, napokon boli určené skôr pre dospelých. Dnešný mladý čitateľ je však vyspelejší než bolo tomu vo viktoriánskom období, v dobe, kedy žil a tvoril Oscar Wilde. A Pojinko by tieto nevšedné rozprávky odporúčil najmä im. Mládeži.

Kniha obsahuje sedem nesmrteľných príbehov, ktoré sa vyznačujú takmer nadpozemským pôvabom. Charakterizuje ich neha a nádej, ale i bolesť a smútok. Tieto rozprávky sú aj o žiali a nie vždy je záruka, že sa skončia šťastne. Veď aj ten titulný Šťastný princ nachádza šťastie pri strate a v smútku. A predsa sú to rozprávky nekonečne obohacujúce. Je pravdivé staré múdro, ktoré nám vraví, že v smútku býva ukrytá veľká krása a veľká pravda. Rozprávky tak fungujú ako čarovné zrkadlo, ktoré zjavuje tú najvnútornejšiu pravdu o ľuďoch a teda aj o nás samých.

Knižka je vo výbornom preklade Milana Richtera a spravádzajú ju melancholické, no veľmi pekné ilustrácie.

Pojinkov kamarát plyšový psík Placúšik si pri čítaní aj trošku poplakal, ale vyhlásil, že je to určite jedna z najkrajších kníh, aké kedy držal v labkách.

ukážka:

info:

ilustrácie: Noémi Ráczová

vydal: Verbarium, 2015

počet strán: 100

trošku väčší formát, pevná väzba

veková hranica: 11+

pre dievčatá aj chlapcov